Spĺňaš si celú svoju povinnosť voči Bohu?
„Pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá.“ — KAZATEĽ 12:14.
1. Aké opatrenia urobil Jehova pre svoj ľud?
JEHOVA podporuje tých, ktorí naňho pamätajú ako na svojho Vznešeného Stvoriteľa. Jeho inšpirované Slovo im dáva poznanie potrebné na to, aby sa mu vo všetkom páčili. Boží svätý duch ich vedie v konaní Božej vôle a v tom, že ‚prinášajú ovocie v každom dobrom diele‘. (Kolosanom 1:9, 10) Okrem toho, Jehova poskytuje duchovný pokrm a teokratické vedenie prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Teda Boží ľud má v mnohých ohľadoch požehnanie z nebies, keď slúži Jehovovi a vykonáva životne dôležité dielo kázania dobrého posolstva o Kráľovstve. — Marek 13:10.
2. Aké otázky môžu vzniknúť, pokiaľ ide o službu Jehovovi?
2 Praví kresťania sa s radosťou zúčastňujú na svätej službe pre Jehovu. No niektorí azda časom stratia chuť a myslia si, že ich úsilie nemá význam. Oddaní kresťania si niekedy možno kladú otázku, či ich svedomité úsilie naozaj stojí za to. Pri úvahe o rodinnom štúdiu alebo o iných činnostiach môžu hlave rodiny prísť na um otázky: ‚Páči sa naozaj Jehovovi to, čo robíme? Spĺňame si celú svoju povinnosť voči Bohu?‘ Múdre slová zhromažďovateľa nám môžu pomôcť odpovedať na tieto otázky.
Je všetko márnosť?
3. Čo je v súlade s Kazateľom 12:8 najväčšou márnosťou?
3 Niektorí si možno myslia, že slová tohto múdreho muža nie sú príliš povzbudzujúce pre nikoho — pre mladých ani pre starých. „‚Najväčšia márnosť!‘ povedal zhromažďovateľ. ‚Všetko je márnosť.‘“ (Kazateľ 12:8) Najväčšou márnosťou je v skutočnosti to, ak si človek v mladosti nevšíma Vznešeného Stvoriteľa, ak zostarne bez toho, že by nejako slúžil Bohu, a na konci dlhého života sa môže pochváliť iba pokročilým vekom. Pre takého človeka bolo všetko márnosťou, čiže prázdnotou, i keď zomiera s bohatstvom a slávou v tomto svete, ktorý leží v moci toho zlého, Satana Diabla. — 1. Jána 5:19.
4. Prečo možno povedať, že nie všetko je márnosť?
4 No pre tých, ktorí si ukladajú poklady v nebi ako Jehovovi verní služobníci, nie je všetko márnosť. (Matúš 6:19, 20) Majú mnoho práce v uspokojujúcom Pánovom diele a taká namáhavá práca rozhodne nie je márna. (1. Korinťanom 15:58) Ale ak sme oddanými kresťanmi, sme stále zamestnaní v diele, ktoré nám pridelil Boh v týchto posledných dňoch? (2. Timotejovi 3:1) Alebo sme si zvykli na spôsob života, ktorý sa len málo líši od toho, ako bežne žijú ľudia v našom okolí? Možno sú členmi rôznych náboženstiev a možno sú aj dosť zbožní, lebo pravidelne navštevujú miesta svojich bohoslužieb a snažia sa konať to, čo od nich vyžaduje ich forma uctievania. Pochopiteľne, nie sú hlásateľmi posolstva o Kráľovstve. Nemajú presné poznanie, že toto je „čas konca“, a nemajú vedomie naliehavosti, pokiaľ ide o čas, v ktorom žijeme. — Daniel 12:4.
5. Čo by sme mali urobiť, ak sme bežným veciam života začali venovať prvoradú pozornosť?
5 Ježiš Kristus povedal o našich kritických časoch toto: „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka. Lebo akí boli v tých dňoch pred potopou, keď jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla, taká bude prítomnosť Syna človeka.“ (Matúš 24:37–39) Na striedmom jedení a pití nie je nič nesprávne a manželstvo je usporiadanie, ktoré vytvoril sám Boh. (1. Mojžišova 2:20–24) No ak si uvedomujeme, že sme týmto bežným veciam života začali venovať prvoradú pozornosť, prečo sa o tom nezmieniť v modlitbe? Jehova nám môže pomôcť klásť záujmy Kráľovstva na prvé miesto, robiť to, čo je správne, a spĺňať si svoju povinnosť voči nemu. — Matúš 6:33; Rimanom 12:12; 2. Korinťanom 13:7.
Oddanosť a naša povinnosť voči Bohu
6. V akej dôležitej oblasti si niektorí pokrstení kresťania nespĺňajú svoju povinnosť voči Bohu?
6 Niektorí pokrstení kresťania by sa mali vrúcne modliť, lebo nežijú v súlade so služobnými povinnosťami, ktoré prijali, keď sa oddali Bohu. Už niekoľko rokov je každý rok pokrstených hodne vyše 300 000 ľudí, ale celkový počet činných Jehovových svedkov úmerne tomu nevzrástol. Niektorí z tých, čo sa stali zvestovateľmi Kráľovstva, prestali hlásať dobré posolstvo. No už pred krstom musí mať človek dostatočný podiel na kresťanskej službe. Tak dáva najavo, že si uvedomuje poverenie, ktoré dal Ježiš všetkým svojim nasledovníkom: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:19, 20) Pokiaľ pokrstení kresťania nemajú mimoriadne obmedzenia v súvislosti so svojím zdravím alebo inými okolnosťami, ktoré nemožno ovplyvniť, a neslúžia už ako činní svedkovia Boha a Krista, nežijú v súlade s celou svojou povinnosťou, ktorú máme voči nášmu Vznešenému Stvoriteľovi. — Izaiáš 43:10–12.
7. Prečo by sme sa mali pravidelne zhromažďovať za účelom uctievania?
7 Staroveký Izrael bol národ zasvätený Bohu a jeho členovia mali povinnosti voči Jehovovi vyplývajúce zo zmluvy Zákona. Napríklad všetci muži sa mali stretávať na troch výročných sviatkoch a muž, ktorý úmyselne nezachovával Pesach, bol „odrezaný“. (4. Mojžišova 9:13; 3. Mojžišova 23:1–43; 5. Mojžišova 16:16) Aby si Izraeliti splnili svoju povinnosť voči Bohu ako jeho oddaný ľud, museli sa zhromažďovať za účelom uctievania. (5. Mojžišova 31:10–13) V Zákone nebolo nič, čo by hovorilo: ‚Robte to, pokiaľ vám to bude vyhovovať.‘ Pre tých, ktorí sú dnes oddaní Jehovovi, príkaz daný Izraelitom určite dodáva váhu Pavlovým slovám: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Áno, pravidelné zhromažďovanie sa so spoluveriacimi patrí k povinnosti každého oddaného kresťana voči Bohu.
Starostlivo zvažuj svoje rozhodnutia!
8. Prečo by mal mladý oddaný človek na modlitbách uvažovať o svojej svätej službe?
8 Možno si mladý človek oddaný Jehovovi. Ak budeš klásť záujmy Kráľovstva na prvé miesto vo svojom živote, získaš bohaté požehnania. (Príslovia 10:22) Vďaka modlitbám a starostlivému plánovaniu zrejme budeš môcť stráviť aspoň svoje mladšie roky v nejakej forme služby celým časom — čo je vynikajúci spôsob, ako ukázať, že pamätáš na svojho Vznešeného Stvoriteľa. Inak by ti hmotné záujmy mohli začať zaberať väčšinu času a pozornosti. Tak ako ľudia vo všeobecnosti, aj ty by si mohol skoro vstúpiť do manželstva a zadlžiť sa, aby si získal hmotné veci. Výnosná kariéra by ti mohla pohltiť veľa času a energie. Ak by si mal deti, musel by si si celé desaťročia spĺňať rodinné povinnosti. (1. Timotejovi 5:8) Možno nezabúdaš na svojho Vznešeného Stvoriteľa, ale je múdre uvedomiť si, že to, či teraz plánuješ, alebo nie, môže rozhodnúť o tvojej životnej ceste v dospelosti. V neskorších rokoch by si sa mohol s ľútosťou obzrieť späť a želať si, keby si bol aspoň prvé roky dospelosti strávil plnšie v svätej službe nášmu Vznešenému Stvoriteľovi. Prečo na modlitbách nepouvažovať o svojich možnostiach, aby si našiel uspokojenie v svätej službe Jehovovi už v mladom veku?
9. Akú možnosť má ešte ten, kto zostarol a kedysi mal v zbore vážnu zodpovednosť?
9 Pouvažujme aj o iných okolnostiach. Nejaký muž možno kedysi slúžil ako pastier „Božieho stáda“. (1. Petra 5:2, 3) Z nejakého dôvodu sa dobrovoľne zriekol takých výsad. Je síce pravda, že už zostarol a môže byť preňho ťažšie pokračovať v službe Bohu. Ale čo keby sa opäť usiloval o teokratické výsady? Akým požehnaním by sa mohol taký muž stať pre iných, keby bol schopný prevziať väčšiu zodpovednosť v zbore! A keďže nikto nežije iba pre seba, priatelia i jeho blízki sa budú radovať, keď bude môcť rozšíriť svoju službu na Božiu slávu. (Rimanom 14:7, 8) A predovšetkým, Jehova nezabudne na to, čo ktokoľvek koná v jeho službe. (Hebrejom 6:10–12) Teda čo nám môže pomôcť, aby sme pamätali na svojho Vznešeného Stvoriteľa?
Čo nám môže pomôcť pamätať na nášho Vznešeného Stvoriteľa
10. Prečo mal zhromažďovateľ vynikajúce predpoklady na poskytnutie rady v tom, ako pamätať na nášho Vznešeného Stvoriteľa?
10 Zhromažďovateľ mal vynikajúce predpoklady, aby mohol dať rady v tom, ako pamätať na nášho Vznešeného Stvoriteľa. Jehova odpovedal na jeho vrúcne modlitby tak, že ho obdaril mimoriadnou múdrosťou. (1. Kráľov 3:6–12) Šalamún dôkladne preskúmal celý rozsah ľudských záležitostí. Okrem toho bol božsky inšpirovaný, aby svoje zistenia zaznamenal na úžitok druhých. Napísal: „A okrem toho, že zhromažďovateľ zmúdrel, neustále učil ľud poznaniu a hĺbal a dôkladne skúmal, aby usporiadal mnoho prísloví. Zhromažďovateľ sa usiloval nájsť pôvabné slová a napísať správne slová pravdy.“ — Kazateľ 12:9, 10.
11. Prečo by sme mali prijať Šalamúnove múdre rady?
11 Grécka Septuaginta prekladá tieto slová takto: „A navyše, lebo kazateľ bol múdry, lebo učil ľudstvo múdrosti; aby ucho našlo to, čo je z podobenstiev pôvabné, kazateľ usilovne skúmal, aby našiel príjemné slová a napísal to, čo je priame — slová pravdy.“ (The Septuagint Bible, preložil Charles Thomson) Šalamún sa snažil zapôsobiť na srdce svojich čitateľov pôvabnými slovami a naozaj zaujímavými a hodnotnými myšlienkami. Keďže jeho slová uvedené v Písmach sú výsledkom inšpirácie svätým duchom, môžeme bez výhrad prijímať jeho zistenia a múdre rady. — 2. Timotejovi 3:16, 17.
12. Ako by si vlastnými slovami vyjadril to, čo povedal Šalamún podľa Kazateľa 12:11, 12?
12 Hoci v dobe Šalamúna ľudia ešte nepoznali dnešné tlačiarenské metódy, bolo už dostupných veľa kníh. Aký bol správny názor na túto literatúru? Šalamún povedal: „Slová múdrych sú ako volské bodce, a ako zatlčené klince sú tí, ktorí majú záľubu v zbierkach prísloví; boli dané jedným pastierom. A pokiaľ ide o čokoľvek okrem nich, syn môj, prijmi výstrahu: robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.“ — Kazateľ 12:11, 12.
13. Ako môžu byť slová tých, ktorí majú zbožnú múdrosť, ako volské bodce a kto je ako „zatlčené klince“?
13 Slová tých, ktorí majú zbožnú múdrosť, sú ako volské bodce. V akom zmysle? Podnecujú čitateľov alebo poslucháčov, aby robili pokroky v súlade s múdrymi slovami, ktoré čítali alebo počuli. Okrem toho tí, ktorí sa zaoberajú ‚zbierkami prísloví‘, čiže naozaj múdrymi a hodnotnými výrokmi, sú ako „zatlčené klince“, čiže sú dôkladne upevnení. Môže to tak byť preto, lebo znamenité slová takých ľudí odzrkadľujú Jehovovu múdrosť, a môžu preto slúžiť na upevnenie a podporu čitateľov či poslucháčov. Ak si bohabojný rodič, nemal by si sa čo najviac snažiť vštepovať takú múdrosť do mysle a srdca svojho dieťaťa? — 5. Mojžišova 6:4–9.
14. a) Akému druhu kníh nie je užitočné ‚veľa sa venovať‘? b) Akej literatúre by sme mali venovať prvoradú pozornosť a prečo?
14 Prečo sa však Šalamún vyjadril o knihách aj negatívne? V porovnaní s Jehovovým Slovom obsahujú nekonečné zväzky kníh v tomto svete iba ľudské úvahy. Mnohé z týchto úvah odzrkadľujú zmýšľanie Satana Diabla. (2. Korinťanom 4:4) Preto ‚veľa sa venovať‘ takým svetským materiálom prináša len málo toho, čo má trvalú hodnotu. Veľká časť tejto literatúry môže byť dokonca duchovne škodlivá. Tak ako Šalamún rozjímajme o tom, čo hovorí o živote Božie Slovo. To posilní našu vieru a priblíži nás to k Jehovovi. Nadmerné venovanie pozornosti iným knihám alebo zdrojom poučenia nás môže unaviť. Najmä vtedy, keď sú také spisy výsledkom svetského spôsobu uvažovania, ktorý je v rozpore so zbožnou múdrosťou, pôsobia nezdravo a deštruktívne na vieru v Boha a jeho predsavzatia. Teda pamätajme na to, že najužitočnejšie spisy Šalamúnových i našich dní sú tie, ktoré odzrkadľujú múdrosť ‚jedného pastiera‘, Jehovu Boha. Zaobstaral 66 kníh Svätých Písiem a predovšetkým tým by sme mali venovať pozornosť. Biblia a užitočné publikácie ‚verného otroka‘ nám umožňujú získať „pravé poznanie Boha“. — Príslovia 2:1–6.
Celá naša povinnosť voči Bohu
15. a) Ako by si ty vyjadril Šalamúnove slová o „celej povinnosti človeka“? b) Čo musíme robiť, ak si máme spĺňať svoju povinnosť voči Bohu?
15 Zhromažďovateľ Šalamún zhrnul celý svoj výskum takto: „Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka. Lebo pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá.“ (Kazateľ 12:13, 14) Zdravá bázeň pred naším Vznešeným Stvoriteľom, čiže zbožná úcta k nemu, bude chrániť nás a, dúfajme, i naše rodiny pred nerozvážnym spôsobom života, ktorý by nám i našim blízkym mohol priniesť nevýslovné ťažkosti a žiaľ. Zdravá bázeň pred Bohom je čistá a je samým začiatkom múdrosti a poznania. (Žalm 19:9; Príslovia 1:7) Ak budeme mať pochopenie založené na Božom inšpirovanom Slove a budeme vo všetkom uplatňovať jeho rady, budeme si spĺňať „celú povinnosť“ voči Bohu. Nie, to neznamená urobiť si zoznam povinností. Potrebné je skôr to, aby sme sa pri riešení životných problémov pozerali do Písiem a aby sme veci vždy robili Božím spôsobom.
16. Čo urobí Jehova, pokiaľ ide o súd?
16 Mali by sme si uvedomiť, že pozornosti nášho Vznešeného Stvoriteľa neunikne nič. (Príslovia 15:3) On „privedie dielo každého druhu na súd“. Áno, Najvyšší bude súdiť všetko vrátane toho, čo je skryté ľudským očiam. Uvedomovanie si týchto činiteľov môže slúžiť ako podnet na zachovávanie Božích prikázaní. Ale najväčším podnetom by mala byť láska k nášmu nebeskému Otcovi, lebo apoštol Ján napísal: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ (1. Jána 5:3) A keďže účelom Božích prikázaní je to, aby prispeli k nášmu trvalému blahu, určite je nielen správne, ale aj naozaj múdre zachovávať ich. Pre tých, ktorí milujú svojho Vznešeného Stvoriteľa, to nie je žiadne bremeno. Takí ľudia si chcú spĺňať svoju povinnosť voči nemu.
Spĺňaj si celú povinnosť
17. Čo budeme robiť, ak si naozaj chceme spĺňať celú svoju povinnosť voči Bohu?
17 Ak sme múdri a naozaj túžime spĺňať si celú svoju povinnosť voči Bohu, potom budeme okrem zachovávania jeho prikázaní mať aj úctivý strach z toho, že by sme sa mu znepáčili. Áno, „bázeň pred Jehovom je počiatkom múdrosti“ a tí, ktorí zachovávajú jeho prikázania, majú „dobré pochopenie“. (Žalm 111:10; Príslovia 1:7) Konajme teda múdro a vo všetkom poslúchajme Jehovu. Životne dôležité je to najmä dnes, lebo Kráľ Ježiš Kristus je už prítomný a deň súdu, keď sa prejaví ako Boží ustanovený Sudca, je blízko. — Matúš 24:3; 25:31, 32.
18. K čomu to povedie, ak si spĺňame celú svoju povinnosť voči Jehovovi Bohu?
18 Na každého z nás je dnes upretý skúmavý Boží pohľad. Sme zameraní na duchovné veci, alebo sme dovolili, aby svetské vplyvy oslabili náš vzťah k Bohu? (1. Korinťanom 2:10–16; 1. Jána 2:15–17) Či už sme mladí, alebo starí, robme všetko, čo môžeme, aby sme sa páčili nášmu Vznešenému Stvoriteľovi. Ak budeme poslúchať Jehovu a dodržiavať jeho prikázania, zavrhneme márne veci tohto pomíňajúceho sa starého sveta. Potom budeme môcť prechovávať nádej na večný život v Božom sľúbenom novom systéme vecí. (2. Petra 3:13) Aká je to úžasná vyhliadka pre tých, ktorí si spĺňajú celú povinnosť voči Bohu!
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo by si povedal, že nie všetko je márnosť?
◻ Prečo by mal mladý kresťan na modlitbách uvažovať o svojej svätej službe?
◻ Akému druhu kníh by nebolo užitočné ‚veľa sa venovať‘?
◻ Čo je „celá povinnosť človeka“?
[Obrázok na strane 20]
Pre tých, ktorí slúžia Jehovovi, nie je všetko márnosť
[Obrázok na strane 23]
Na rozdiel od mnohých kníh tohto sveta Božie Slovo je občerstvujúce a užitočné