‚Stále ma očakávajte‘

„‚Preto ma stále očakávajte,‘ je Jehovov výrok.“ — SOFONIÁŠ 3:8.

 1. Akú výstrahu dal prorok Sofoniáš a prečo je to zaujímavé pre ľudí, ktorí žijú dnes?

„JEHOVOV veľký deň je blízko.“ Také bolo varovné volanie proroka Sofoniáša v polovici siedmeho storočia pred n. l. (Sofoniáš 1:14) Do 40 alebo 50 rokov sa toto proroctvo splnilo, keď na Jeruzalem a na národy, ktoré vzdorovali Jehovovej zvrchovanosti tak, že zle zaobchádzali s jeho ľudom, prišiel deň vykonania Jehovových súdov. Ale prečo je to zaujímavé pre ľudí, ktorí žijú v závere dvadsiateho storočia? Žijeme v čase, keď sa rýchlo blíži Jehovov záverečný „veľký deň“. Tak ako v čase Sofoniáša Jehovov „planúci hnev“ čoskoro vzplanie proti novodobému ekvivalentu Jeruzalema — proti takzvanému kresťanstvu — i proti všetkým národom, ktoré zle zaobchádzajú s Jehovovým ľudom a vzdorujú Jehovovej univerzálnej zvrchovanosti. — Sofoniáš 1:4; 2:4, 8, 12, 13; 3:8; 2. Petra 3:12, 13.

Sofoniáš — odvážny svedok

 2. 3. a) Čo vieme o Sofoniášovi a čo ukazuje, že bol odvážnym Jehovovým svedkom? b) Aké skutočnosti nám umožňujú určiť čas a miesto Sofoniášovho prorokovania?

² O prorokovi Sofoniášovi, ktorého meno (po hebrejsky Cefanjah) znamená „Jehova skryl (uchoval ako poklad)“, sa vie len málo. Avšak na rozdiel od iných prorokov Sofoniáš uviedol svoj rodokmeň až po štvrtú generáciu pred ním, až po „Ezechiáša“. (Sofoniáš 1:1; porovnaj Izaiáša 1:1; Jeremiáša 1:1; Ezechiela 1:3.) Keďže to je veľmi neobvyklé, väčšina komentátorov stotožňuje jeho praprastarého otca s verným kráľom Ezechiášom. Ak je to pravda, potom Sofoniáš mal kráľovský pôvod, a to by dodávalo jeho ostrému odsúdeniu judských kniežat ešte väčší dôraz a ukazovalo by to, že bol odvážnym Jehovovým svedkom a prorokom. Jeho dôkladná znalosť miestopisu Jeruzalema i toho, čo sa dialo na kráľovskom dvore, naznačuje, že hlásal Jehovove súdy asi priamo v hlavnom meste. — Pozri Sofoniáša 1:8–11, poznámky pod čiarou v Reference Bible.

³ Pozoruhodná je skutočnosť, že hoci Sofoniáš hlásal božské rozsudky proti civilným judským „kniežatám“ (urodzeným čiže kmeňovým náčelníkom) a proti „synom kráľa“, nikdy sa vo svojej kritike nezmienil o samotnom kráľovi.a (Sofoniáš 1:8; 3:3) To naznačuje, že mladý kráľ Joziáš už prejavil sklon k čistému uctievaniu, i keď — súdiac podľa Sofoniášovej ostrej kritiky situácie — očividne ešte nezačal so svojimi náboženskými reformami. To všetko naznačuje, že Sofoniáš prorokoval v Judsku v raných rokoch Joziáša, ktorý panoval od roku 659 do roku 629 pred n. l. Sofoniášovo rázne prorokovanie nepochybne viedlo k tomu, že mladý Joziáš si silnejšie uvedomil modlárstvo, násilie a skazenosť rozšírenú v Judsku v tom čase a bol povzbudený k neskoršej kampani proti modlárstvu. — 2. Paralipomenon 34:1–3.

Dôvody Jehovovho  planúceho hnevu

 4. Akými slovami vyjadril Jehova svoj hnev proti Judsku a Jeruzalemu?

⁴ Jehova mal náležitý dôvod cítiť hnev voči vodcom a obyvateľom Judska a jeho hlavného mesta Jeruzalema. Prostredníctvom svojho proroka Sofoniáša povedal: „Vystriem ruku proti Júdovi a proti všetkým obyvateľom Jeruzalema, a odrežem z tohto miesta tých, ktorí zostali Baalovi, meno kňazov cudzích bohov spolu s kňazmi, a tých, ktorí sa na strechách klaňajú nebeskému vojsku, a tých, ktorí sa klaňajú a prisahajú Jehovovi a prisahajú na Malkáma.“ — Sofoniáš 1:4, 5.

 5. 6. a) Aká bola náboženská situácia v Judsku v čase Sofoniáša? b) Akí boli judskí civilní vodcovia a ich podriadení?

⁵ Judsko bolo poškvrnené hanebnými rituálmi plodnosti, konanými pri uctievaní Baala, démonskou astrológiou a uctievaním pohanského boha Malkáma. Ak je Malkám totožný s Molochom, ako sa niektorí domnievajú, potom súčasťou falošného judského uctievania bolo aj ohavné obetovanie detí. Také náboženské praktiky boli v Jehovových očiach odporné. (1. Kráľov 11:5, 7; 14:23, 24; 2. Kráľov 17:16, 17) Modlári vyvolali Jehovov hnev tým viac, že ešte aj prisahali v Jehovovom mene. Jehova povedal, že už nebude ďalej tolerovať takú náboženskú nečistotu a pohanských i odpadlíckych kňazov vyhladí.

⁶ Okrem toho, civilní vodcovia Judska boli skazení. Kniežatá boli ako draví „revúci levi“ a sudcovia boli prirovnaní k hladným „vlkom“. (Sofoniáš 3:3) Ich podriadení boli obvinení z toho, že „plnia dom svojich pánov násilím a podvodom“. (Sofoniáš 1:9) Veľmi rozšírené bolo hmotárstvo. Mnohí túto situáciu využívali na hromadenie bohatstva. — Sofoniáš 1:13.

Pochybnosti o Jehovovom dni

 7. Ako dlho pred „Jehovovým veľkým dňom“ prorokoval Sofoniáš a aký bol duchovný stav mnohých Židov?

⁷ Ako sme už videli, katastrofálna náboženská situácia za dní Sofoniáša naznačuje, že svoju činnosť svedka a proroka vykonával pred tým, ako kráľ Joziáš začal kampaň proti modlárstvu, čo bolo okolo roku 648 pred n. l. (2. Paralipomenon 34:4, 5) Je teda pravdepodobné, že Sofoniáš prorokoval najmenej 40 rokov pred tým, ako na judské kráľovstvo prišiel „Jehovov veľký deň“. V tom období mnohí Židia prechovávali v mysli pochybnosti, ‚odťahovali sa‘ od služby Jehovovi a zľahostajneli. Sofoniáš hovorí o ľuďoch, ktorí „Jehovu nehľadali a nedopytovali sa ho“. (Sofoniáš 1:6) Je zjavné, že v Judsku boli apatickí jednotlivci, ktorých Boh vôbec nezaujímal.

 8. 9. a) Prečo mal Jehova preskúmať ‚mužov, ktorí tuhnú nad svojou usadeninou‘? b) Ako mal Jehova venovať pozornosť obyvateľom Judska a ich civilným i náboženským vodcom?

⁸ Jehova oznámil svoj zámer preskúmať tých, čo tvrdia, že sú jeho ľudom. Medzi tými, ktorí tvrdia, že ho uctievajú, vyhľadá tých, čo vo svojom srdci prechovávajú pochybnosti o tom, že dokáže zasiahnuť do ľudských záležitostí alebo že vôbec má taký zámer. Povedal: „Stane sa v tom čase, že starostlivo prehľadám Jeruzalem s lampami a ja budem venovať pozornosť mužom, ktorí tuhnú nad svojou usadeninou a ktorí si v srdci hovoria: ‚Jehova neurobí dobré a neurobí zlé.‘“ (Sofoniáš 1:12) Výraz ‚muži, ktorí tuhnú nad svojou usadeninou‘ (zmienka o výrobe vína) sa vzťahuje na tých, ktorí sa usadili ako usadenina na dne suda a nechcú byť vyrušovaní žiadnym hlásaním blízkeho božského zásahu do záležitostí ľudstva.

⁹ Jehova bude venovať pozornosť obyvateľom Judska a Jeruzalema a ich kňazom, ktorí zmiešali jeho uctievanie s pohanstvom. Ak mali pocit, že sú v bezpečí, akoby pod rúškom noci za múrmi Jeruzalema, mal ich vyhľadať akoby so žiariacimi lampami, ktorých svetlo preniká cez duchovnú tmu, v ktorej našli útočište. Mal ich vytrhnúť z náboženskej apatie, najprv posolstvami súdu vzbudzujúcimi bázeň a potom vykonaním týchto súdov.

„Jehovov veľký deň je blízko“

10. Ako Sofoniáš opísal „Jehovov veľký deň“?

¹⁰ Jehova inšpiroval Sofoniáša k vyhláseniu: „Jehovov veľký deň je blízko. Je blízko a veľmi sa ponáhľa. Zvuk Jehovovho dňa je horký.“ (Sofoniáš 1:14) Všetkých, ktorí odmietali venovať pozornosť výstrahe a vrátiť sa k čistému uctievaniu — kňazov, kniežatá i ľud — čakali skutočne krušné dni. Proroctvo ďalej pokračuje opisom tohto dňa vykonania rozsudku: „Ten deň je dňom zúrivosti, dňom tiesne a úzkosti, dňom búrky a spustošenia, dňom tmy a temnosti, dňom mrakov a hustej temnoty, dňom rohu a poplašného signálu proti opevneným mestám a proti vysokým rohovým vežiam.“ — Sofoniáš 1:15, 16.

11. 12. a) Aké súdne posolstvo bolo vyrieknuté proti Jeruzalemu? b) Mohol Židov zachrániť hmotný blahobyt?

¹¹ O niekoľko krátkych desaťročí mali do Judska vtrhnúť babylonské vojská. Jeruzalem neunikne. Jeho obytné i obchodné časti budú spustošené. „‚A toho dňa nastane,‘ je Jehovov výrok, ‚zvuk kriku od Rybnej brány a kvílenie z druhej štvrte a veľký hrmot z pahorkov. Kvíľte, obyvatelia Makteša [časti Jeruzalema], veď všetci ľudia, ktorí sú obchodníkmi, boli umlčaní; všetci, ktorí vážia striebro, boli odrezaní.‘“ — Sofoniáš 1:10, 11, poznámka pod čiarou v Reference Bible.

¹² Mnohí Židia nechceli veriť, že Jehovov deň je blízko, a boli hlboko pohrúžení do výnosného obchodného podnikania. Jehova však prostredníctvom svojho verného proroka Sofoniáša predpovedal, že ich bohatstvo bude „na vyplienenie a ich domy budú opusteným úhorom“. Nebudú piť víno, ktoré vyrobili, a „ani ich striebro, ani ich zlato ich nebude môcť oslobodiť v deň Jehovovho hnevu“. — Sofoniáš 1:13, 18.

Odsúdenie ďalších národov

13. Aké súdne posolstvo vyriekol Sofoniáš proti Moábovi, Ammónovi a Asýrii?

¹³ Jehova prostredníctvom svojho proroka Sofoniáša vyjadril hnev aj proti národom, ktoré zle zaobchádzali s jeho ľudom. Vyhlásil: „‚Počul som pohanu od Moába a urážlivé slová synov Ammóna, ktorými hanili môj ľud a veľmi sa vypínali proti ich územiu. Preto, akože žijem,‘ je výrok Jehovu vojsk, Boha Izraela, ‚Moáb sa stane podobným Sodome a synovia Ammóna podobnými Gomore, miestu, ktoré je vlastníctvom žihľavy, a soľnej jame a opustenému úhoru, až na neurčitý čas . . . A vystrie ruku na sever a zničí Asýriu. A z Ninive urobí opustený úhor, bezvodný kraj podobný pustatine.‘“ — Sofoniáš 2:8, 9, 13.

14. Čo svedčí o tom, že cudzie národy sa ‚veľmi vypínali‘ proti Izraelitom a proti ich Bohu, Jehovovi?

¹⁴ Moáb a Ammón boli tradičnými nepriateľmi Izraela. (Porovnaj Sudcov 3:12–14.) Na Moábskom kameni, ktorý sa nachádza v múzeu Louvre v Paríži, je nápis obsahujúci vystatovačný výrok moábskeho kráľa Méšu, ktorý pyšne hovorí o tom, ako zabral niekoľko izraelských miest za pomoci svojho boha Kemoša. (2. Kráľov 1:1) Jeremiáš, súčasník Sofoniáša, hovoril o tom, že Ammónčania obsadili izraelské územie Gád v mene svojho boha Malkáma. (Jeremiáš 49:1) A pokiaľ ide o Asýriu, kráľ Salmanazar V. obliehal a dobyl Samáriu asi sto rokov pred dňami Sofoniáša. (2. Kráľov 17:1–6) O niečo neskôr zaútočil na Judsko kráľ Senacherib, zmocnil sa mnohých jeho opevnených miest a ohrozoval dokonca aj Jeruzalem. (Izaiáš 36:1, 2) Hovorca asýrskeho kráľa sa naozaj veľmi vypínal proti Jehovovi, keď požadoval, aby Jeruzalem kapituloval. — Izaiáš 36:4–20.

15. Ako mal Jehova pokoriť bohov národov, ktorí sa veľmi vypínali proti jeho ľudu?

¹⁵ Žalm 83 sa zmieňuje o množstve národov, vrátane Moába, Ammóna a Asýrie, ktoré sa veľmi vypínali proti Izraelu a vystatovačne hovorili: „Poďte a zahlaďme ich, aby neboli národom, aby sa na meno Izraela už nespomínalo.“ (Žalm 83:4) Prorok Sofoniáš odvážne oznamoval, že všetky tieto povýšenecké národy aj ich bohovia budú pokorení Jehovom vojsk. „Toto budú mať namiesto svojej pýchy, pretože hanili a vypínali sa proti ľudu Jehovu vojsk. Jehova v nich bude vzbudzovať bázeň; lebo určite oslabí všetkých bohov zeme a ľudia sa mu budú klaňať, každý zo svojho miesta, všetky ostrovy národov.“ — Sofoniáš 2:10, 11.

‚Stále očakávajte‘

16. a) Pre koho bola skutočnosť, že Jehovov deň sa blíži, zdrojom radosti a prečo? b) Aké burcujúce volanie zaznelo k tomuto vernému ostatku?

¹⁶ I keď medzi vodcami a mnohými obyvateľmi Judska a Jeruzalema prevládala duchovná otupenosť, skepticizmus, modlárstvo, skazenosť a hmotárstvo, niektorí verní Židia zjavne počúvali Sofoniášove varovné proroctvá. Zarmucovali ich hanebné praktiky judských kniežat, sudcov a kňazov. Pre týchto lojálnych ľudí boli Sofoniášove vyhlásenia zdrojom útechy. To, že Jehovov deň sa blížil, im nespôsobovalo úzkosť; naopak, bolo to pre nich zdrojom radosti, pretože to malo ukončiť tie odporné praktiky. Tento verný ostatok venoval pozornosť Sofoniášovmu burcujúcemu volaniu: „‚Preto ma stále očakávajte,‘ je Jehovov výrok, ‚do dňa, keď vstanem ku koristi, lebo mojím sudcovským rozhodnutím je zhromaždiť národy, aby som zozbieral kráľovstvá, aby som na ne vylial svoje verejné odsúdenie, celý svoj planúci hnev.‘“ — Sofoniáš 3:8.

17. Kedy a ako sa začali spĺňať na národoch Sofoniášove súdne posolstvá?

¹⁷ Tí, ktorí dbali na túto výstrahu, neboli prekvapení. Mnohí sa dožili splnenia Sofoniášovho proroctva. V roku 632 pred n. l. koalícia Babylončanov, Médov a hord zo severu, pravdepodobne Skýtov, dobyla a zničila Ninive. Historik Will Durant hovorí: „Vojsko Babylončanov pod velením Nabopalasara sa spojilo s vojskom Médov pod velením Kyaxaresa a s hordami Skýtov z Kaukazu a s úžasnou ľahkosťou a rýchlosťou sa zmocnili pevností severu... Jedným úderom vymizla Asýria z dejín.“ A presne to prorokoval Sofoniáš. — Sofoniáš 2:13–15.

18. a) Ako bol vykonaný božský rozsudok nad Jeruzalemom a prečo? b) Ako sa splnilo Sofoniášovo proroctvo o Moábovi a Ammónovi?

¹⁸ Mnohí Židia, ktorí stále očakávali Jehovu, sa dožili aj vykonania jeho rozsudkov nad Judskom a Jeruzalemom. O Jeruzaleme Sofoniáš prorokoval: „Beda utláčajúcemu mestu, ktoré sa búri a znečisťuje sa! Nepočúvalo hlas; neprijalo kázeň. Nedôverovalo Jehovovi. Nepriblížilo sa k svojmu Bohu.“ (Sofoniáš 3:1, 2) Jeruzalem bol pre svoju nevernosť dvakrát obliehaný Babylončanmi a nakoniec bol v roku 607 pred n. l. dobytý a zničený. (2. Paralipomenon 36:5, 6, 11–21) A čo sa týka Moába a Ammóna, podľa židovského historika Josepha Babylončania proti nim v piatom roku po páde Jeruzalema viedli vojnu a porazili ich. Potom prestali existovať, ako bolo prorokované.

19. 20. a) Ako Jehova odmenil tých, ktorí ho stále očakávali? b) Prečo nás tieto udalosti zaujímajú a o čom sa bude uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Splnenie týchto i ďalších podrobností Sofoniášovho proroctva bolo pre Židov i pre Nežidov, ktorí stále očakávali Jehovu, zážitkom posilňujúcim vieru. Medzi tými, ktorí prežili zničenie, ktoré postihlo Judsko a Jeruzalem, bol Jeremiáš, Etiópčan Ebed-melech a domácnosť Rechabitu Jonadába. (Jeremiáš 35:18, 19; 39:11, 12, 16–18) Verní Židia vo vyhnanstve a ich potomkovia, ktorí ďalej čakali na Jehovu, sa stali súčasťou šťastného ostatku, ktorý bol oslobodený z Babylona v roku 537 pred n. l. a vrátil sa do Judska, aby obnovil čisté uctievanie. — Ezdráš 2:1; Sofoniáš 3:14, 15, 20.

²⁰ Čo toto všetko znamená pre našu dobu? Situácia za dní Sofoniáša v mnohých ohľadoch zodpovedá ohavným veciam, ktoré sa dnes dejú v takzvanom kresťanstve. Okrem toho rôzne postoje Židov tých čias sa podobajú postojom, aké možno pozorovať aj dnes, niekedy dokonca aj medzi Božím ľudom. Týmito myšlienkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ Aká bola náboženská situácia v Judsku za dní Sofoniáša?

◻ Aký stav prevládal medzi civilnými vodcami a aký bol postoj mnohých z ľudu?

◻ Ako sa národy veľmi vypínali proti Jehovovmu ľudu?

◻ Akú výstrahu dal Sofoniáš Júdovi a ďalším národom?

◻ Ako boli odmenení tí, ktorí stále očakávali Jehovu?

[Obrázok na strane 9]

Moábsky kameň potvrdzuje, že moábsky kráľ Méša hovoril hanlivé slová proti starovekému Izraelu

[Prameň ilustrácie]

Moábsky kameň: Musée du Louvre, Paríž

[Obrázok na strane 10]

Táto klinopisná tabuľka Babylonskej kroniky potvrdzuje Sofoniášovo proroctvo svojím záznamom o tom, ako vojenská koalícia zničila Ninive

[Prameň ilustrácie]

Klinopisná tabuľka: S láskavým dovolením British Museum