Ako si zachovávať radosť v službe celým časom

SPĹŇANIE biblického proroctva jasne ukazuje, že žijeme v posledných dňoch tohto bezbožného systému. Služobníci Jehovu Boha si to uvedomujú, a preto šírením dobrého posolstva o jeho Kráľovstve trávia toľko času, koľko len v rozumnej miere môžu. Vyše 600 000 svedkov Jehovu si upravilo život tak, aby sa mohli zúčastňovať na službe celým časom. Niektorí z nich sú hlásateľmi Kráľovstva celým časom a nazývajú sa priekopníci. Ďalší sú dobrovoľnými pracovníkmi Bételu v ústredí spoločnosti Watch Tower alebo v kanceláriách jej odbočiek. A ďalší sú misionármi a cestujúcimi dozorcami.

Biblia uvádza, že v posledných dňoch nastanú „kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1–5) Grécky text Biblie používa výraz, ktorý možno preložiť ako „divoké ustanovené časy“. Preto by v našej dobe nikto nemal očakávať bezstarostný život. Niektorým kresťanským služobníkom sa problémy zdajú natoľko vážne, že si azda kladú otázku: ‚Budem môcť pokračovať v službe celým časom, alebo musím skončiť?‘

Aké okolnosti môžu niekoho viesť k tomu, aby prehodnotil svoju službu priekopníka, dobrovoľného pracovníka Bételu, cestujúceho dozorcu či misionára? Možno je to vážny zdravotný problém. Zostarnutý alebo chorý príbuzný azda potrebuje stálu starostlivosť. Môže sa stať, že manželská dvojica čaká dieťa. Nikto, kto prerušuje službu celým časom z takýchto dôvodov a pre biblické povinnosti, sa nemusí cítiť zahanbený, že robí takúto úpravu.

Ale čo ak niekto zamýšľa prerušiť službu celým časom, pretože mu chýba radosť? Priekopník možno vidí slabú odozvu v službe a pýta sa: ‚Prečo ďalej žiť takýmto obetavým spôsobom života, keď počúva už len veľmi málo ľudí?‘ Dobrovoľný pracovník Bételu azda nemá veľkú radosť zo svojho pridelenia. Alebo by niekoho mohlo sužovať slabé zdravie, ktoré síce človeku neznemožňuje priekopnícku službu, ale napokon nahlodá jeho šťastie. Ako si takíto jednotlivci môžu zachovať radosť? Pouvažujme o tom, čo hovoria niektorí skúsení služobníci.

Vyrovnať sa so sklamaním

Anny, ktorá pochádza zo Švajčiarska, v roku 1950 navštevovala Gileád, biblickú školu Watchtower. Tešila sa na misionárske pridelenie v zámorí. Keď bola opäť pridelená do práce v Bételi v Európe, bola sklamaná. Jednako prijala svoje pridelenie v prekladateľskom oddelení a ešte stále tú prácu vykonáva. Ako prekonala svoje sklamanie? „Bolo a je potrebné vykonať veľa práce. Moje pocity a to, čomu dávam prednosť, nie sú natoľko dôležité ako práca, ktorú robím,“ vysvetľuje Anny.

Ak sme sklamaní svojím pridelením, možno by sme si mohli vypestovať Annin postoj. To, čomu osobne dávame prednosť, nie je prvoradé. Najviac záleží na tom, aby boli dobre vykonané všetky rozmanité povinnosti spojené so šírením posolstva o Kráľovstve. Príslovia 14:23 nám hovoria, že „každým druhom lopoty vzniká nejaká výhoda“. Keď si verne spĺňame pridelenie, ktoré sme dostali, bez ohľadu na to, aké je to pridelenie, prispieva to k dovŕšeniu diela Kráľovstva. A z takéhoto diela, ktoré nám zveril Boh, môže vyplývať veľké uspokojenie — áno, veľká radosť! — Porovnaj 1. Korinťanom 12:18, 27, 28.

Vychádzať s druhými

K službe celým časom patrí úzky kontakt s ľuďmi každého druhu — v zvestovateľskej službe, v Bételi, v misionárskom domove alebo keď cestujúci dozorca navštevuje jeden zbor za druhým. Preto radosť vo veľkej miere závisí od toho, či dobre vychádzame s druhými. Ale ‚v divokých časoch‘ predpovedaných na tieto posledné dni sú medziľudské vzťahy vystavené veľkému tlaku. Ako sa môže služobník vyhnúť strate radosti, i keď ho niekto rozčúlil? Azda sa môžeme niečo naučiť od Wilhelma.

Wilhelm sa stal členom jednej rodiny Bétel v Európe v roku 1947. Potom istý čas strávil v priekopníckej práci a v službe ako cestujúci dozorca. „Ak spolu s manželkou vidíme niečo, čo považujeme za nesprávne alebo čo nás osobne znepokojuje, povieme Jehovovi, ako sa cítime, a potom to necháme naňho, aby to vyriešil,“ vysvetľuje Wilhelm. — Žalm 37:5.

Možno si bol aj ty znepokojený správaním niektorého spolukresťana, ktorý s tebou hovoril neúctivo alebo bezmyšlienkovito. Pamätaj, že v reči sa všetci mnohokrát potkýname. (Jakub 3:2) Teda prečo nevyužiť túto situáciu na to, aby sme sa priblížili k ‚Tomu, ktorý vypočúva modlitbu‘? (Žalm 65:2) Hovor o veci s Jehovom, a potom ju nechaj v jeho rukách. Ak si Boh želá urobiť zmenu, urobí ju. Obyvatelia misionárskeho domova to azda potrebujú mať stále na pamäti, ak by takto malo vzniknúť napätie, lebo to im pomôže zachovať si radosť v službe Jehovovi.

Keď máme slabé zdravie

Len málo ľudí sa trvale teší z dobrého zdravia. Aj ľudí v takzvaných najlepších rokoch môže postihnúť depresia alebo choroba. Slabé zdravie prinúti niektorých prerušiť službu celým časom, ale potom konajú znamenitú prácu ako zvestovatelia Kráľovstva. No iní sú schopní pokračovať v službe celým časom i napriek slabému zdraviu. Uvažuj napríklad o Hartmutovi a Gislind.

Hartmut a Gislind sú manželia, ktorí už 30 rokov slúžia ako priekopníci, misionári a cestujúci služobníci. Oboch náhle postihla vážna choroba, ktorá ich občas fyzicky i psychicky vyčerpáva. A predsa konajú znamenitú prácu a dokážu povzbudzovať iných, ktorí zažívajú podobné skúšky. Akú radu dávajú? „Pozeraj sa do budúcnosti, a nie do minulosti. Využi čo najlepšie každú situáciu. Každý deň možno prinesie iba jednu príležitosť chváliť Jehovu. Využi tú príležitosť a raduj sa z nej.“

Zamysli sa nad prípadom Hannelore. Počas 30 rokov, keď bola priekopníčkou, misionárkou, keď sprevádzala svojho manžela, cestujúceho dozorcu, a keď slúžila v Bételi, sužovala ju opakujúca sa choroba. Hannelore hovorí: „Sústreďujem sa na spornú otázku, ktorú vzniesol Satan — že ľudia slúžia Jehovovi, iba keď je to pre nich ľahké. Vytrvalosťou v skúškach môžem aj ja dokazovať, že Satan nemá pravdu.“ To môže byť silná motivácia. Pamätaj, že pre Jehovu je tvoja osobná lojálnosť v skúške dôležitá. — Jób 1:8–12; Príslovia 27:11.

Keď sa snažíš urobiť vyvážené rozhodnutie vzhľadom na svoje zdravie, zamysli sa nad dvoma črtami proroctva Ježiša Krista o závere systému vecí. Ježiš predpovedal morové nákazy na jednom mieste za druhým. Okrem toho povedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi.“ (Matúš 24:3, 14; Lukáš 21:11) Ježiš vedel, že v posledných dňoch budú jeho nasledovníci zápasiť s chorobami. Bol si pritom vedomý, že kazateľské dielo budú vykonávať nielen ľudia, ktorí sa tešia z dobrého zdravia, ale aj jednotlivci, ktorí majú vážnu chorobu. Ak sme schopní pokračovať v službe celým časom napriek slabému zdraviu, Jehova nezabudne na lásku, ktorú prejavujeme jeho menu. — Hebrejom 6:10.

Zachovávať si radosť napriek všeobecnému nezáujmu

Náš postoj môže byť ovplyvnený tým, ako ľudia reagujú na dielo kázania o Kráľovstve. „Aj priekopníci považujú za ťažké začať rozhovor s majiteľom bytu,“ povedal jeden skúsený služobník. „Všetci musíme zápasiť o to, aby sme si zachovali radosť.“ Áno, všeobecný nezáujem môže zmenšovať našu radosť v zvestovateľskej službe. Teda ako si môže priekopník, ktorý sa pravidelne stretáva s ľahostajnosťou, zachovať radosť? Skúsení služobníci ponúkajú nasledujúce návrhy, ktoré vyskúšali.

Nezáujem predstavuje problém, ale nemusí znamenať porážku. Rozšírená ľahostajnosť sama osebe nie je dôvodom na prerušenie služby celým časom. Môžeme si zachovať radosť i napriek nezáujmu, ak si vyhradíme dostatok času na usilovné štúdium Písiem. Písma ‚nás vyzbroja pre každé dobré dielo‘ a k tomu patrí hovoriť aj tým ľuďom, ktorí nechcú počuť dobré posolstvo. (2. Timotejovi 3:16, 17) I keď ľudia nechceli počúvať proroka Jeremiáša, jeho to nezastavilo. (Jeremiáš 7:27) Keď študujeme Bibliu pomocou kresťanských publikácií, môže pre nás byť veľmi užitočné, keď si všímame myšlienky, ktoré posilňujú našu vieru a pomáhajú nám vyrovnávať sa s nezáujmom.

Keď pripúšťame, že nezáujem je problém, preskúmajme svoj postoj voči ľuďom, ktorým kážeme. Prečo sú ľahostajní? Jedným dôvodom rozšíreného nezáujmu v niektorých častiach Európy je napríklad poľutovaniahodná minulosť falošného náboženstva. Ľudia už necítia, že by náboženstvo malo v ich živote nejaké miesto a nechcú s ním mať nič spoločné. Je potrebné, aby sme boli pružní a rozprávali sa s ľuďmi o veciach, ktoré sa ich naozaj dotýkajú, napríklad o nezamestnanosti, zdraví, zločinnosti, neznášanlivosti, životnom prostredí a hrozbe vojny.

V úvodných slovách, ktoré povieme majiteľovi bytu, by sme mohli spomenúť niečo, čo je predmetom záujmu miestnych obyvateľov. To sa pokúšal robiť Dietmar, keď kázal v dedine, kde mal malý úspech. Jeden obyvateľ sa zmienil o tom, že deň predtým dedina zažila tragédiu. Dietmar potom pri každých dverách vyjadril úprimnú ľútosť nad touto tragédiou. „Zrazu sa ľudia začali rozprávať,“ povedal. „Tragédia znepokojovala každého. V ten deň som mal veľa pekných rozhovorov, lebo som prejavil záujem o ich život.“

Je potrebné, aby sme vydávali ľuďom svedectvo o Kráľovstve všade, kde ich nájdeme. Neformálne vydávanie svedectva môže byť plodné a my sa môžeme v tejto činnosti cvičiť tak, že využívame návrhy predkladané v publikáciách založených na Biblii. Radosť môže vyplynúť z niekoľkých priateľských slov alebo z toho, že majiteľovi bytu necháme časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Ak už vykonávame opätovné návštevy a začíname so záujemcom viesť biblické štúdium, mohli by sme získať ďalšieho záujemcu tak, že sa opýtame: „Nepoznáte ešte niekoho, kto by rád študoval Bibliu?“ To by mohlo viesť k zavedeniu ďalšieho domáceho biblického štúdia. Rozhodne buďme pozitívni, na modlitbách sa spoliehajme na Jehovu a nedovoľme, aby nás nezáujem zbavil odvahy.

Povzbudenie od iných

Jürgen a Christiane slúžili ako priekopníci a pracovali v krajskom diele vyše 30 rokov. Raz mali pridelenie kázať v oblasti, kde bola väčšina ľudí ľahostajná a tvrdohlavá. Ako len Jürgen spolu s manželkou túžili po nejakom povzbudení! Ostatní členovia zboru však z dajakého dôvodu nereagovali na ich potrebu.

A tak Jürgen zo skúsenosti vie, že „niektorí priekopníci prežívajú ťažké chvíle. Potrebujú viac povzbudenia od starších a iných zvestovateľov.“ Boh povedal Mojžišovi, aby povzbudil a posilnil Jozuu. (5. Mojžišova 3:26–28) A kresťania by si mali byť zdrojom povzbudenia navzájom. (Rimanom 1:11, 12) Zvestovatelia Kráľovstva môžu povzbudzovať služobníkov celým časom budujúcimi slovami a tým, že ich z času na čas sprevádzajú v službe.

Jehovova radosť — naša pevnosť

Kresťania, ktorí strávili väčšinu svojho života ako priekopníci či misionári, alebo službou v Bételi, či navštevovaním zborov ako cestujúci služobníci, prišli na to, že väčšina problémov netrvá dlho, no niektoré pretrvávajú. Ale ani tých niekoľko problémov, ktoré akoby nikdy nemali pominúť, by nás nemalo olúpiť o radosť. Ramon slúži na mieste svojho pridelenia v zahraničí už 45 rokov a navrhuje, že vždy, keď nás zarmucujú problémy, „mali by sme premýšľať o mnohých požehnaniach, ktoré máme, a o tisícoch ďalších svedkov, ktorých postihujú väčšie ťažkosti“. Áno, utrpenie zažívajú naši spoluveriaci na celom svete a Jehova sa naozaj stará o každého z nás. — 1. Petra 5:6–9.

Teda ak nám osobné okolnosti dovoľujú, aby sme sa zúčastňovali na službe celým časom a zotrvávali v nej, zachovávajme si radosť tým, že sa spoliehame na nášho nebeského Otca. On posilňuje svojich služobníkov a každý z nás by mal pamätať na to, že ‚Jehovova radosť je našou pevnosťou‘. — Nehemiáš 8:10.

[Obrázok na strane 21]

„Moje pocity a to, čomu dávam prednosť, nie sú natoľko dôležité ako práca, ktorú robím“

[Obrázok na strane 22]

„Povieme Jehovovi, ako sa cítime, a potom to necháme naňho“

[Obrázky na strane 23]

„Využi čo najlepšie každú situáciu. Každý deň možno prinesie iba jednu príležitosť chváliť Jehovu“

[Obrázok na strane 23]

„Vytrvalosťou v skúškach môžem aj ja dokazovať, že Satan nemá pravdu“

[Obrázky na strane 24]

„Niektorí priekopníci prežívajú ťažké chvíle. Potrebujú viac povzbudenia od starších a iných zvestovateľov“

[Obrázok na strane 24]

„Mali by sme  premýšľať o mnohých  požehnaniach,  ktoré máme“