Jehova vyvyšuje svojho Sluhu Mesiáša — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

Štrnásta kapitola

Jehova vyvyšuje svojho Sluhu Mesiáša

1, 2. a) Znázorni situáciu, v akej sa nachádzali mnohí Židia na začiatku prvého storočia n. l. b) Čo Jehova poskytol, aby pomohol verným Židom rozpoznať Mesiáša?

PREDSTAV si, že sa máš stretnúť s nejakou dôležitou osobou. Je určený čas a miesto vášho stretnutia. No problém je, že nevieš, ako táto osoba vyzerá, a jej príchod bude nenápadný, bez fanfár. Ako ju spoznáš? Pomohlo by ti, keby si mal jej podrobný opis.

² Na začiatku prvého storočia n. l. boli mnohí Židia v podobnej situácii. Očakávali Mesiáša — najdôležitejšieho človeka zo všetkých, ktorí kedy žili. (Daniel 9:24–27; Lukáš 3:15) No ako ho mali verní Židia rozpoznať? Jehova prostredníctvom hebrejských prorokov písomne vykreslil detailný obraz udalostí súvisiacich s Mesiášom, ktoré mali Židom s rozlišovacou schopnosťou umožniť neomylne určiť jeho totožnosť.

3. Aký opis Mesiáša poskytuje Izaiáš 52:13–53:12?

³ Z hebrejských proroctiev o Mesiášovi asi žiadne neposkytuje jasnejší obraz o ňom než to, ktoré je zaznamenané v Izaiášovi 52:13–53:12. Hoci Izaiáš neopísal telesný vzhľad Mesiáša, vyše 700 rokov vopred zaznamenal detaily, ktoré boli významnejšie — účel a spôsob jeho utrpenia a podrobnosti o jeho smrti, pohrebe a vyvýšení. Úvaha o tomto proroctve a o jeho splnení rozohreje naše srdce a posilní našu vieru.

„Môj sluha“ — kto to je?

4. Aké názory, pokiaľ ide o totožnosť „sluhu“, predložili niektorí židovskí učenci, no prečo tieto názory nie sú v súlade s Izaiášovým proroctvom?

⁴ Izaiáš práve hovoril o prepustení Židov zo zajatia v Babylone. Teraz sa pozerá do vzdialenejšej budúcnosti na oveľa významnejšiu udalosť a zaznamenáva Jehovove slová: „Hľa, môj sluha bude konať s pochopením. Bude vo vysokom postavení a istotne bude povznesený a veľmi vyvýšený.“ (Izaiáš 52:13) Kto konkrétne je týmto „sluhom“? Židovskí učenci počas stáročí predkladali rôzne názory. Niektorí tvrdili, že tento Sluha predstavoval celý izraelský národ počas babylonského zajatia. No takéto vysvetlenie nie je v súlade s proroctvom. Boží Sluha trpí dobrovoľne. Hoci je nevinný, trpí za hriechy iných. To je sotva opis židovského národa, ktorý išiel do zajatia za svoje hriešne konanie. (2. Kráľov 21:11–15; Jeremiáš 25:8–11) Iní tvrdili, že tento Sluha predstavuje zbožnú elitu v Izraeli, ktorá trpela za hriešnych Izraelitov. No počas utrpenia Izraela žiadna konkrétna skupina netrpela za inú.

5. a) Ako uplatňovali Izaiášovo proroctvo niektorí židovskí učenci? (Pozri poznámku pod čiarou.) b) Ako jasne určuje totožnosť Sluhu biblická kniha Skutky?

⁵ Pred príchodom kresťanstva a do určitej miery aj počas prvých storočí nášho letopočtu niektorí židovskí učenci uplatňovali toto proroctvo na Mesiáša. Z Kresťanských gréckych Písiem vidno, že takéto uplatnenie je naozaj správne. Kniha Skutky podáva správu, ako etiópsky eunuch povedal, že nevie, kto je Sluha z Izaiášovho proroctva, a Filip ‚mu oznámil dobré posolstvo o Ježišovi‘. (Skutky 8:26–40; Izaiáš 53:7, 8) Podobne aj ďalšie biblické knihy ukazujú, že mesiášskym Sluhom z Izaiášovho proroctva je Ježiš Kristus.a Pri rozbore tohto proroctva uvidíme nepopierateľnú zhodu medzi tým, koho Jehova nazýva ‚svojím sluhom‘, a Ježišom Nazaretským.

6. Ako Izaiášovo proroctvo naznačuje, že Mesiáš úspešne uskutoční božskú vôľu?

⁶ Proroctvo sa začína opisom výsledného úspechu, ktorý Mesiáš dosiahne v uskutočňovaní božskej vôle. Slovo „sluha“ naznačuje, že Mesiáš sa bude podriaďovať Božej vôli, ako sa sluha podriaďuje vôli svojho pána. Tým „bude konať s pochopením“. Pochopenie je schopnosť porozumieť situácii. Konať s pochopením znamená konať rozvážne. O hebrejskom slovese, ktoré je tu použité, jedno odborné dielo hovorí: „Vo svojej podstate nesie myšlienku rozvážneho a múdreho konania. Ten, kto koná múdro, bude mať úspech.“ To, že Mesiáš bude naozaj úspešný, je vyjadrené v proroctve slovami, že bude „veľmi vyvýšený“.

7. Ako Ježiš Kristus ‚konal s pochopením‘ a ako bol „veľmi vyvýšený“?

⁷ Ježiš naozaj ‚konal s pochopením‘ — dával najavo, že chápe biblické proroctvá, ktoré sa vzťahovali na neho, a nechával sa nimi viesť, aby konal vôľu svojho Otca. (Ján 17:4; 19:30) K čomu to viedlo? Po Ježišovom vzkriesení a vystúpení do neba „ho [Boh] povýšil... do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno“. (Filipanom 2:9; Skutky 2:34–36) Potom v roku 1914 bol oslávený Ježiš ešte viac vyvýšený. Jehova ho povýšil tak, že ho dosadil na trón v mesiášskom Kráľovstve. (Zjavenie 12:1–5) Áno, bol „veľmi vyvýšený“.

‚Budú pozerať naňho v údive‘

8, 9. Ako budú reagovať pozemskí vládcovia, keď vyvýšený Ježiš príde vykonať súd, a prečo?

⁸ Ako budú národy a ich vládcovia reagovať na vyvýšeného Mesiáša? Ak teraz vynecháme vloženú poznámku uvedenú v druhej časti 14. verša, proroctvo hovorí: „Tak ako mnohí pozerali naňho v údive... podobne poľaká mnoho národov. Králi pred ním zavrú ústa, lebo skutočne uvidia, čo sa im nehovorilo, a obrátia svoje úvahy na to, čo nepočuli.“ (Izaiáš 52:14a, 15) Týmito slovami Izaiáš neopisuje čas, keď sa Mesiáš objaví prvý raz, ale jeho záverečné stretnutie s pozemskými vládcami.

⁹ Keď vyvýšený Ježiš príde, aby vykonal súd nad týmto bezbožným systémom, pozemskí vládcovia budú ‚pozerať naňho v údive‘. Pravda, ľudskí vládcovia nebudú doslovne vidieť osláveného Ježiša. No budú vidieť viditeľné dôkazy jeho moci, ktorú bude mať ako Jehovov nebeský Bojovník. (Matúš 24:30) Budú prinútení obrátiť svoje úvahy na to, čo nepočuli od náboženských vodcov — že Ježiš je Vykonávateľom Božích rozsudkov! Vyvýšený Sluha, s ktorým sa stretnú, bude konať spôsobom, aký neočakávajú.

10, 11. V akom ohľade sa dá povedať, že Ježiš bol v prvom storočí znetvorený, a ako je to pravdivé aj dnes?

¹⁰ Podľa vloženej poznámky v 14. verši Izaiáš hovorí: „Také veľké bolo znetvorenie jeho vzhľadu, väčšie ako u ktoréhokoľvek iného človeka, a jeho dôstojnej podoby, väčšie ako synov ľudí.“ (Izaiáš 52:14b) Bol Ježiš nejako telesne znetvorený? Nie. Hoci Biblia neuvádza podrobnosti o tom, ako Ježiš vyzeral, dokonalý Boží Syn mal nepochybne príjemný vzhľad i výraz tváre. Izaiášove slová sa zrejme vzťahujú na pokorenie, ktoré Ježiš zažil. Ježiš odvážne odhaľoval vtedajších náboženských vodcov ako pokrytcov, luhárov a vrahov; a oni na to reagovali tým, že mu nadávali. (1. Petra 2:22, 23) Obviňovali ho, že porušuje Zákon, že sa rúha, že je podvodníkom a že podnecuje do vzbury proti Rímu. Tak títo falošní žalobcovia vykreslili úplne znetvorený, prekrútený obraz Ježiša.

¹¹ Ježiš je nesprávne vykresľovaný dodnes. Väčšina ľudí si ho predstavuje ako bábätko v jasliach alebo majú pred očami tragický obraz muža pribitého na kríž, s tvárou znetvorenou od utrpenia a s tŕňovou korunou na hlave. Duchovenstvo takzvaného kresťanstva podporuje takéto predstavy. Nepredstavuje Ježiša ako mocného nebeského Kráľa, ktorý bude účtovať s národmi. Keď sa ľudskí vládcovia v blízkej budúcnosti stretnú s vyvýšeným Ježišom, budú mať do činenia s Mesiášom, ktorý má „všetku moc v nebi a na zemi“! — Matúš 28:18.

Kto uverí tomuto dobrému posolstvu?

12. Aké zaujímavé otázky vyvolávajú slová z Izaiáša 53:1?

¹² Po opise úžasnej zmeny, aká nastane u Mesiáša — od ‚znetvorenia‘ k ‚veľmi vyvýšenému‘ postaveniu —, sa Izaiáš pýta: „Kto uveril v to, čo od nás počul? A komu bolo zjavené Jehovovo rameno?“ (Izaiáš 53:1) Tieto Izaiášove slová vyvolávajú zaujímavé otázky: Splní sa toto proroctvo? Zjaví Jehova svoje „rameno“, ktoré predstavuje jeho schopnosť prejaviť moc, a splní tieto slová?

13. Ako Pavol ukázal, že Izaiášovo proroctvo sa splnilo na Ježišovi, a ako na to ľudia reagovali?

¹³ Odpoveď je nesporne áno! Pavol v liste Rimanom cituje Izaiášove slová a ukazuje, že proroctvo, ktoré Izaiáš počul a zaznamenal, sa splnilo na Ježišovi. Oslávenie Ježiša po jeho utrpení na zemi bolo dobrým posolstvom. Pavol však o neveriacich Židoch hovorí: „Ale všetci neposlúchli dobré posolstvo. Izaiáš totiž hovorí: ‚Jehova, kto uveril v to, čo od nás počul?‘ Teda viera nasleduje za tým, čo sa počulo. To, čo sa počulo, je prostredníctvom slova o Kristovi.“ (Rimanom 10:16, 17) Je smutné, že v Pavlových dňoch len málo ľudí uverilo dobrému posolstvu o Božom Sluhovi. Prečo to tak bolo?

14, 15. V akých podmienkach má žiť Mesiáš, keď sa objaví na pozemskej scéne?

¹⁴ Proroctvo ďalej vysvetľuje Izraelitom dôvody na otázky zaznamenané v 1. verši, a tým objasňuje, prečo mnohí neprijmú Mesiáša: „Vzíde pred [pozorovateľom] ako prútik a ako koreň v bezvodnej krajine. Nemá dôstojnú podobu ani nijakú nádheru; a keď ho uvidíme, nemá vzhľad, po ktorom by sme túžili.“ (Izaiáš 53:2) Tu vidíme, v akých podmienkach má Mesiáš žiť, keď sa objaví na pozemskej scéne. Na začiatku má mať nízke postavenie a pre pozorovateľov sa bude javiť nepravdepodobné, že by sa raz mohol stať významnou osobou. Navyše má byť len ako prútik, jemný výhonok, ktorý rastie na kmeni alebo na vetve stromu. Má byť tiež ako koreň závislý od vody, zasadený v suchej, zdanlivo neúrodnej zemi. A nemá prísť s kráľovskou pompéznosťou a nádherou — nemá mať kráľovské rúcho ani žiadne trblietavé diadémy. Naopak, jeho začiatok má byť skromný a nenápadný.

¹⁵ Ako výstižne to opisuje skromný začiatok Ježiša ako človeka! Židovská panna Mária ho porodila v stajni v malom meste známom ako Betlehem.b (Lukáš 2:7; Ján 7:42) Mária a jej manžel Jozef boli chudobní. Asi 40 dní po Ježišovom narodení priniesli obeť za hriech, aká bola povolená v prípade chudobných, „párik hrdličiek alebo dva mladé holuby“. (Lukáš 2:24; 3. Mojžišova 12:6–8) Časom sa Mária a Jozef usadili v Nazarete, kde Ježiš vyrastal vo veľkej rodine, pravdepodobne v skromných podmienkach. — Matúš 13:55, 56.

16. Ako sa splnilo to, že Ježiš nemal „dôstojnú podobu“ ani „nádheru“?

¹⁶ Zdalo sa, že Ježiš ako človek nemal korene v tej správnej pôde. (Ján 1:46; 7:41, 52) Hoci bol dokonalým človekom a potomkom kráľa Dávida, vzhľadom na skromné podmienky, v akých žil, nemal žiadnu „dôstojnú podobu“ ani „nádheru“ — prinajmenšom nie v očiach tých, ktorí očakávali, že Mesiáš vyjde z pôsobivejšieho prostredia. Na podnet židovských náboženských vodcov ho mnohí prehliadali a dokonca ním pohŕdali. Napokon už zástupy nevideli na dokonalom Božom Synovi nič žiaduce. — Matúš 27:11–26.

„Bol opovrhovaný a ľudia sa mu vyhýbali“

17. a) Čo začína Izaiáš opisovať a prečo píše v minulom čase? b) Kto ‚opovrhoval‘ Ježišom a ‚vyhýbal‘ sa mu a akým spôsobom?

¹⁷ Izaiáš teraz začína podrobne opisovať, ako sa budú ľudia pozerať na Mesiáša a ako s ním budú zaobchádzať: „Bol opovrhovaný a ľudia sa mu vyhýbali, muž určený na bolesti a na to, aby sa zoznámil s chorobou. A bolo to, akoby sa pred nami skrývala niečia tvár. Bol opovrhovaný a nepovažovali sme ho za nič.“ (Izaiáš 53:3) Izaiáš s istotou, že jeho slová sa ukážu ako pravdivé, píše v minulom čase, akoby sa to už splnilo. Bol Ježiš Kristus naozaj opovrhovaný a naozaj sa mu ľudia vyhýbali? Áno! Samospravodliví náboženskí vodcovia a ich nasledovníci ho považovali za najopovrhnutiahodnejšieho z ľudí. Nazývali ho priateľom vyberačov daní a smilníc. (Lukáš 7:34, 37–39) Pľuvali mu do tváre. Bili ho päsťami a nadávali mu. Posmievali sa mu a zosmiešňovali ho. (Matúš 26:67) „Jeho vlastný ľud“, ovplyvnený týmito nepriateľmi pravdy, ho „neprijal“. — Ján 1:10, 11.

18. Ako bol Ježiš ‚mužom určeným na bolesti a na to, aby sa zoznámil s chorobou‘, hoci sám nebol nikdy chorý?

¹⁸ Ježiš ako dokonalý človek nikdy neochorel. No bol ‚mužom určeným na bolesti a na to, aby sa zoznámil s chorobou‘. Neboli to jeho bolesti a choroby. Ježiš prišiel z neba do chorého sveta. Žil obklopený utrpením a bolesťou, no nestránil sa tých, ktorí boli chorí, či telesne, alebo duchovne. Dôkladne sa oboznámil s utrpením ľudí okolo seba tak, ako by to urobil starostlivý lekár. Navyše bol schopný robiť to, čo nedokáže žiaden bežný ľudský lekár. — Lukáš 5:27–32.

19. Čia tvár bola ‚skrytá‘ a ako dali Ježišovi nepriatelia najavo, že ho ‚nepovažujú za nič‘?

¹⁹ Napriek tomu Ježišovi nepriatelia považovali jeho samého za chorého a odmietali sa naňho pozerať s uznaním. Ježišova tvár bola ‚skrytá‘, no nie preto, že by Ježiš skrýval svoju tvár pred druhými. The New English Bible v preklade Izaiáša 53:3 používa vyjadrenie „niečo, od čoho ľudia odvracajú zrak“. Odporcovia považovali Ježiša za takého odpudivého, že sa od neho v podstate odvracali, akoby bol príliš odporný na to, aby sa naňho mohli pozerať. Nepovažovali ho za hodného vyššej ceny, než bola cena otroka. (2. Mojžišova 21:32; Matúš 26:14–16) Vážili si ho menej než vraha Barabáša. (Lukáš 23:18–25) Čím by mohli dať jasnejšie najavo svoju nízku mienku o Ježišovi?

20. Akú útechu poskytujú Izaiášove slová Jehovovmu ľudu dnes?

²⁰ Dnes môžu Jehovovi služobníci čerpať z Izaiášových slov mnoho útechy. Niekedy odporcovia azda opovrhujú Jehovovými vernými ctiteľmi alebo s nimi zaobchádzajú tak, akoby ich nepovažovali za nič. No rovnako ako to bolo v prípade Ježiša, v skutočnosti záleží len na tom, ako nás hodnotí Jehova Boh. To, že ľudia Ježiša ‚nepovažovali za nič‘, určite neznížilo jeho veľkú hodnotu v Božích očiach!

‚Prebodnutý za náš priestupok‘

21, 22. a) Čo Mesiáš niesol a znášal za druhých? b) Čo si mnohí o Mesiášovi mysleli a čím vyvrcholilo jeho utrpenie?

²¹ Prečo musel Mesiáš trpieť a zomrieť? Izaiáš vysvetľuje: „On sám však niesol naše choroby; a naše bolesti, tie znášal. Ale my sme ho považovali za stíhaného ranami, postihnutého Bohom a strápeného. Bol však prebodávaný za náš priestupok, bol drvený za naše previnenia. Potrestanie, ktoré slúžilo nám na pokoj, prišlo naňho a jeho zranenia sa nám stali uzdravením. Všetci sme blúdili ako ovce; každý sme sa obracali na vlastnú cestu; a sám Jehova spôsobil, aby previnenie nás všetkých postretlo jeho.“ — Izaiáš 53:4–6.

²² Mesiáš niesol choroby iných a znášal ich bolesti. Obrazne povedané, zodvihol ich bremená, dal si ich na svoje plecia a niesol ich. A keďže choroby a bolesti sú následkom hriešneho stavu ľudstva, Mesiáš tým niesol hriechy druhých. Mnohí nepochopili dôvod, prečo musí trpieť, a mysleli si, že je to trest od Boha, ktorý ho ranil odpornou chorobou.c Utrpenie Mesiáša vyvrcholilo tým, že bol prebodnutý, drvený a boli mu spôsobené zranenia — čo sú silné slová, ktoré naznačujú násilnú a bolestivú smrť. No jeho smrť má zmierujúcu moc; poskytuje základ na uzdravenie tých, ktorí blúdia v previnení a hriechu, a pomáha im nájsť pokoj s Bohom.

23. Ako Ježiš znášal utrpenie druhých?

²³ Ako Ježiš znášal utrpenie druhých? Keď Matúšovo evanjelium cituje Izaiáša 53:4, uvádza: „Ľudia k nemu priviedli mnohých posadnutých démonmi; a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých, ktorým bolo zle, aby sa naplnilo, čo bolo povedané prostredníctvom proroka Izaiáša, ktorý povedal: ‚On sám vzal naše choroby a niesol naše utrpenia.‘“ (Matúš 8:16, 17) Tým, že Ježiš uzdravoval ľudí, ktorí k nemu prichádzali s rôznymi chorobami, v podstate bral ich utrpenie na seba. A pri takomto uzdravovaní vychádzala z neho životná energia. (Lukáš 8:43–48) Jeho schopnosť uzdravovať všetky druhy chorôb — telesných aj duchovných — bola dôkazom, že má moc očistiť ľudí od hriechu. — Matúš 9:2–8.

24. a) Prečo sa mnohým zdalo, že Ježiš je ‚stíhaný ranami‘ od Boha? b) Prečo Ježiš trpel a zomrel?

²⁴ No mnohým sa zdalo, že Ježiš je ‚stíhaný ranami‘ od Boha. Veď jeho utrpenie bolo na podnet náboženských vodcov, ktorí sa tešili úcte. Pamätaj však, že netrpel za žiaden vlastný hriech. „Kristus trpel za vás,“ hovorí Peter, „a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje. Nedopustil sa žiadneho hriechu, ani sa nenašiel klam v jeho ústach. Sám vyniesol naše hriechy v svojom tele na kôl, aby sme skoncovali s hriechmi a žili pre spravodlivosť. A ‚jeho podliatinami ste boli uzdravení‘.“ (1. Petra 2:21, 22, 24) Kedysi sme všetci boli ako hriešnici stratení, boli sme „ako blúdiace ovce“. (1. Petra 2:25) Prostredníctvom Ježiša však Jehova poskytol vykúpenie z nášho hriešneho stavu. Spôsobil, aby naše previnenie „postretlo“ Ježiša a spočinulo na ňom. Bezhriešny Ježiš ochotne vytrpel trest za naše hriechy. Tým, že nezaslúžene zniesol potupnú smrť na kole, umožnil nám dosiahnuť zmierenie s Bohom.

„Nechával sa trápiť“

25. Ako vieme, že Mesiáš trpel a zomrel ochotne?

²⁵ Bol Mesiáš ochotný trpieť a zomrieť? Izaiáš hovorí: „Bol pod ťažkým tlakom a nechával sa trápiť; napriek tomu neotváral svoje ústa. Bol vedený ako ovca na zabitie; a ako bahnica, ktorá onemela pred svojimi strihačmi, neotváral svoje ústa.“ (Izaiáš 53:7) V poslednú noc svojho pozemského života si mohol Ježiš zavolať na pomoc „viac než dvanásť légií anjelov“. No povedal: „Ako by sa v tom prípade splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ (Matúš 26:53, 54) „Boží Baránok“ nekládol žiaden odpor. (Ján 1:29) Keď ho hlavní kňazi a starší pred Pilátom falošne obvinili, „neodpovedal“. (Matúš 27:11–14) Nechcel povedať nič, čo by mohlo prekaziť uskutočňovanie Božej vôle vzhľadom na neho. Ježiš bol ochotný zomrieť ako obetný Baránok, lebo si plne uvedomoval, že svojou smrťou vykúpi poslušné ľudstvo z hriechu, chorôb a smrti.

26. Čo ‚zadržali‘ Ježišovi odporcovia?

²⁶ Izaiáš teraz uvádza ďalšie podrobnosti o Mesiášovom utrpení a pokorení. Prorok píše: „Zadržaním a súdom bol odstránený; a kto sa bude zaoberať podrobnosťami jeho pokolenia? Veď bol vytrhnutý z krajiny žijúcich. Pre priestupok môjho ľudu dostal úder.“ (Izaiáš 53:8) Keď sa Ježiša napokon zmocnili jeho nepriatelia, títo náboženskí odporcovia svojím spôsobom zaobchádzania s Ježišom niečo ‚zadržali‘. Nie že by stlmili prejav svojej nenávisti, ale zadržali, teda potlačili právo. Grécka Septuaginta v Izaiášovi 53:8 uvádza namiesto výrazu „zadržanie“ výraz „pokorenie“. Nepriatelia Ježiša pokorili tým, že mu odopreli nestranné zaobchádzanie, na ktoré mal nárok aj obyčajný zločinec. Proces s Ježišom bol len súdnou fraškou. Ako to?

27. Akých pravidiel sa židovskí náboženskí vodcovia nedržali pri procese s Ježišom a v akých ohľadoch porušili Boží Zákon?

²⁷ Židovskí náboženskí vodcovia rozhodnutí zbaviť sa Ježiša porušili vlastné pravidlá. Podľa tradície Sanhedrin mohol prerokúvať hrdelný prípad len v sále z tesaných kameňov v priestoroch chrámu, nie v dome veľkňaza. Takýto proces sa musel konať cez deň, nie po západe slnka. A v prípade odsúdenia na smrť muselo byť vyhlásenie o vine vynesené až nasledujúci deň po ukončení výsluchu. Preto žiadne procesy sa nemohli konať v predvečer sabatu či sviatku. Všetky tieto pravidlá boli v Ježišovom prípade porušené. (Matúš 26:57–68) Čo však bolo ešte horšie, náboženskí vodcovia pri riešení tohto prípadu hrubo porušili Boží Zákon. Napríklad aby chytili Ježiša, uchýlili sa k úplatku. (5. Mojžišova 16:19; Lukáš 22:2–6) Venovali pozornosť tým, ktorí svedčili falošne. (2. Mojžišova 20:16; Marek 14:55, 56) A sprisahaním dosiahli prepustenie vraha, čím na seba i na svoju krajinu priviedli krvnú vinu. (4. Mojžišova 35:31–34; 5. Mojžišova 19:11–13; Lukáš 23:16–25) Takže to, čo prebehlo, nebol žiaden „súd“, žiaden náležitý proces, ktorý by viedol k správnemu, nestrannému rozhodnutiu.

28. Čo Ježišovi nepriatelia nebrali do úvahy?

²⁸ Snažili sa Ježišovi nepriatelia zistiť, kto v skutočnosti bol muž, ktorého súdili? Izaiáš kladie podobnú otázku: „Kto sa bude zaoberať podrobnosťami jeho pokolenia?“ Slovo „pokolenie“ sa môže vzťahovať aj na niečí pôvod alebo na prostredie, z ktorého niekto pochádza. Keď bol Ježiš súdený pred Sanhedrinom, členovia Sanhedrinu neuvažovali o jeho minulosti — o tom, že splnil požiadavky, ktoré sa vzťahovali na sľúbeného Mesiáša. Namiesto toho ho obvinili z rúhania a vyhlásili ho za hodného smrti. (Marek 14:64) Neskôr sa rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát poddal nátlaku a odsúdil Ježiša na smrť povesením na kôl. (Lukáš 23:13–25) Tak bol Ježiš vo veku len 33 a pol roka „vytrhnutý“, čiže odstránený v najlepších rokoch svojho života.

29. Ako mal Ježiš pohrebisko „u zlých“ aj „u boháčov“?

²⁹ O Mesiášovej smrti a o jeho pohrebe Izaiáš ďalej píše: „Pohrebisko si urobí u zlých a u boháčov pri svojej smrti, napriek tomu, že sa nedopustil násilia a v jeho ústach nebol klam.“ (Izaiáš 53:9) Ako bol Ježiš pri svojej smrti a pohrebe so zlými a zároveň s boháčmi? Dňa 14. nisana roku 33 n. l. zomrel na popravnom kole za múrmi Jeruzalema. Keďže bol pribitý na kôl medzi dvoma zločincami, mal v určitom zmysle pohrebisko so zlými. (Lukáš 23:33) No po Ježišovej smrti Jozef, bohatý muž z Arimatie, nabral odvahu a vyžiadal si od Piláta povolenie zvesiť Ježišovo telo z kola a pochovať ho. Spolu s Nikodémom pripravil jeho telo na pohreb a potom ho uložil do svojej novovytesanej hrobky. (Matúš 27:57–60; Ján 19:38–42) Tak mal Ježiš pohrebisko aj u boháčov.

„Jehova našiel potešenie v tom, že ho drvil“

30. V akom zmysle našiel Jehova potešenie v tom, že bol Ježiš drvený?

³⁰ Izaiáš ďalej hovorí niečo prekvapujúce: „Sám Jehova našiel potešenie v tom, že ho drvil; spôsobil mu chorobu. Ak položíš jeho dušu ako obeť za vinu, uvidí svoje potomstvo, predĺži svoje dni, a to, čo je Jehovovým potešením, sa v jeho ruke podarí. Pre ťažkosti svojej duše uvidí, nasýti sa. Svojím poznaním ten spravodlivý, môj sluha, prinesie spravodlivé postavenie mnohým ľuďom, a ich previnenia ponesie sám.“ (Izaiáš 53:10, 11) Ako by len mohol Jehova nájsť potešenie v pohľade na to, ako je jeho verný sluha drvený? Je jasné, že Jehova osobne nespôsobil svojmu milovanému Synovi utrpenie. Ježišovi nepriatelia boli sami plne zodpovední za to, čo mu urobili. No Jehova pripustil, aby s ním tak kruto zaobchádzali. (Ján 19:11) Z akého dôvodu? Určite to Boha empatie a nežného súcitu bolelo, keď videl, ako jeho nevinný Syn trpí. (Izaiáš 63:9; Lukáš 1:77, 78) Jehova určite nebol s Ježišom v žiadnom ohľade nespokojný. Napriek tomu sa tešil z toho, že jeho Syn bol ochotný trpieť kvôli mnohým požehnaniam, ktoré to malo priniesť.

31. a) Ako dal Jehova Ježišovu dušu ako „obeť za vinu“? b) Čo Ježiša určite zvlášť uspokojuje po všetkých tých ťažkostiach, ktoré zažil ako človek?

³¹ Napríklad Jehova dal Ježišovu dušu ako „obeť za vinu“. Teda keď Ježiš vystúpil späť do neba a objavil sa v Jehovovej prítomnosti, priniesol hodnotu svojho obetovaného ľudského života ako obeť za vinu, ktorú Jehova s potešením prijal na úžitok celého ľudstva. (Hebrejom 9:24; 10:5–14) Ježiš prostredníctvom tejto obete za vinu získal „potomstvo“. Ako „Večný otec“ môže dať život — večný život — tým, ktorí prejavujú vieru v jeho preliatu krv. (Izaiáš 9:6) Aké to musí byť pre Ježiša uspokojujúce, keď po všetkých tých ťažkostiach, ktorými prešiel ako ľudská duša, má vyhliadku oslobodiť ľudstvo od hriechu a smrti! Samozrejme, ešte uspokojujúcejšie preňho musí byť vedomie, že svojou rýdzosťou poskytol svojmu nebeskému Otcovi odpoveď na výsmech zo strany jeho Protivníka, Satana Diabla. — Príslovia 27:11.

32. Akým „poznaním“ Ježiš prináša „spravodlivé postavenie mnohým“ a kto získava toto spravodlivé postavenie?

³² Ďalším požehnaním vyplývajúcim z Ježišovej smrti je to, že Ježiš prináša „spravodlivé postavenie mnohým“, a to aj dnes. Izaiáš hovorí, že to robí „svojím poznaním“. Zrejme ide o poznanie, ktoré Ježiš nadobudol tým, že sa stal človekom a neprávom trpel za svoju poslušnosť voči Bohu. (Hebrejom 4:15) Keďže Ježiš trpel až do smrti, mohol poskytnúť obeť potrebnú na to, aby druhí mohli získať spravodlivé postavenie. Kto získava toto spravodlivé postavenie? V prvom rade sú to jeho pomazaní nasledovníci. Keďže prejavujú vieru v Ježišovu obeť, Jehova ich vyhlasuje za spravodlivých s vyhliadkou, že budú prijatí za synov a stanú sa spoludedičmi s Ježišom. (Rimanom 5:19; 8:16, 17) Aj členovia „veľkého zástupu“ „iných oviec“ prejavujú vieru v Ježišovu preliatu krv a tešia sa zo spravodlivého postavenia s vyhliadkou, že môžu byť Božími priateľmi a že prežijú Armagedon. — Zjavenie 7:9; 16:14, 16; Ján 10:16; Jakub 2:23, 25.

33, 34. a) Čo povzbudzujúce sa dozvedáme o Jehovovi? b) Kto sú „mnohí“, medzi ktorými mesiášsky Sluha dostáva „podiel“?

³³ Nakoniec Izaiáš opisuje Mesiášov triumf: „Preto mu dám podiel medzi mnohými a s mocnými bude deliť korisť, pretože vylial svoju dušu až na smrť a bol počítaný medzi previnilcov; a hriech mnohých, ten niesol sám a zasiahol v prospech previnilcov.“ — Izaiáš 53:12.

³⁴ Zo záverečných slov tejto časti Izaiášovho proroctva sa dozvedáme o Jehovovi niečo povzbudzujúce: cení si tých, ktorí mu zostávajú lojálni. To je naznačené sľubom, že ‚dá‘ svojmu mesiášskemu Sluhovi „podiel medzi mnohými“. Tieto slová sú podľa všetkého odvodené zo zvyku deliť si vojnovú korisť. Jehova si cení lojálnosť ‚mnohých‘ verných, ktorí žili v staroveku, vrátane Noacha, Abraháma a Jóba, a vyhradil im „podiel“ vo svojom prichádzajúcom novom svete. (Hebrejom 11:13–16) Podobne dá podiel aj svojmu mesiášskemu Sluhovi. Naozaj, Jehova nenechá jeho rýdzosť bez odmeny. Aj my si môžeme byť istí, že Jehova ‚nezabudne na našu prácu a na lásku, ktorú prejavujeme jeho menu‘. — Hebrejom 6:10.

35. Kto sú „mocní“, s ktorými si Ježiš delí korisť, a čo je tou korisťou?

³⁵ Boží Sluha získa víťazstvom nad svojimi nepriateľmi aj vojnovú korisť. O túto korisť sa bude deliť s „mocnými“. Kto sú v splnení týchto slov „mocní“? Sú to Ježišovi prví učeníci, ktorí zvíťazili nad svetom tak ako on — 144 000 občanov „Božieho Izraela“. (Galaťanom 6:16; Ján 16:33; Zjavenie 3:21; 14:1) A čo je tou korisťou? Zrejme k nej patria „dary v podobe ľudí“, ktorých Ježiš akoby vytrhol spod Satanovej nadvlády a dáva ich kresťanskému zboru. (Efezanom 4:8–12) Stoštyridsaťštyritisíc „mocných“ dostáva podiel aj na inej koristi. Keďže víťazia nad svetom, berú Satanovi akýkoľvek podklad na posmievanie sa Bohu. Ich nezlomná oddanosť vyvyšuje Jehovu a rozradostňuje jeho srdce.

36. Uvedomoval si Ježiš, že spĺňa proroctvo o Božom Sluhovi? Vysvetli to.

³⁶ Ježiš si uvedomoval, že spĺňa proroctvo o Božom Sluhovi. V tú noc, keď bol zatknutý, citoval slová zaznamenané v Izaiášovi 53:12 a uplatnil ich na seba: „Hovorím [vám], že to, čo je napísané, sa musí na mne splniť, totiž: ‚A bol počítaný medzi nezákonných.‘ Veď sa spĺňa to, čo sa týka mňa.“ (Lukáš 22:36, 37) Žiaľ, s Ježišom naozaj zaobchádzali ako s nezákonným. Bol popravený ako ten, kto porušil Zákon, keď bol pribitý na kôl medzi dvoma zlodejmi. (Marek 15:27) No ochotne znášal túto pohanu, lebo si plne uvedomoval, že je to v náš prospech. V podstate sa akoby postavil medzi hriešnikov a úder trestu smrti, pričom táto rana zasiahla jeho samého.

37. a) K akému záveru môžeme prísť na základe historického záznamu o Ježišovom živote a jeho smrti? b) Prečo by sme mali byť vďační Jehovovi Bohu a jeho vyvýšenému Sluhovi, Ježišovi Kristovi?

³⁷ Historický záznam o Ježišovom živote a jeho smrti nám umožňuje urobiť neklamný záver: Ježiš Kristus je mesiášskym Sluhom z Izaiášovho proroctva. Akí by sme mali byť vďační, že Jehova bol ochotný nechať svojho milovaného Syna, aby splnil prorockú úlohu Sluhu, teda aby trpel a zomrel, aby sme my mohli byť vykúpení z hriechu a smrti! Jehova nám tak prejavil veľkú lásku. V Rimanom 5:8 sa píše: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ Akí vďační by sme mali byť aj Ježišovi Kristovi, vyvýšenému Sluhovi, ktorý ochotne vylial svoju dušu až na smrť!

[Poznámky pod čiarou]

a Targum od Jonathana ben Uzziela (prvé storočie n. l.), preložený J. F. Stenningom, v Izaiášovi 52:13 uvádza: „Pozrite, môj služobník, Pomazaný (čiže Mesiáš), bude mať úspech.“ Podobne aj v babylonskom Talmude (približne tretie storočie n. l.) sa píše: „Mesiáš — ako sa volá?... [tí] z rabínovho domu [hovoria: Chorý], tak ako je povedané: ‚Určite niesol naše choroby.‘“ — Sanhedrin 98b; Izaiáš 53:4.

b Prorok Micheáš sa o Betleheme zmienil ako o ‚príliš maličkom, aby sa dostal medzi judské tisíce‘. (Micheáš 5:2) No tomuto malému Betlehemu sa dostalo jedinečnej cti, keď sa stal mestom, v ktorom sa narodil Mesiáš.

c Hebrejské slovo preložené ako „stíhaný ranami“ je používané aj v súvislosti s malomocenstvom. (2. Kráľov 15:5) Podľa niektorých učencov určití Židia vyvodili z Izaiáša 53:4 myšlienku, že Mesiáš bude malomocný. Babylonský Talmud uplatňuje tento verš na Mesiáša, nazývajúc ho „malomocným učencom“. Katolícky preklad Douay Version, založený na latinskej Vulgáte, prekladá tento verš takto: „Považovali sme ho akoby za malomocného.“

[Tabuľka na strane 212]

JEHOVOV SLUHA

Ako Ježiš splnil túto úlohu

PROROCTVO

UDALOSŤ

SPLNENIE

Iz. 52:13

Vyvýšený

Sk. 2:34–36; Fil. 2:8–11; 1. Petra 3:22

Iz. 52:14

Nesprávne vykresľovaný a znevažovaný

Mat. 11:19; 27:39–44, 63, 64; Ján 8:48; 10:20