Ako sa možno poctivo vysporiadať s chudobou

„ĽUDIA sú chudobní preto, lebo sú leniví,“ vyhlásil jeden africký lekár. „Mesto je plné povaľačov. Keby chceli robiť, našli by si robotu. Dnes nikto nemusí žiť v biede.“

Niet pochýb o tom, že niektorí ľudia sú leniví a že lenivosť môže viesť k chudobe. Biblia hovorí: „Trochu si pospať, trochu podriemať, trochu si založiť ruky, a tvoja chudoba istotne príde ako lúpežník a tvoja núdza ako ozbrojený muž.“ (Príslovia 24:33, 34) No je veľa chudobných ľudí, ktorí majú ďaleko k lenivosti. Pouvažujme napríklad o mužovi, ktorý napísal: „Až do tejto hodiny hladujeme a trpíme smädom, sme chatrne oblečení, bývame bití a sme bez domova.“ (1. Korinťanom 4:11) Bol to nepolepšiteľný povaľač? Sotva. Tieto slová napísal apoštol Pavol. Rozhodol sa žiť v skromných majetkových pomeroch, aby mohol lepšie vykonávať kresťanskú službu. Niektoré jeho ťažkosti boli spôsobené okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť, napríklad náboženským prenasledovaním.

V dnešnom svete je väčšina chudobných ľudí obeťou okolností, ktoré nemôžu ovplyvniť – môže to byť nedostatok vzdelania, zhoršenie miestnej hospodárskej situácie, politické prevraty. Mnohí hrdlačia od skorého rána do neskorej noci a ledva si zarobia na živobytie. Príležitosti získať peniaze nepoctivým spôsobom sa teda môžu zdať príťažlivé, ba až nevyhnutné. A tak niektorí možno usúdia, že Biblia ospravedlňuje občasný morálny poklesok! Koniec koncov, veď Biblia hovorí: „Ľudia nepohŕdajú zlodejom, ktorý sa dopustil krádeže, aby naplnil svoju dušu, keď je hladný.“ A múdry muž sa modlil: „Aby som neschudobnel a nekradol.“ — Príslovia 6:30; 30:8, 9.

Poctivosť — biblické stanovisko

Sú tieto biblické texty vyjadrením tichého súhlasu s nepoctivosťou? Preskúmajme ich v kontexte. Keď Príslovia 6:31 pripustili, že ľudia nepohŕdajú zlodejom, ktorý kradne, aby si naplnil prázdny žalúdok, hneď na to pokračujú: „Ale keď ho nájdu, nahradí sedemnásobne; dá všetky cenné veci svojho domu.“ Inými slovami, keď chytia zlodeja, čaká ho zákonný trest. Za svoj zločin sa musí zodpovedať! A tak tieto slová skôr vystríhajú chudobných ľudí pred krádežou, než by ich k nej povzbudzovali, lebo môže viesť k ďalšej hospodárskej strate, hanbe zlodeja i celej jeho rodiny a k strate sebaúcty.

Ale čo modlitba múdreho muža? Prosil, aby neschudobnel, „nekradol a nenapadol meno svojho Boha“. (Príslovia 30:9) Áno, nepoctivosť človeka, ktorý vyznáva, že slúži Jehovovi, môže priniesť hanbu na Božie meno a na zbor jeho ľudu. Apoštol Pavol napísal: „Ty, ktorý hlásaš: ‚Neukradni‘, kradneš?“ Ak by sa niekto hlásil k tomu, že je kresťan, a kradol by, mohlo by to spôsobiť‚ že by ,sa rúhali Božiemu menu medzi národmi‘. — Rimanom 2:21, 24.

Biblia právom hovorí: „Lepší je ten, kto má málo prostriedkov a chodí vo svojej rýdzosti, než ten, kto je pokrivený vo svojich cestách, hoci je bohatý.“ (Príslovia 28:6) Apoštol Pavol, hoci mal občas málo hmotných prostriedkov, nikdy neospravedlňoval nepoctivosť, ani sa sám k nej neuchyľoval. Napísal: „Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech tvrdo pracuje a svojimi rukami koná dobrú prácu, aby mal čo rozdávať tým, čo sú v núdzi.“ — Efezanom 4:28.

Riešenie: Spoľahnúť sa na Boha

A čo tí, ktorí tvrdo pracujú, ale nemôžu zarobiť dosť na to, aby zaopatrili svoje rodiny? Je v ich prípade nepoctivosť, alebo dokonca krádež ospravedlniteľná, najmä ak členov rodiny postihne choroba, alebo ak sa vyskytne iná mimoriadna udalosť? Niektorí ľudia si myslia, že áno. Povedané slovami obyvateľa jednej africkej krajiny: „V našej krajine, ak ste poctivý, nevyžijete. Ak chcete prežiť, musíte svoju životnú cestu občas pokriviť.“

A predsa po celej Afrike často vídať nápis „Spoliehaj sa na Boha“ namaľovaný na nákladných autách, na pouličných plagátoch alebo vytlačený na obtlačkoch. Aj Biblia hovorí: „Spoliehaj sa na Jehovu celým svojím srdcom.“ (Príslovia 3:5) Nepoctivosť nikdy nemôže byť v súlade s týmto biblickým napomenutím. Ale je spoľahnutie sa na Boha praktickým riešením mravných problémov súvisiacich s chudobou?

Ako Boží služobník zažil apoštol Pavol také ťažkosti ako ‚hlad, smäd, zimu, nahotu‘. (2. Korinťanom 11:27) Pavol sa určite pýtal, ako to všetko prežije. Ale po dvadsaťpäťročnej kresťanskej skúsenosti mohol napísať: „Viem, čo je to mať málo prostriedkov, viem, čo je to mať hojnosť. Vo všetkom a za každých okolností som sa naučil tajomstvu, ako byť sýty i ako hladovať, a ako mať hojnosť i ako trpieť núdzu. Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ (Filipanom 4:12, 13) Áno, Pavol sa spoliehal na Boha.

Pavol si uvedomoval, že biblické zásady nie sú prázdne idealistické slová. Sú to pokyny od živého Boha, ochotného pomáhať a podporovať tých, ktorí sa snažia uplatňovať ich. Staroveký prorok napísal: „Pokiaľ ide o Jehovu, jeho oči putujú po celej zemi, aby ukázal svoju silu na prospech tých, ktorých srdce je voči nemu úplné.“ — 2. Paralipomenon 16:9.

Požehnaní za to, že sa spoliehajú na Boha

Prečo je pre väčšinu ľudí také ťažké spoliehať sa na Boha? Nepochybne preto, lebo náboženstvo nebolo schopné dať im na to dostatočný dôvod. Cirkvi predstavili Boha ako bezmenného, abstraktného, neosobného, ako čosi, čo človek nemôže pochopiť. Ale Jehovovi svedkovia štúdiom Biblie dospeli k poznaniu, že Boh nie je nejakou abstraktnou silou, ale Osobou, ktorá má svoje meno. (Žalm 83:18; 83:19, RP; Hebrejom 9:24) Spoznali, že má vlastnosti, pre ktoré je hoden našej dôvery. Napríklad podľa 2. Mojžišovej 34:6, Jehova je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde.“ Svedkovia dôverujú Bohu a uvedomujú si, že je ‚hojný v pravde‘. A tak plne dôverujú jeho sľubu, že ich uvedie do nového sveta, v ktorom už nebude zdrvujúca chudoba, ktorá dnes tak veľmi trápi ľudský rod. — 2. Petra 3:13.

Milióny Jehovových svedkov teda dokázali, že je praktické spoliehať sa na Boha. Napríklad Rosaline, svedkyňa zo Sierra Leone, ťažko pracuje od piatej ráno až do neskorého večera, aby zaopatrila jedlo a šaty sebe a svojim šiestim deťom. Hovorí: „Mnoho ľudí si myslí, že sa nedá žiť poctivo. Ale ja viem, že to nie je pravda. Niekedy mám problémy a neviem, ako sa vyriešia. Ale viem, že ak budem žiť poctivo, všetko dobre dopadne. A preto sa veľmi snažím neznepáčiť sa Jehovovi.“

Istý spisovateľ sa vyjadril: „Chudobný človek, ktorý nemá čo do úst, potrebuje nádej... viac než chlieb.“ Áno, beznádej, zúfalstvo a trvalý pocit nešťastia, to sú súženia, ktoré môžu byť oveľa krutejšie ako hlad. Ale človek, ktorý spoznáva Boha a spolieha sa na neho, nemusí upadať do zúfalstva. „Teraz ťažko pracujem,“ dodáva Rosaline, „ale mám radosť, pretože viem, že prichádza čas, keď už nebudem musieť takto hrdlačiť. Teraz pracujem, aby som zaobstarala potravu sebe a svojej rodine, ale v Jehovovom novom svete bude hojnosť potravín. A tak teraz mám nádej a radosť, akú som nikdy nemala, kým som nespoznala Jehovu.“ — Zjavenie 21:3, 4; Porovnaj Izaiáša 25:6.

Pravda, tí, ktorí sa spoliehajú na Boha, môžu ešte stále prežívať chvíle existenčnej neistoty, tak ako apoštol Pavol. Ale nikdy nie sú nútení uchyľovať sa k porušovaniu Božích zákonov, aby ekonomicky prežili. Tak ako povedal žalmista Dávid: „Býval som mladý, zostarel som, a predsa som nevidel nikoho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo hľadať chlieb.“ (Žalm 37:25) Áno, Boh sa stará a požehnáva tých, ktorí vo svojom živote kladú na prvé miesto jeho záujmy. — Matúš 6:25–33.

Teda, ak si chudobný, „nepoľavuj v konaní toho, čo je správne“. (2. Tesaloničanom 3:13) Nikdy sa neuchýľ k mravnému kompromisu. Buduj si vzťah k Bohu a spoliehaj sa na neho, aby ti pomáhal vyrovnávať sa so životnými problémami a ťažkosťami. Tí, ktorí slúžia Jehovovi a bezvýhradne mu dôverujú, sú nabádaní: „Pokorte sa... pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase, a uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo on sa o vás stará.“ — 1. Petra 5:6, 7.

[Zvýraznený text na strane 6]

„Chudobný človek, ktorý nemá čo do úst, potrebuje nádej... viac než chlieb“

[Obrázok na strane 7]

Jehovovi svedkovia pomáhajú ľuďom spoliehať sa na Boha