Kto sú duchovní opilci?
„Beda vznešenej korune efraimských opilcov.“ — IZAIÁŠ 28:1.
1. Aký optimizmus mnohí pociťujú, splnia sa však ich nádeje?
ŽIJEME v pohnutých časoch. Mnohí ľudia sú vzrušení dramatickými politickými zmenami po celom svete a tým, keď vidia väčšiu aktivitu Spojených národov. Detroit Free Press z decembra 1989 napísali: „Ako planéta vstupuje do deväťdesiatych rokov, vypukol mier.“ Jeden sovietsky časopis oznámil: „Pripravujeme sa skuť meče na radlice,“ zatiaľ čo generálny tajomník Spojených národov vyhlásil: „Už nie sme v studenej vojne.“ Áno, nádeje sú veľké a scéna sveta sa nepochybne mení. Nedávno ukázala vojna v Perzskom zálive, ako rýchlo môžu nastať zmeny. Ale podarí sa tomuto súčasnému svetu vytvoriť obdobie skutočného mieru a bezpečia so všetkými tomu zodpovedajúcimi dobrodeniami? Odpoveď je nie. V skutočnosti dozrieva vážna kríza, ktorá otrasie základmi samotného sveta! Je to kríza, ktorá sa vážne dotýka náboženstva.
2. Akú obdobu mala dnešná situácia v starovekom Izraeli a v Júdovi?
2 Udalosti v starovekom Izraeli a v Júdovi v ôsmom a siedmom storočí pred n. l. sú predobrazom tejto krízy. Aj vtedy si ľudia mysleli, že snáď dosiahli mier. Ale Boh ich vystríhal prostredníctvom svojho proroka Izaiáša, že ich nádej na mier je sebaklam, ktorý bude čoskoro odhalený. Podobne dnes Jehova prostredníctvom svojich svedkov vystríha ľudstvo, že je podvedené, ak dúfa v dosiahnutie trvalého mieru ľudským úsilím. Prečítajme si Jehovovo prorocké varovanie a pozrime sa, aké má uplatnenie dnes. Nachádza sa v 28. kapitole Izaiáša a bolo napísané pred rokom 740 pred n. l., pravdepodobne v dobe vlády zlého izraelského kráľa Pekacha a svojvoľného judského kráľa Achaza.
„Efraimskí opilci“
3. Aké prekvapujúce verejné odsúdenie vyslovil Izaiáš?
3 V prvom verši 28. kapitoly nás rozruší prekvapujúce vyhlásenie: „Beda vznešenej korune efraimských opilcov a vädnúcemu kvetu ozdoby krásy, ktorý je na hlave úrodného údolia tých premožených vínom!“ Akí museli byť Izraelčania šokovaní, keď počuli toto ostré verejné odsúdenie! Kto boli títo „efraimskí opilci“? Čo bolo ich „vznešenou korunou“? Čo je „hlavou úrodného údolia“? A čo je ešte dôležitejšie, aký význam majú tieto slová pre nás dnes?
4. a) Čo bol Efraim a hlava úrodného údolia? b) Prečo sa Izrael cítil bezpečne?
4 Pretože Efraim bol najväčší z desiatich izraelských kmeňov, označenie „Efraim“ sa niekedy vzťahovalo na celé severné kráľovstvo. Takže „efraimskí opilci“ boli v skutočnosti izraelskí opilci. Hlavným mestom Izraela bola Samária, postavená na dominantnej výšine pri vrchole úrodného údolia. Takže výraz „hlava úrodného údolia“ sa vzťahuje na Samáriu. Keď boli písané tieto slová, izraelské kráľovstvo bolo v náboženskom ohľade veľmi skazené. Okrem toho vstúpilo do politického spojenectva so Sýriou proti Júdovi a cítilo sa teraz bezpečne. (Izaiáš 7:1–9) To sa však malo zmeniť. Približovala sa kríza, a preto Jehova vyhlásil „beda vznešenej korune efraimských opilcov“.
5. a) Čo bolo vznešenou korunou Izraela? b) Kto boli efraimskí opilci?
5 Čo bolo „vznešenou korunou“? Koruna je symbolom kráľovskej moci. „Vznešenou korunou“ bola zjavne pozícia Izraela ako oddeleného kráľovstva, nezávislého od Júdu. Niečo sa malo stať, čo zničí kráľovskú nezávislosť Izraela. Teda kto boli „efraimskí opilci“? V Izraeli boli nepochybne aj doslovní opilci, pretože Samária bola scénou bezuzdného pohanského uctievania. Avšak Biblia hovorí o horšom druhu opilstva. V Izaiášovi 29:9 čítame: „Opojili sa, ale nie vínom; pohybovali sa neisto, ale nie od opojného nápoja.“ Bolo to duchovné opilstvo, nečisté, smrtonosné opojenie. Vodcovia Izraela — zvlášť jeho náboženskí vodcovia — zjavne trpeli práve takýmto duchovným opojením.
6. Čo opilo staroveký Izrael?
6 Čo bolo príčinou duchovného opilstva starovekého Izraela? Základným dôvodom bolo jeho spojenectvo so Sýriou proti Júdovi, ktoré dalo vodcom národa silný pocit bezpečia. Toto duchovné opilstvo spôsobilo, že Izrael stratil zmysel pre realitu. Ako skutočný opilec bol optimistický, hoci na to nebolo dôvodu. Izrael navyše pyšne nosil svoje opojné spojenectvo so Sýriou ako veniec krásy. Ale ako hovorí Izaiáš, bol to vädnúci veniec, ktorý dlho nevydrží.
7, 8. Čo mal zakúsiť staroveký Izrael napriek tomu, že sa cítil v pohode?
7 Izaiáš to zdôrazňuje v 28. kapitole, 2. verši: „Hľa, Jehova má niekoho silného a životaschopného. Ako hrmiaca búrka s krupobitím, ako ničivá búrka, ako hrmiaca búrka mocných, zaplavujúcich vôd, určite spôsobí silou zvrhnutie na zem.“ Kto bol týmto „silným a životaschopným“? V dobe starovekého Izraela to bola mocná Asýrska ríša. Táto krutá, nemilosrdná svetová mocnosť príde na Izrael ako hrmiaca búrka mocných, zaplavujúcich vôd. S akým výsledkom?
8 Izaiáš ďalej hovorí: „Vznešené koruny efraimských opilcov budú pošliapané nohami. A vädnúci kvet ozdoby krásy, ktorý je na hlave úrodného údolia, sa stane podobný skorej fige pred letom, ktorú pozorovateľ, keď ju uvidí, prehltne, kým je ešte v jeho dlani.“ (Izaiáš 28:3, 4) Izraelské hlavné mesto, Samária, bolo pre Asýriu ako zrelá figa pripravená na odtrhnutie a prehltnutie. Izraelské spojenectvo so Sýriou, podobné vencu, malo byť pošliapané. Nebude mať žiadnu cenu, keď príde deň účtovania. Dokonca ešte horšie, jej korune podobná sláva nezávislosti bude rozdrvená pod nohami asýrskeho nepriateľa. Aká pohroma!
‚Kňaz a prorok zablúdili‘
9. Prečo mohol Júda očakávať lepšie posolstvo od Jehovu, ako bolo to, ktoré dostal staroveký Izrael?
9 Áno, Izrael očakávalo hrozné účtovanie, a práve tak ako Boh Jehova varoval, toto účtovanie prišlo v roku 740 pred n. l., keď Asýria zničila Samáriu a severné kráľovstvo prestalo existovať ako samostatný národ. To, čo sa stalo starovekému Izraelu, stojí ako hrozivá výstraha nevernému falošnému náboženstvu dnes, ako ešte uvidíme. Ale čo sa dá povedať o Júdovi, sesterskom kráľovstve Izraela na juhu? V Izaiášovej dobe Jehovov chrám stále plnil svoju úlohu v Jeruzaleme, hlavnom meste Júdu. Ešte stále tam pôsobili kňazi a v Jehovovom mene hovorili proroci ako Izaiáš, Hozeáš a Micheáš. Teda aké posolstvo mal Jehova pre Júdu?
10, 11. Aká odporná situácia existovala v Júdovi?
10 Izaiáš nám ďalej hovorí: „A tiež títo — [to jest jeruzalemskí kňazi a proroci] od vína zablúdili a od opojného nápoja sa zatúlali. Kňaz a prorok — zablúdili od opojného nápoja.“ (Izaiáš 28:7a) Je zrejmé, že judskí náboženskí vodcovia boli tiež opití. Niektorí boli pravdepodobne doslovnými opilcami, podobne ako v Izraeli, a ak áno, bola to hanba. Boží zákon zvlášť zakazoval silný nápoj kňazom, keď slúžili v chráme. (3. Mojžišova 10:8–11) Doslovné opilstvo v Božom dome by bolo bývalo otrasným porušením Božieho zákona.
11 Ešte vážnejšie však bolo duchovné opilstvo v Júdovi. Ako sa Izrael spojil so Sýriou proti Júdovi, práve tak Júda hľadal bezpečie v spojenectve s Asýriou. (2. Kráľov 16:5–9) Napriek prítomnosti Božieho chrámu a prorokov, Júda vkladal dôveru v ľudí, hoci mal dôverovať Bohu Jehovovi. Okrem toho po sformovaní takého neuváženého spojenectva sa jeho vodcovia cítili tak bezstarostne ako ich duchovne opití susedia na severe. K ich nezodpovednému postoju cítil Jehova odpor.
12. Aký dôsledok malo duchovné opilstvo Júdu?
12 Izaiáš ďalej hovorí: „Zmätení sú od vína, zatúlali sa od opojného nápoja; zablúdili vo svojom videní, zamotali sa v rozhodovaní. Veď všetky stoly sa naplnili nechutnými vývratkami — niet miesta, kde by neboli.“ (Izaiáš 28:7b, 8) Vo svojom opitom stave pravdepodobne niektorí doslova zvracali v chráme. Ale čo bolo ešte horšie, kňazi a proroci, ktorí mali poskytovať náboženské vedenie, zvracali duchovnú špinu. Navyše, s výnimkou niekoľkých verných, súdy prorokov boli pokrivené a národu predvídali falošné veci. Jehova potrestá Júdu pre túto duchovnú nečistotu.
Duchovní opilci dnes
13. Aká obdoba situácie v Izraeli a Júdovi existovala v prvom storočí n. l. a aká obdoba existuje dnes?
13 Splnili sa Izaiášove proroctvá iba na starovekom Izraeli a Júdovi? Určite nie. Ježiš i apoštol Pavol citovali jeho slová o duchovnom opilstve a použili ich na náboženských vodcov svojej doby. (Izaiáš 29:10, 13; Matúš 15:8, 9; Rimanom 11:8) Aj dnes vznikla podobná situácia ako v Izaiášovej dobe — tentoraz v kresťanstve, celosvetovej náboženskej organizácii, ktorá tvrdí, že zastupuje Boha. Namiesto toho, aby sa kresťanstvo, katolíci i protestanti, pevne postavilo za pravdu a spoliehalo sa na Jehovu, radšej vkladá svoju dôveru v svet. A tak sa neisto potáca ako izraelskí a judskí opilci. Duchovní opilci tých starovekých národov vhodne predobrazujú duchovných vodcov kresťanstva dnes. Pozrime sa presne ako.
14. Akým spôsobom sú náboženskí vodcovia kresťanstva rovnako opití, ako boli vodcovia starovekej Samárie a Jeruzalema?
14 Podobne ako Samária a Jeruzalem, aj kresťanstvo sa zhlboka napilo vína politického spojenectva. V roku 1919 bolo medzi najpoprednejšími podporovateľmi Spoločnosti národov. Zatiaľ čo Ježiš povedal, že kresťania nebudú časťou sveta, vodcovia kresťanstva pestujú vzťahy s politickými vodcami. (Ján 17:14–16) Symbolické víno takejto činnosti je pre duchovenstvo podnecujúce. (Porovnaj Zjavenie 17:4.) Tešia sa, keď sa s nimi radia politici a keď sa stýkajú s veľkými tohto sveta. V dôsledku toho nemajú pravé duchovné vedenie, ktoré by poskytli. Zvracajú skôr nečistotu, než by hovorili čisté posolstvo pravdy. (Sofoniáš 3:9) So zrakom zakaleným a zmäteným nie sú bezpečnými vodcami pre ľudstvo. — Matúš 15:14.
„Príkaz za príkazom“
15, 16. Ako reagovali Izaiášovi súčasníci na jeho výstrahy?
15 V deviatom storočí pred n. l. Izaiáš odhalil nesprávny smer najmä duchovných vodcov Júdu. Ako odpovedali? Nenávideli to! Keď Izaiáš vytrvával v oznamovaní Božích výstrah, náboženskí vodcovia odvetili: „Koho bude niekto poúčať v poznaní a komu dá niekto porozumieť, čo sa vypočulo? Tým, ktorí boli odstavení od mlieka, tým oddialeným od pŕs?“ (Izaiáš 28:9) Naozaj, myslel si Izaiáš, že hovorí nemluvňatám? Jeruzalemskí náboženskí vodcovia sa považovali za dospelých mužov, plne schopných samostatne rozhodovať. Nepotrebovali počúvať Izaiášove vyčítavé pripomienky.
16 Títo nábožní ľudia si dokonca robili žarty z Izaiášovho zvestovania. Odriekali mu: „Veď je to ‚príkaz za príkazom, príkaz za príkazom, merná šnúra za mernou šnúrou, merná šnúra za mernou šnúrou, tuto trochu, tam trochu.‘“ (Izaiáš 28:10) ‚Izaiáš sa stále opakuje,‘ tvrdili. ‚Stále hovorí: „Toto prikázal Jehova! Toto prikázal Jehova! Toto je Jehovovo meradlo! Toto je Jehovovo meradlo!“‘ V pôvodnej hebrejčine je Izaiáš 28:10 napísaný v opakovacom rýme, skoro ako detská riekanka. A tak sa aj zdalo náboženským vodcom, že prorok sa stále opakuje a je detský.
17. Ako dnes mnohí reagujú na výstražné posolstvo, ktoré oznamujú Jehovovi svedkovia?
17 Zvestovanie Ježiša a jeho učeníkov v prvom storočí n. l. znelo podobne opakovane a prostoducho. Židovskí náboženskí vodcovia sa na tých, ktorí nasledovali Ježiša, pozerali ako na prekliatych, prostoduchých vidiečanov, ľudí nevzdelaných a obyčajných. (Ján 7:47–49; Skutky 4:13) Na Jehovových svedkov sa dnes často pozerá tak isto. Nenavštevovali semináre kresťanstva a nepoužívajú zvučné tituly ani teologickú terminológiu ako duchovenstvo. Tak sa tí, ktorí zastávajú v kresťanstve vysoké postavenie, pozerajú na nich zvrchu, a myslia si, že by mali poznať svoje miesto a dať týmto náboženským vodcom viac úcty.
18. Čo dnes prehliadajú náboženskí vodcovia?
18 Avšak je tu niečo, čo títo náboženskí vodcovia prehliadajú. Aj keď tí veľkí v Izaiášových dňoch odmietali jeho posolstvo, on hovoril pravdu a jeho výstrahy sa splnili! Podobne výstrahy, ktoré dnes vyslovujú Jehovovi svedkovia, sú pravdivé, pevne založené na Božom slove pravdy, na Biblii. (Ján 17:17) Preto sa splnia.
Účtovanie
19. Ako bol Júda donútený venovať pozornosť cudzincom hovoriacim koktavým jazykom?
19 V Izaiášovi 28:11 čítame: „Veď skrze tých, ktorí sa svojimi perami zajakajú, a iným jazykom bude hovoriť tomuto ľudu.“ Izaiášovo vyučovanie znelo Júdovi ako cudzie bľabotanie. Hoci Júda prežil asýrske ohrozenie, ktoré zničilo Izrael, časom Jehova podnikol kroky proti Júdovi prostredníctvom iného cudzinca, Nabuchodonozora. (Jeremiáš 5:15–17) Babylonský jazyk znel oným Hebrejom drsne a koktavo. Ale boli nútení počúvať ho, keď bol Jeruzalem a jeho chrám zničený v roku 607 pred n. l. a obyvatelia boli odvlečení do babylonského vyhnanstva. Tak isto dnes bude musieť kresťanstvo čoskoro trpieť, pretože podobne ako staroveký Júda, nevšíma si Jehovove napomínania.
20, 21. Čo neustále oznamujú Jehovovi svedkovia, ale čo odmietajú robiť vodcovia kresťanstva?
20 Proroctvo o takýchto ľuďoch hovorí: „Tým, ktorým povedal: ‚Toto je miesto odpočinku. Dožičte odpočinok ustatému. A toto je miesto pohodlia,‘ ale ktorí neboli ochotní počúvať. A im sa stane Jehovovo slovo istotne ‚príkazom za príkazom, príkazom za príkazom, mernou šnúrou za mernou šnúrou, mernou šnúrou za mernou šnúrou, tuto trochu, a tam trochu,‘ aby išli a istotne sa zapotácali dozadu a skutočne boli zlomení a zapletení do osídla a chytení.“ — Izaiáš 28:12, 13.
21 Práve tak ako Izaiáš hovoril Božie posolstvo, Jehovovi svedkovia neustále hovoria kresťanstvu, že by malo vložiť svoju nádej do Jehovovho slova. Ale ono odmieta počúvať. Zdá sa mu, akoby svedkovia bľabotali v cudzom jazyku. Hovoria jazykom, ktorému nemôže rozumieť. Kresťanstvo odmieta dožičiť odpočinok ustatému tým, že by hovorilo o Božom kráľovstve a o prichádzajúcom novom svete. Skôr je opité vínom svojho vzťahu k tomuto svetu. Dáva prednosť podpore politických riešení problémov ľudstva. Podobne ako Židia v Ježišových dňoch, nehľadá si miesto odpočinku v Kráľovstve a nehovorí o ňom ani iným. — Matúš 23:13.
22. Na čo upozorňuje Jehova vodcov kresťanstva?
22 Preto Izaiášove prorocké slová upozorňujú duchovenstvo, že Jehova nebude stále hovoriť iba prostredníctvom svojich neškodných svedkov. Jehova čoskoro uskutoční svoj „príkaz za príkazom, mernú šnúru za mernou šnúrou“, a výsledok bude pre kresťanstvo katastrofálny. Jeho náboženskí vodcovia a ich stáda budú „zlomení a zapletení do osídla a chytení“. Áno, podobne ako staroveký Jeruzalem, budú náboženské systémy kresťanstva úplne zničené. Aký to bude šokujúci, neočakávaný vývoj! A aký hrozný záver, pretože duchovenstvo dáva prednosť duchovnému opilstvu pred Jehovovými pripomienkami!
Vieš vysvetliť?
◻ Kto boli efraimskí opilci a čím sa opíjali?
◻ Ako boli pošliapané vznešené koruny efraimských opilcov?
◻ Akú hanebnú situáciu v Júdovi odhalil Izaiáš?
◻ Kde vidíme duchovné opilstvo dnes?
◻ Prečo by malo kresťanstvo venovať pozornosť tomu, čo sa stalo starovekému judskému národu?