Božie schválenie vedie k večnému životu

„Ty sám požehnáš každého spravodlivého, ó, Jehova; obklopíš ich schválením ako veľkým štítom.“ ​(ŽALM 5:12)

1., 2. Čo žiadal Eliáš od vdovy v Carefate a o čom ju uistil?

VDOVA a jej syn boli hladní a rovnako bol na tom aj Boží prorok. Keď sa táto vdova v Carefate chystala rozložiť oheň, prorok Eliáš ju požiadal o vodu a chlieb. Bola ochotná dať sa mu napiť, ale jediné, čo mala na jedenie, bola „hrsť múky vo veľkom krčahu a trochu oleja v malom krčahu“. Povedala prorokovi, že nemá toľko jedla, aby sa s ním mohla podeliť. (1. Kráľ. 17:8–12)

² „Len mi najprv urob z toho, čo tam je, malý okrúhly chlieb,“ naliehal na ňu Eliáš, „a vynesieš mi ho a pre seba a svojho syna môžeš niečo urobiť potom. Lebo tak povedal Jehova, Boh Izraela: ‚Veľký krčah múky sa neminie a malý krčah oleja sa nevyčerpá.‘“ ​(1. Kráľ. 17:13, 14)

 3. Pred akou dôležitou otázkou stojíme?

³ Vdova stála pred rozhodnutím, v ktorom išlo o viac, ako len o to, či sa podelí o to málo jedla, čo mala. Prejaví dôveru v Jehovu, že ju i so synom zachráni, alebo uprednostní hmotné potreby pred Božím schválením a priateľstvom? Pred podobnou otázkou stojí každý z nás. Bude nám viac záležať na tom, aby sme získali Jehovovo schválenie, alebo na tom, aby sme sa materiálne zabezpečili? Máme všetky dôvody na to, aby sme dôverovali a slúžili Bohu. A môžeme urobiť potrebné kroky, aby sme hľadali a získali jeho schválenie.

‚Hoden si, aby sme ťa uctievali‘

 4. Prečo je Jehova hoden toho, aby sme ho uctievali?

⁴ Jehova právom očakáva, že ľudia mu budú slúžiť tak, ako si to on želá. Istá skupina jeho duchovných služobníkov túto skutočnosť jednohlasne potvrdila slovami: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ ​(Zjav. 4:11) Keďže Jehova je Stvoriteľom, je hoden toho, aby sme ho uctievali.

 5. Prečo by nás mala láska, ktorú nám Boh prejavuje, podnecovať slúžiť mu?

⁵ Ďalší dôvod, prečo slúžiť Jehovovi, je ten, že nás nesmierne miluje. Biblia uvádza: „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ ​(1. Mojž. 1:27) Boh človeka vytvoril so slobodnou vôľou a so schopnosťou myslieť a robiť rozhodnutia. Tým, že nám Jehova dal život, stal sa Otcom ľudstva. (Luk. 3:38) Ako každý dobrý otec, aj Jehova sa postaral o to, aby jeho synovia a dcéry mali všetko, čo potrebujú, aby sa mohli tešiť zo života. „Pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo“ a „dáva dážď“, takže okrem toho, že naša planéta Zem je plná prírodných krás, produkuje pre nás aj dostatok potravy. (Mat. 5:45)

6., 7. a) Akú škodu spôsobil Adam všetkým svojim potomkom? b) Aký úžitok z Kristovej obete budú mať tí, ktorí sa snažia o Božie schválenie?

⁶ Jehova nás tiež zachránil pred hroznými následkami hriechu. Keď Adam zhrešil, stal sa akoby hazardným hráčom, ktorý okráda vlastnú rodinu, aby sa mohol venovať svojej neresti. Tým, že sa Adam vzbúril proti Jehovovi, obral svoje deti o ich budúcnosť — večné šťastie. Svojím sebeckým konaním zdegradoval ľudstvo na otrokov v zajatí krutého pána — nedokonalosti. Preto všetci ľudia podliehajú chorobám, zažívajú žiaľ a nakoniec umierajú. Aby mohol otrok získať slobodu, musí niekto zaňho zaplatiť výkupné a Jehova zaplatil výkupné, ktoré nás môže zachrániť pred týmito hroznými následkami. (Prečítajte Rimanom 5:21.) Ježiš Kristus v súlade s Otcovou vôľou dal „svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Mat. 20:28) Čoskoro všetci, ktorí majú Božie schválenie, získajú plný úžitok z tejto výkupnej obete.

⁷ Náš Stvoriteľ, Jehova, urobil pre nás viac ako ktokoľvek iný, aby sme mohli mať šťastný a zmysluplný život. Keď máme jeho schválenie, uvidíme, čo urobí, aby napravil všetky škody, ktoré postihli ľudský rod. Jehova bude naďalej ukazovať každému z nás, ako sa stáva „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebr. 11:6)

„Tvoj ľud sa ochotne ponúkne“

 8. Čo sa o službe Bohu učíme z Izaiášovej skúsenosti?

⁸ Ak chceme získať Božie schválenie, musíme správnym spôsobom používať svoju slobodnú vôľu. Je to tak preto, lebo Jehova nikoho nenúti, aby mu slúžil. V dobe Izaiáša sa Boh opýtal: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ Jehova prejavil Izaiášovi úctu tým, že rešpektoval jeho právo rozhodnúť sa. Predstavme si, s akým potešením Izaiáš povedal: „Tu som! Pošli ma.“ ​(Iz. 6:8)

9., 10. a) S akým postojom by sme mali slúžiť Bohu? b) Prečo je vhodné, aby sme slúžili Jehovovi celou dušou?

⁹ Ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť, či budú Bohu slúžiť, alebo nie. Jehova chce, aby sme mu slúžili dobrovoľne. (Prečítajte Jozuu 24:15.) Bohu nie je prijateľný nikto, kto ľutuje, že mu slúži; a neprijíma ani tých, ktorých skutočnou pohnútkou v službe je len to, aby sa druhým zapáčili. (Kol. 3:22) Ak by sme predkladali svätú službu „váhavo“ tým, že by sme dovolili, aby svetské záujmy zasahovali do nášho uctievania, nezískali by sme Božie schválenie. (2. Mojž. 22:29) Jehova vie, že ak mu slúžime celou dušou, je to na naše dobro. Mojžiš nabádal Izraelitov, aby si vyvolili život ‚tým, že budú milovať Jehovu, svojho Boha, tým, že budú počúvať jeho hlas, a tým, že sa ho budú pridržiavať‘. (5. Mojž. 30:19, 20)

¹⁰ Dávid, kráľ starovekého Izraela, Jehovovi spieval: „Tvoj ľud sa ochotne ponúkne v deň tvojej vojenskej sily. V nádherách svätosti, z lona úsvitu máš svoju spoločnosť mladých mužov ako kvapôčky rosy.“ ​(Žalm 110:3) Život mnohých ľudí sa dnes sústreďuje iba na finančné zabezpečenie a zábavu. Pre tých, ktorí milujú Jehovu, je však svätá služba dôležitejšia ako čokoľvek iné. Horlivosť, s akou oznamujú dobré posolstvo, dokazuje, aké sú ich priority. Prejavujú úplnú dôveru, že Jehova je schopný postarať sa o ich každodenné potreby. (Mat. 6:33, 34)

Obete, ktoré Boh schvaľuje

11. V čo mohli Izraeliti dúfať, keď predkladali Jehovovi obete?

¹¹ Pod zmluvou Zákona prinášal Boží ľud prijateľné obete, vďaka ktorým mohol získať Božie schválenie. V 3. Mojžišovej 19:5 sa píše: „Ak budete obetovať Jehovovi obeť spoločenstva, máte ju obetovať, aby ste si získali schválenie.“ V tej istej biblickej knihe čítame: „Ak by ste obetovali obeť vďakyvzdania Jehovovi, máte ju obetovať, aby ste získali schválenie pre seba.“ ​(3. Mojž. 22:29) Keď Izraeliti predkladali na Jehovovom oltári vhodné zvieracie obete, dym, ktorý stúpal k nebesiam, bol pre pravého Boha ako ‚upokojujúca vôňa‘. (3. Mojž. 1:9, 13) Určite to bolo preňho veľmi príjemné a osviežujúce, keď mu jeho ľud takto prejavoval svoju lásku. (1. Mojž. 8:21) V týchto prvkoch Zákona nachádzame zásadu, ktorá platí aj dnes. Tí, ktorí Jehovovi predkladajú prijateľné obete, majú jeho schválenie. Aké obete prijíma? Zamyslime sa nad dvoma oblasťami života: naším správaním a našou rečou.

12. Aké konanie by mohlo spôsobiť, že obeť, ktorú Bohu predkladáme, by ho urážala?

¹² Apoštol Pavol kresťanom v Ríme napísal, aby „predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu“. (Rim. 12:1) Ak niekto chce získať Božie schválenie, musí dbať na to, aby bolo jeho telo prijateľné Bohu. Keby svoje telo znečisťoval tabakom, betelovými orechmi, ilegálnymi drogami alebo zneužívaním alkoholu, jeho obeť by nemala hodnotu. (2. Kor. 7:1) A keďže každý, „kto smilní, hreší proti svojmu vlastnému telu“, akékoľvek nemravné správanie spôsobuje, že obeť takéhoto človeka uráža Jehovu. (1. Kor. 6:18) Ten, kto sa chce páčiť Bohu, musí byť ‚svätý v celom svojom správaní‘. (1. Petra 1:14–16)

13. Prečo je vhodné, že chválime Jehovu?

¹³ Ďalšia obeť, ktorá Jehovu teší, súvisí s našou rečou. Tí, ktorí milujú Jehovu, o ňom vždy dobre hovoria, či už verejne, alebo v súkromí. (Prečítajte Žalm 34:1–3.) Prečítaj si Žalmy 148 až 150 a všimni si, ako často sme v týchto troch žalmoch povzbudzovaní chváliť Jehovu. Áno, „chvála od priamych je vhodná“. (Žalm 33:1) A náš vzor, Ježiš Kristus, zdôrazňoval, aké je dôležité chváliť Boha zvestovaním dobrého posolstva. (Luk. 4:18, 43, 44)

14., 15. Aké obete mali Izraeliti prinášať podľa Hozeášovho nabádania a ako na to Jehova reagoval?

¹⁴ Keď horlivo zvestujeme, dávame najavo svoju lásku k Jehovovi a túžbu po jeho schválení. Zamyslime sa napríklad nad tým, ako prorok Hozeáš nabádal Izraelitov, ktorí opustili pravé uctievanie a stratili Božiu priazeň. (Hoz. 13:1–3) Hozeáš im povedal, aby prosili Jehovu: „Kiež odpustíš previnenie; a prijmi, čo je dobré, a my za to budeme predkladať mladé býky svojich perí.“ ​(Hoz. 14:1, 2)

¹⁵ Býk bol zo zvierat, ktoré Izraeliti mohli obetovať Jehovovi, cenovo najhodnotnejším. Preto výraz „mladé býky svojich perí“ sa vzťahuje na úprimné, dobre premyslené slová chvály pravého Boha. Čo Boh cítil voči tým, ktorí prinášali také obete? Povedal: „Budem ich milovať z vlastnej slobodnej vôle.“ ​(Hoz. 14:4) Ľudia, ktorí prinášali také obete chvály, mali Jehovovo odpustenie, schválenie a priateľstvo.

16., 17. Ako Jehova reaguje na obete chvály človeka, ktorého viera v Boha podnieti, aby začal zvestovať dobré posolstvo?

¹⁶ Verejná chvála Jehovu bola vždy významnou časťou pravého uctievania. Pre žalmistu znamenala oslava pravého Boha tak veľa, že ho úpenlivo prosil: „Nájdi, prosím, zaľúbenie v dobrovoľných obetiach mojich úst, ó, Jehova.“ ​(Žalm 119:108) Ako je to dnes? V proroctve, ktoré sa týkalo veľkého zástupu ľudí v našich časoch, Izaiáš povedal: „Budú ohlasovať Jehovove chvály... [Ich dary] prídu na môj [Boží] oltár so schválením.“ ​(Iz. 60:6, 7) Tieto slová sa spĺňajú tak, že milióny ľudí predkladajú Bohu „obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu“. (Hebr. 13:15)

¹⁷ A ako je to v tvojom prípade? Predkladáš Bohu prijateľné obete? Ak nie, si ochotný urobiť potrebné zmeny a začneš verejne chváliť Jehovu? Keď ťa viera podnieti, aby si začal zvestovať dobré posolstvo, tvoja obeť sa bude „Jehovovi páčiť viac ako býk“. (Prečítajte Žalm 69:30, 31.) Môžeš si byť istý, že ‚upokojujúca vôňa‘ tvojej obete chvály sa dostane k Jehovovi a on ti dá svoje schválenie. (Ezech. 20:41) Radosť, ktorú pocítiš, sa nebude dať s ničím porovnať.

‚Jehova požehná každého spravodlivého‘

18., 19. a) Ako sa dnes mnohí ľudia pozerajú na službu Bohu? b) K čomu vedie strata Božej priazne?

¹⁸ Mnohí ľudia dnes majú podobný názor ako niektorí v dňoch Malachiáša: „Slúžiť Bohu nemá žiadnu cenu. A aký prospech je z toho, že sme voči nemu dodržali záväzok?“ ​(Mal. 3:14) Týchto ľudí ovládajú hmotárske túžby, a preto sa im Božie predsavzatie zdá neuskutočniteľné a Božie zákony zastarané. Zvestovanie dobrého posolstva je pre nich stratou času a zdrojom podráždenia.

¹⁹ Korene takéhoto zmýšľania siahajú až do záhrady Eden. Bol to Satan, kto presvedčil Evu, aby si prestala ceniť skutočnú hodnotu nádherného života, ktorý jej Jehova dal, a pohrdla jeho schválením. Dnes Satan navádza ľudí na to, aby uverili, že konaním Božej vôle nezískajú nič. Eva a jej manžel však zistili, že stratiť Božiu priazeň znamená stratiť život. Tí, ktorí nasledujú ich zlý príklad, si čoskoro sami uvedomia túto trpkú pravdu. (1. Mojž. 3:1–7, 17–19)

20., 21. a) Čo urobila vdova z Carefatu a čo jej to prinieslo? b) Ako a prečo by sme mali napodobňovať vdovu z Carefatu?

²⁰ Všimnime si rozdiel medzi smutným koncom Adama a Evy a tým, ako sa to skončilo s Eliášom a vdovou z Carefatu. Po Eliášových povzbudzujúcich slovách vdova začala piecť chlieb a potom ním najprv ponúkla proroka. Nato Jehova splnil sľub, ktorý dal prostredníctvom Eliáša. Správa hovorí: „Šla teda a urobila podľa Eliášovho slova; a ďalej jedla, ona spolu s ním a svojou domácnosťou, po tie dni. Veľký krčah múky sa neminul a malý krčah oleja sa nevyčerpal, podľa Jehovovho slova, ktoré hovoril prostredníctvom Eliáša.“ ​(1. Kráľ. 17:15, 16)

²¹ Vdova z Carefatu urobila niečo, čo je len málokto ochotný urobiť z tých miliárd ľudí, ktorí dnes žijú. Vložila svoju plnú dôveru v Boha záchrany a on ju nenechal bez pomoci. Táto, ako aj iné biblické správy potvrdzujú, že Jehova si zaslúži našu dôveru. (Prečítajte Jozuu 21:43–45; 23:14.) Život novodobých svedkov Jehovu je ďalším dôkazom, že Jehova nikdy neopustí tých, ktorí majú jeho schválenie. (Žalm 34:6, 7, 17–19)a

22. Prečo je naliehavé, aby sme sa bez meškania usilovali o Božie schválenie?

²² Boží deň súdu, ktorý postihne „všetkých, čo bývajú na tvári celej zeme“, príde čoskoro. (Luk. 21:34, 35) Nedá sa mu uniknúť. Žiadne bohatstvo ani hmotné zabezpečenie sa ani zďaleka nevyrovná radosti, ktorú pocítia, keď im Sudca ustanovený Bohom povie: „Poďte, vy požehnaní od môjho Otca, dedične sa ujmite kráľovstva pripraveného pre vás.“ ​(Mat. 25:34) Áno, ‚sám Jehova požehná každého spravodlivého; obklopí ich schválením ako veľkým štítom‘. (Žalm 5:12) Nemali by sme sa teda usilovať o Božie schválenie?

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Prečo si Jehova zaslúži, aby sme ho zo srdca uctievali?

• Aké obete sú dnes Jehovovi prijateľné?

• Čo znamená výraz „mladé býky svojich perí“ a prečo by sme ich mali obetovať Jehovovi?

• Prečo by sme sa mali usilovať o Božie schválenie?

[Obrázok na strane 13]

Pred aké dôležité rozhodnutie postavil Boží prorok istú chudobnú matku?

[Obrázok na strane 15]

Aký úžitok máme z toho, že predkladáme Jehovovi obeť chvály?

[Obrázok na strane 17]

Tvoja úprimná dôvera v Jehovu nikdy nepovedie ku sklamaniu