Božie Slovo trvá navždy
„Slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas.“ — IZAIÁŠ 40:8.
1. a) Čo tu znamená „slovo nášho Boha“? b) Aké sú sľuby ľudí v porovnaní so slovom Boha?
ĽUDIA majú sklon dôverovať sľubom významných mužov a žien. Ale bez ohľadu na to, aké žiaduce sa tieto sľuby môžu zdať ľuďom, ktorí túžia po zlepšení svojho životného údelu, v porovnaní so slovom nášho Boha sú ako vädnúce kvety. (Žalm 146:3, 4) Pred vyše 2700 rokmi Jehova Boh inšpiroval proroka Izaiáša, aby napísal: „Všetko telo je zelená tráva a všetka ich milujúca láskavosť je ako poľný kvet. Zelená tráva uschla, kvet zvädol; ale slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas.“ (Izaiáš 40:6, 8) Čo je týmto pretrvávajúcim „slovom“? Je to Božie vyhlásenie o jeho predsavzatí. Dnes máme toto „slovo“ v písomnej podobe v Biblii. — 1. Petra 1:24, 25.
2. Napriek akým postojom a skutkom Jehova splnil svoje slovo týkajúce sa starovekého Izraela a Judska?
2 Ľudia žijúci v dňoch starovekého Izraela zažili pravdivé splnenie toho, čo zaznamenal Izaiáš. Jehova prostredníctvom svojich prorokov predpovedal, že pre hrubú nevernosť voči nemu bude najprv desaťkmeňové izraelské kráľovstvo a potom aj dvojkmeňové judské kráľovstvo vzaté do vyhnanstva. (Jeremiáš 20:4; Ámos 5:2, 27) Hoci prenasledovali, dokonca zabíjali Jehovových prorokov, spálili zvitok, ktorý obsahoval Božie varovné posolstvo, a požiadali Egypt o vojenskú pomoc, aby zabránili splneniu tohto proroctva, Jehovovo slovo nezlyhalo. (Jeremiáš 36:1, 2, 21–24; 37:5–10; Lukáš 13:34) Okrem toho sa pozoruhodne splnil aj Boží sľub, že kajúcny židovský ostatok bude privedený späť do svojej krajiny. — Izaiáš, 35. kapitola.
3. a) Aké sľuby, ktoré zaznamenal Izaiáš, nás mimoriadne zaujímajú? b) Prečo si presvedčený, že sa to všetko naozaj splní?
3 Jehova prostredníctvom Izaiáša predpovedal aj Mesiášovo spravodlivé panovanie nad ľudstvom, oslobodenie od hriechu a smrti a premenenie zeme na raj. (Izaiáš 9:6, 7; 11:1–9; 25:6–8; 35:5–7; 65:17–25) Splní sa aj to? Bez akýchkoľvek pochybností! „Boh... nemôže luhať.“ Na náš úžitok dal zaznamenať svoje prorocké slovo a postaral sa o to, aby sa zachovalo. — Títovi 1:2; Rimanom 15:4.
4. Hoci sa pôvodné biblické manuskripty nezachovali, v akom zmysle je Božie slovo „živé“?
4 Jehova nezachoval pôvodné manuskripty, na ktoré starovekí pisatelia napísali tieto proroctvá. Ale jeho „slovo“, jeho oznámené predsavzatie, sa ukázalo ako živé. Toto predsavzatie nezadržateľne napreduje a popritom sa stávajú zjavnými vnútorné postoje a pohnútky ľudí, na ktorých život toto predsavzatie zapôsobilo. (Hebrejom 4:12) Okrem toho, dejiny ukazujú, že zachovanie a preklad inšpirovaných Písiem bol vedený božskou prozreteľnosťou.
Keď bolo Božie Slovo potláčané
5. a) Ako sa jeden sýrsky kráľ snažil zničiť inšpirované Hebrejské Písma? b) Prečo sa mu to nepodarilo?
5 Panovníci sa už neraz snažili zničiť inšpirované spisy. V roku 168 pred n. l. sýrsky kráľ Antiochus Epifanes (zobrazený na strane 10) postavil v chráme, ktorý bol zasvätený Jehovovi, oltár Diovi. Vyhľadal aj ,knihy Zákona‘, spálil ich a vyhlásil, že každý, kto vlastní také Písma, bude usmrtený. Bez ohľadu na to, koľko odpisov bolo v Jeruzaleme a v Judsku spálených, Písma nemohol celkom zničiť. V tom čase boli kolónie Židov roztrúsené po mnohých krajinách a každá synagóga mala svoju zbierku zvitkov. — Porovnaj Skutky 13:14, 15.
6. a) Aké intenzívne snahy boli vyvíjané na zničenie Písiem, ktoré používali raní kresťania? b) Aký bol výsledok?
6 V roku 303 n. l. vydal rímsky cisár Dioklecián podobný výnos, že miesta zhromaždení kresťanov majú byť zrovnané so zemou a že ich ,Písma má stráviť oheň‘. Toto ničenie trvalo asi desať rokov. Hoci toto prenasledovanie bolo strašné, Diokleciánovi sa nepodarilo vyhladiť kresťanstvo a Boh nepripustil ani to, aby cisárovi agenti zničili všetky odpisy čo len jednej časti Božieho inšpirovaného Slova. Ale títo odporcovia svojou reakciou na rozširovanie a kázanie Božieho Slova dali najavo, čo je v ich srdci. Prejavili sa ako ľudia zaslepení Satanom a vykonávajúci jeho vôľu. — Ján 8:44; 1. Jána 3:10–12.
7. a) Aké snahy boli vyvíjané na zadržanie šírenia biblického poznania v západnej Európe? b) Čo sa dosiahlo v prekladaní a vydávaní Biblie?
7 Snahy zadržať šírenie biblického poznania mali aj iné podoby. Keď latinčina ako bežný jazyk zanikla, neboli to pohanskí panovníci, ale vyznávači kresťanstva — pápež Gregor VII. (1073–1085) a pápež Inocent III. (1198–1216) —, kto aktívne odporoval prekladaniu Biblie do jazykov bežných ľudí. V snahe rozdrviť odpor voči autorite cirkvi rímskokatolícky koncil vo francúzskom Toulouse v roku 1229 vydal výnos, podľa ktorého laik nemohol vlastniť knihy Biblie v bežnom jazyku. Dodržiavanie výnosu agresívne presadzovala inkvizícia. No po 400 rokoch inkvizície ľudia milujúci Božie Slovo už mali preloženú celú Bibliu a v obehu boli jej tlačené vydania asi v 20 jazykoch okrem ďalších dialektov a veľkých častí Biblie v ďalších 16 jazykoch.
8. Čo sa v 19. storočí dialo na poli prekladania a rozširovania Biblie v Rusku?
8 Zamedziť obyčajným ľuďom prístup k Biblii sa nesnažila len rímskokatolícka cirkev. Začiatkom 19. storočia profesor Pavskij z Teologickej akadémie v Sankt Peterburgu preložil z gréčtiny do ruštiny Evanjelium Matúša. Do ruštiny boli preložené aj ďalšie knihy Kresťanských gréckych Písiem a Pavskij bol ich vydavateľom. Tieto knihy boli intenzívne rozširované, až kým v roku 1826 vplyvom intríg duchovenstva cár nezveril Ruskú biblickú spoločnosť pod vedenie „Svätej synody“ ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá potom rázne obmedzila činnosť tejto spoločnosti. Neskôr Pavskij preložil z hebrejčiny do ruštiny Hebrejské Písma. Asi v tom čase preložil Hebrejské Písma z hebrejčiny do ruštiny aj Makarios, istý archimandrita pravoslávnej cirkvi. Obidvaja boli za svoju prácu potrestaní a ich preklady boli uložené do cirkevných archívov. Cirkev bola rozhodnutá zachovať Bibliu v staroslovienskom jazyku, ktorému v tom čase bežní ľudia už nerozumeli. Až keď snahy ľudí získať biblické poznanie už nemohli byť ďalej potláčané, „Svätá synoda“ začala v roku 1856 pracovať na svojom vlastnom synodálnom preklade. Používali sa pri tom smernice, ktoré boli pozorne zostavené tak, aby použité výrazy zodpovedali cirkevným názorom. Tak v súvislosti so šírením Božieho Slova vyšiel najavo rozpor medzi vonkajším zdaním náboženských vodcov a ich vnútorným postojom, ktorý sa prejavil v ich slovách a skutkoch. — 2. Tesaloničanom 2:3, 4.
Ochrana Slova pred porušením
9. Ako niektorí prekladatelia Biblie prejavili svoju lásku k Božiemu Slovu?
9 Medzi tými, ktorí prekladali a odpisovali Písma, boli muži, ktorí naozaj milovali Božie Slovo a vynakladali vážne úsilie na to, aby ho sprístupnili každému. William Tyndale bol umučený (v roku 1536) za to, čo urobil, aby sprístupnil Bibliu v angličtine. Francisco de Enzinas bol uväznený katolíckou inkvizíciou (po roku 1544) za preklad a vydanie Kresťanských gréckych Písiem v španielčine. Robert Morrison s nasadením vlastného života (od roku 1807 do roku 1818) preložil Bibliu do čínštiny.
10. Aké príklady ukazujú, že niektorých prekladateľov motivovali iné vplyvy ako láska k Božiemu Slovu?
10 Občas však ovplyvňovali prácu odpisovačov a prekladateľov aj iné pohnútky ako láska k Božiemu Slovu. Všimnime si štyri príklady: 1. Samaritáni postavili na vrchu Gerizim chrám ako konkurenciu chrámu v Jeruzaleme. Na podporu tohto kroku bola do samaritánskeho Pentateuchu v 2. Mojžišovej 20:17 vložená vsuvka. Bolo tu pridané prikázanie, akoby súčasť Desatora, podľa ktorého má byť na vrchu Gerizim postavený kamenný oltár a majú sa tam predkladať obete. 2. Človek, ktorý prvý prekladal knihu Daniel pre grécku Septuagintu, si pri preklade dovolil urobiť v preklade zmeny. Vložil do prekladu vyjadrenia, ktoré mali podľa jeho názoru vysvetliť alebo umocniť to, čo bolo v hebrejskom texte. Vynechal detaily, ktoré by podľa neho boli pre čitateľov neprijateľné. Keď prekladal proroctvo o čase objavenia sa Mesiáša, ktoré sa nachádza v Danielovi 9:24–27, prekrútil uvedené časové obdobie a pridal, zmenil a premiestnil slová, zjavne s cieľom vytvoriť zdanie, že toto proroctvo podporuje boje Makabejcov. 3. Vo štvrtom storočí n. l. istý príliš horlivý zástanca Trojice začlenil do jednej latinskej rozpravy slová „v nebi, Otec, Slovo a svätý duch; a tí traja sú jedno“, akoby to bol citát z 1. Jána 5:7. Neskôr bola táto pasáž vložená priamo do textu jedného rukopisu latinskej Biblie. 4. Ľudovít XIII. (1610–1643) vo Francúzsku poveril Jacqua Corbina, aby preložil Bibliu do francúzštiny, a tak vyvážil snahy protestantov. S týmto cieľom Corbin vložil do textu niektoré vsuvky vrátane zmienky o „svätej obete omše“ v Skutkoch 13:2.
11. a) Ako Božie Slovo pretrvalo napriek nepoctivosti niektorých prekladateľov? b) Koľko dokladov v podobe starovekých manuskriptov svedčí o tom, čo bolo v Biblii pôvodne napísané? (Pozri rámček.)
11 Jehova síce nezabránil takémuto znehodnocovaniu jeho Slova, no takéto falšovanie ani nezmenilo jeho predsavzatie. Aký bol výsledok? Pridanie zmienky o vrchu Gerizim nespôsobilo, že by sa samaritánske náboženstvo stalo Božím nástrojom na požehnanie ľudstva. Naopak, svedčilo o tom, že hoci samaritánske náboženstvo tvrdí, že verí Pentateuchu, nemožno sa spoľahnúť na to, že učí pravdu. (Ján 4:20–24) Skreslenie textu Septuaginty nezabránilo tomu, aby Mesiáš neprišiel v čase, ktorý predpovedal prorok Daniel. Okrem toho, hoci sa v prvom storočí Septuaginta používala, Židia boli zjavne zvyknutí počúvať vo svojich synagógach čítanie Písiem v hebrejčine. Preto „ľudia boli v očakávaní“, keď sa priblížil čas splnenia proroctva. (Lukáš 3:15) Pokiaľ ide o textové vsuvky v 1. Jána 5:7 na podporu Trojice a v Skutkoch 13:2 na opodstatnenie omše, tie nezmenili pravdu. A časom boli tieto podvody celkom odhalené. Veľká zásoba rukopisov Biblie v pôvodných jazykoch umožňuje kontrolu hodnovernosti akéhokoľvek prekladu.
12. a) Aké závažné zmeny urobili niektorí prekladatelia Biblzie? b) Aké ďalekosiahle dôsledky to malo?
12 Ďalšie snahy zmeniť Písma predstavovali viac než len textové zmeny v niekoľkých veršoch. Tieto snahy boli útokom na totožnosť pravého Boha. Už sama povaha a rozsah týchto zmien jasne svedčili o vplyve zo zdroja mocnejšieho, ako je nejaký jednotlivec alebo ľudská organizácia — áno, o vplyve Jehovovho hlavného nepriateľa, Satana Diabla. Prekladatelia a odpisovači, ktorí sa poddali tomuto vplyvu — niektorí ochotne, iní váhavo — začali odstraňovať Božie osobné meno, Jehova, z jeho inšpirovaného Slova na tisícoch miest, kde sa vyskytovalo. Už dosť skoro niektoré preklady z hebrejčiny do gréčtiny, latinčiny, nemčiny, angličtiny, taliančiny a holandčiny, okrem iných, celkom vynechali Božie meno alebo ho zachovali len na niekoľkých miestach. Bolo vynechávané aj v odpisoch Kresťanských gréckych Písiem.
13. Prečo rozsiahle snahy pozmeniť Bibliu neviedli k vymazaniu Božieho mena z ľudskej pamäti?
13 No toto nádherné meno nebolo vymazané z ľudskej pamäti. Preklady Hebrejských Písiem do španielčiny, portugalčiny, nemčiny, angličtiny, francúzštiny a mnohé iné čestne uviedli aj Božie osobné meno. V 16. storočí sa Božie osobné meno začalo opäť vyskytovať aj v rôznych hebrejských prekladoch Kresťanských gréckych Písiem; v 18. storočí v nemeckom preklade; v 19. storočí v chorvátskom a anglickom preklade. Hoci ľudia sa možno snažili zatlačiť Božie meno do ústrania, keď príde „Jehovov deň“, potom, ako hovorí Boh, ,národy budú musieť poznať, že som Jehova‘. Toto ohlásené Božie predsavzatie nezlyhá. — 2. Petra 3:10; Ezechiel 38:23; Izaiáš 11:9; 55:11.
Posolstvo znie po celej zemi
14. a) V koľkých európskych jazykoch bola už začiatkom 20. storočia vytlačená Biblia a s akým účinkom? b) V koľkých afrických jazykoch bola do konca roku 1914 Biblia dostupná?
14 Na úsvite 20. storočia sa Biblia tlačila už v 94 európskych jazykoch. Bádatelia Biblie v tejto časti sveta si na základe Písiem uvedomovali, že s koncom časov pohanov v roku 1914 nastanú aj udalosti otriasajúce svetom. A tie naozaj prišli! (Lukáš 21:24) Ešte pred skončením epochálneho roku 1914 bola Biblia, celá alebo niektoré jej knihy, vydaná v 157 afrických jazykoch, okrem bežne používanej angličtiny, francúzštiny a portugalčiny. Tak bol položený základ pre vyučovanie duchovne oslobodzujúcich biblických právd medzi pokornými ľuďmi z mnohých kmeňov a národnostných skupín, ktoré žijú v Afrike.
15. Do akej miery bola Biblia dostupná v jazykoch ľudí v Amerike, keď sa začali posledné dni?
15 Keď svet vstúpil do predpovedaných posledných dní, Biblia bola už široko dostupná v celej Amerike. V rôznych jazykoch ju priniesli prisťahovalci z Európy. Prebiehal už rozsiahly program biblického vzdelávania, ku ktorému patrili verejné prednášky a intenzívne rozširovanie biblickej literatúry vydávanej Medzinárodnými bádateľmi Biblie, ako boli vtedy známi Jehovovi svedkovia. Okrem toho, biblické spoločnosti už tlačili Bibliu v 57 ďalších jazykoch, aby sa uspokojila potreba domorodých obyvateľov západnej pologule.
16, 17. a) V akom rozsahu bola Biblia dostupná, keď prišiel čas na celosvetové kázanie? b) Ako sa Biblia naozaj ukázala ako pretrvávajúca a veľmi vplyvná kniha?
16 Keď prišiel čas, aby sa na celom svete kázalo dobré posolstvo, skôr ako „príde koniec“, Biblia už nebola novinkou ani v Ázii, ani na ostrovoch v Tichomorí. (Matúš 24:14) Bola už vydaná v 232 jazykoch bežných v tejto časti zemegule. Niektoré jazyky mali kompletnú Bibliu; mnohé mali preklady Kresťanských gréckych Písiem; ďalšie mali len jednu knihu Svätých Písiem.
17 Je zrejmé, že Biblia nepretrvala len ako muzeálny exponát. Spomedzi všetkých kníh, ktoré kedy existovali, to bola najprekladanejšia a najrozširovanejšia kniha. V súlade s týmito dokladmi božskej priazne to, čo bolo v tejto knihe zaznamenané, sa splnilo. Okrem toho, jej učenie a duch, ktorý bol za ním, mali trvalý vplyv na život ľudí v mnohých krajinách. (1. Petra 1:24, 25) Ale to ani zďaleka nebolo všetko.
Spomínaš si?
◻ Čo je „slovo nášho Boha“, ktoré trvá navždy?
◻ Aké snahy boli vyvíjané s cieľom potlačiť Bibliu a ako sa skončili?
◻ Ako bola uchránená rýdzosť Biblie?
◻ Ako sa Božie vyhlásenie o jeho predsavzatí ukázalo ako živé slovo?
[Rámček na strane 12]
Naozaj vieme, čo bolo v Biblii pôvodne napísané?
Asi 6000 hebrejských rukopisov potvrdzuje obsah Hebrejských Písiem. Niektoré z nich sa datujú až do predkresťanskej éry. Najmenej 19 existujúcich rukopisov kompletných Hebrejských Písiem sa datuje do obdobia pred vynájdením tlače metódou pohyblivých písmen. Okrem toho, z tohto istého obdobia existujú aj preklady v 28 ďalších jazykoch.
Čo sa týka Kresťanských gréckych Písiem, registruje sa asi 5000 rukopisov v gréčtine. Jeden z nich sa datuje do obdobia pred rokom 125 n. l., čiže len niekoľko rokov od napísania pôvodného rukopisu. A niektoré fragmenty sa údajne datujú do značne skoršieho obdobia. V prípade 22 z 27 inšpirovaných kníh existuje 10 až 19 kompletných unciálových rukopisov. Najmenej kompletných unciálových rukopisov z nejakej knihy v tejto časti Biblie sú tri rukopisy Zjavenia. Jeden rukopis úplných Kresťanských gréckych Písiem sa datuje do štvrtého storočia n. l.
Žiadna iná staroveká literatúra nie je doložená takým množstvom starovekých písomných dokladov.