Zachovávanie pokoja a čistoty zboru

V SÚLADE s biblickým proroctvom prúdia každý rok do Jehovovho domu čistého uctievania tisíce ľudí. (Mich. 4:1, 2) Sme veľmi šťastní, že ich môžeme vítať v „Božom zbore“. (Sk. 20:28) Vážia si, že môžu s nami slúžiť Jehovovi a tešiť sa z čistého a pokojného prostredia nášho duchovného raja. Čo nám pomáha zachovávať pokoj v zbore a udržiavať jeho čistotu? Boží svätý duch a múdre rady z Božieho Slova. (Žalm 119:105; Zach. 4:6)

² Uplatňovaním biblických zásad si obliekame „novú osobnosť“. (Kol. 3:10) Vyhýbame sa malicherným hádkam a osobným sporom. Keďže máme na veci Jehovov pohľad, prekonávame rozdeľujúce svetské vplyvy a spolupracujeme v jednote ako medzinárodné bratstvo. (Sk. 10:34, 35)

³ No z času na čas vznikajú ťažkosti, ktoré ohrozujú pokoj a jednotu zboru. Čo je príčinou? Vo väčšine prípadov je to prehliadanie biblických rád. Stále sa musíme vyrovnávať s našimi nedokonalými ľudskými sklonmi. Nikto z nás nie je bez hriechu. (1. Jána 1:10) Niekto môže urobiť chybný krok a vniesť do zboru mravnú alebo duchovnú nečistotu. Nepremysleným skutkom či slovom môžeme niekoho uraziť alebo my sa môžeme pohoršiť na tom, čo niekto povedal alebo urobil. (Rim. 3:23) Čo môžeme v takom prípade urobiť, aby sme situáciu napravili?

⁴ Jehova s láskou pamätal na to, že takéto situácie môžu vzniknúť. Jeho Slovo obsahuje rady, čo robiť, keď vzniknú problémy. Pomôcť môžu aj láskaví duchovní pastieri, starší. Keď poslúchneme ich biblické rady, môžeme obnoviť dobré vzťahy s inými a ďalej mať dobrý vzťah s Jehovom. Ak za nejaké previnenie dostaneme usmernenie či pokarhanie, môžeme si byť istí, že také naprávanie je prejavom Jehovovej lásky k nám. (Prísl. 3:11, 12; Hebr. 12:6)

⁵ Môže sa stať, že medzi bratmi a sestrami v zbore niekedy vzniknú osobné nezhody či ťažkosti menšieho rozsahu. Tie by sa mali rýchlo urovnať v duchu bratskej lásky. (Ef. 4:26; Fil. 2:2–4; Kol. 3:12–14) Určite zistíš, že problémy osobnej povahy, ktoré sa týkajú tvojho vzťahu so spolukresťanom, možno vyriešiť uplatnením rady apoštola Petra, ktorý napísal: „Majte jeden k druhému vrúcnu lásku, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ (1. Petra 4:8) Biblia hovorí: „Všetci... často robíme chyby.“ (Jak. 3:2) Keď budeme uplatňovať Zlaté pravidlo a budeme robiť iným to, čo chceme, aby oni robili nám, menšie urážky môžeme zvyčajne odpustiť a zabudnúť na ne. (Mat. 6:14, 15; 7:12)

⁶ Ak zistíš, že si niekoho urazil tým, čo si povedal alebo urobil, mal by si sa bez váhania pokúsiť obnoviť pokoj. Pamätaj, že ide aj o tvoj vzťah s Jehovom. Ježiš svojim učeníkom radil: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom. Najprv sa choď zmieriť so svojím bratom a potom sa vráť a obetuj svoj dar.“ (Mat. 5:23, 24) Možno došlo k nedorozumeniu. Ak je to tak, zájdi za dotyčným človekom a porozprávajte sa o tom. Dobrou komunikáciou medzi všetkými v zbore je možné predchádzať nedorozumeniam a vyriešiť mnohé problémy, ktoré vznikajú následkom ľudskej nedokonalosti.

⁷ Niekedy môžu dozorcovia považovať za nutné dať niekomu radu, aby napravili jeho uvažovanie. To nie je vždy ľahké. Apoštol Pavol kresťanom v Galácii napísal: „Bratia, ak sa niekto nevedomky vydá nesprávnym smerom, snažte sa ho vy, čo ste duchovne zrelí, priviesť na správnu cestu. Ale robte to v duchu miernosti.“ (Gal. 6:1)

⁸ Dozorcovia môžu svojou pastierskou starostlivosťou ochrániť zbor pred mnohými duchovnými nebezpečenstvami a predísť vážnym problémom. Starší sa snažia, aby ich služba zboru zodpovedala sľubu, ktorý dal Jehova prostredníctvom Izaiáša: „Každý z nich bude ako úkryt pred vetrom, ako skrýša pred lejakom, ako potoky plné vody vo vyprahnutom kraji, ako tieň mohutnej skaly v bezvodnej krajine.“ (Iz. 32:2)

⁹ Apoštol Pavol varoval pred istými jednotlivcami, ktorí mohli mať na zbor nezdravý vplyv. Povedal: „Nariaďujeme vám... aby ste sa vyhýbali každému bratovi, ktorý žije neporiadne a nespráva sa podľa toho, čo sme vás učili.“ Ďalej to objasnil slovami: „Ak niekto neposlúchne to, čo sme napísali v tomto liste, označte si ho a nestýkajte sa s ním, nech sa zahanbí. Nepovažujte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata.“ (2. Tes. 3:6, 14, 15)

¹⁰ Občas sa môže stať, že hoci sa niekto nedopustil vážneho hriechu, za ktorý by mohol byť vylúčený, prejavuje zjavnú neúctu k Božím normám, ktorými by sa kresťania mali riadiť. Možno je mimoriadne lenivý, kritický alebo veľmi zanedbáva telesnú čistotu. Alebo sa možno mieša do toho, čo sa ho netýka. (2. Tes. 3:11) Alebo to môže byť niekto, kto sa zámerne snaží obohatiť na úkor iných, či niekto, kto sa venuje očividne nevhodnej zábave. Teda ide o neporiadne správanie, ktoré je natoľko závažné, že by mohlo vrhnúť zlé svetlo na zbor a rozšíriť sa medzi ďalších kresťanov.

¹¹ Človeku, ktorý „žije neporiadne“, sa starší budú najprv snažiť pomôcť biblickými radami. Keď však napriek opakovanej snahe nerešpektuje biblické zásady, starší sa môžu rozhodnúť predniesť v zbore varovný prejav. Musia starostlivo zvážiť, či je daná situácia natoľko závažná a či natoľko znepokojuje ostatných v zbore, že si vyžaduje varovný prejav. V tomto prejave dá rečník vhodné rady k neporiadnemu správaniu, ale neporiadneho kresťana nebude menovať. Tí, ktorí poznajú situáciu opísanú v prejave, budú potom dbať na to, aby obmedzili spoločenské styky s takým jednotlivcom, no naďalej s ním budú udržiavať kontakt v duchovných činnostiach a „napomínať ho ako brata“.

¹² Pevný postoj verných kresťanov môže neporiadnemu jednotlivcovi pomôcť, aby sa za svoje správanie zahanbil, a môže ho podnietiť zmeniť sa. Keď je zjavné, že zanechal neporiadne správanie, nie je potrebné ďalej sa k nemu správať ako k označenému.

¹³ Ochota prehliadať chyby a odpúšťať neznamená, že sme k priestupkom ľahostajní alebo že ich schvaľujeme. Nie všetky previnenia možno pripísať zdedenej nedokonalosti a prehliadanie závažnejších hriechov, ktoré nie sú iba nejakými drobnými chybami, nie je správne. (3. Mojž. 19:17; Žalm 141:5) Zmluva Zákona uznávala, že niektoré hriechy sú závažnejšie ako iné, a tak je to aj v kresťanskom usporiadaní. (1. Jána 5:16, 17)

¹⁴ Ježiš opísal konkrétny postup pri riešení vážnych problémov, ktoré môžu vzniknúť medzi spolukresťanmi. Všimni si, aké kroky určil: „Keď tvoj brat proti tebe zhreší, [1] choď a upozorni ho na jeho chybu medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ale ak ťa nebude počúvať, [2] vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá vec bola potvrdená svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak nebude počúvať ani ich, [3] povedz to zboru. A ak nebude počúvať ani zbor, nech je pre teba ako človek z národov a ako vyberač daní.“ (Mat. 18:15–17)

¹⁵ Keď vezmeme do úvahy podobenstvo, ktoré Ježiš predniesol krátko nato a ktoré je zaznamenané v Matúšovi 18:23–35, zdá sa, že jeden z hriechov, na ktoré sa vzťahuje Matúš 18:15–17, je finančného či majetkového charakteru – ako je napríklad nesplácanie pôžičky alebo podvod. Závažným priestupkom môže byť aj ohováranie, ktoré vážne poškodzuje niečiu povesť.

¹⁶ Ak máš dôkazy, že niekto v zbore proti tebe takto zhrešil, neobracaj sa hneď na starších o pomoc. V súlade s Ježišovou radou sa porozprávaj najprv s dotyčným človekom. Snaž sa záležitosť vyriešiť len medzi vami dvoma, bez účasti kohokoľvek iného. Pamätaj, že Ježiš nepovedal: Choď za ním len raz a upozorni ho na jeho chybu. Preto ak si brat neprizná chybu a nepožiada o odpustenie, môže byť dobré zvážiť, či za ním neskôr neprísť znova. Ak sa vec bude dať takto urovnať, ten, kto zhrešil, ti bude určite vďačný, že si o jeho hriechu nepovedal iným a nepoškodil jeho povesť v zbore. Tak „získaš svojho brata“.

¹⁷ Ak ten, kto sa previnil, uzná svoju zodpovednosť, poprosí o odpustenie a urobí kroky, aby vec napravil, nie je potrebné v tejto záležitosti ďalej konať. Hoci išlo o vážny hriech, takéto previnenia môžu urovnať aj sami zainteresovaní jednotlivci.

¹⁸ Ak sa ti nepodarí získať brata tým, že ho upozorníš na jeho chybu „medzi štyrmi očami“, môžeš postupovať podľa Ježišových ďalších slov a „vziať so sebou ešte jedného alebo dvoch“ a znova sa s bratom porozprávať. Aj tí, ktorých so sebou zoberieš, by mali mať za cieľ brata získať. Prednostne by to mali byť svedkovia údajného previnenia, no ak takí očití svedkovia nie sú, môžeš požiadať jedného alebo dvoch spolukresťanov, aby boli svedkami vášho rozhovoru. Môžu mať v danej záležitosti skúsenosti a možno dokážu posúdiť, či naozaj došlo k previneniu. Ak si za svedkov vyberieš starších zboru, v tomto prípade nebudú vystupovať ako zástupcovia zboru, lebo ich tým nepoverila rada starších.

¹⁹ Ak sa vec napriek opakovanej snahe nevyriešila – rozprával si sa s ním sám a bol si za ním s jedným či dvoma svedkami – a cítiš, že to nemôžeš nechať tak, potom by si mal vec oznámiť dozorcom zboru. Pamätaj, že ich cieľom je zachovať pokoj a čistotu zboru. Po tom, čo zájdeš za staršími, je dobré, keď necháš záležitosť v ich rukách a dôveruješ Jehovovi. Nikdy nedovoľ, aby niečie konanie spôsobilo tvoj pád alebo ťa obralo o radosť zo služby Jehovovi. (Žalm 119:165, pozn. pod čiarou)

²⁰ Pastieri stáda záležitosť preskúmajú. Ak sa ukáže, že ten človek sa naozaj dopustil vážneho hriechu proti tebe a nie je ochotný kajať sa a vec v rozumnej a primeranej miere napraviť, môže byť nutné, aby ho výbor pozostávajúci z niekoľkých dozorcov zo zboru vylúčil. Starší tak chránia stádo a čistotu zboru. (Mat. 18:17)

²¹ Niektoré závažné hriechy, ako je nemravnosť, cudzoložstvo, homosexualita, rúhanie, odpadlíctvo, modlárstvo a podobne, vyžadujú viac ako len odpustenie zo strany poškodeného. (1. Kor. 6:9, 10; Gal. 5:19–21) Keďže je ohrozená duchovná a mravná čistota zboru, takéto vážne hriechy treba oznámiť starším, ktorí sa nimi budú zaoberať. (1. Kor. 5:6; Jak. 5:14, 15) Niekedy sa stáva, že za staršími niekto príde a vyzná vlastný hriech alebo oznámi to, čo vie o hriechu niekoho iného. (3. Mojž. 5:1; Jak. 5:16) Bez ohľadu na to, ako sa starší dopočujú o závažnom previnení pokrsteného zvestovateľa, dvaja z nich najskôr záležitosť preskúmajú. Ak sa ukáže, že oznámenie má opodstatnenie a že existujú dôkazy, ktoré potvrdzujú, že bol spáchaný vážny hriech, rada starších zostaví právny výbor pozostávajúci minimálne z troch starších, ktorý sa bude vecou zaoberať.

²² Starší sa starajú o stádo, dávajú naň pozor a snažia sa ho chrániť pred čímkoľvek, čo by mu duchovne škodilo. Snažia sa tiež obratne používať Božie Slovo, keď karhajú tých, čo zhrešili, a pomáhajú im, aby sa duchovne uzdravili. (Júda 21–23) To je v súlade s pokynom, ktorý dal apoštol Pavol Timotejovi, keď napísal: „Slávnostne ti prikazujem pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a mŕtvych... Karhaj, napomínaj a nabádaj so všetkou trpezlivosťou a umením vyučovať.“ (2. Tim. 4:1, 2) To si môže vyžadovať veľa času, ale patrí to k namáhavej práci starších. Zbor si váži ich úsilie. Vie, že „si zaslúžia dvojnásobnú úctu“. (1. Tim. 5:17)

²³ Ak sa dokáže, že došlo k previneniu, starší sa vždy najprv snažia pomôcť previnilcovi duchovne sa uzdraviť. Ak sa úprimne kajá a prijíma pomoc starších, pokarhanie, ktoré od nich dostane – buď súkromne, alebo pred svedkami, ktorí svedčili v právnom konaní, ktoré s ním bolo vedené –, bude slúžiť ako prostriedok na jeho nápravu a ostatným ako varovanie. (2. Sam. 12:13; 1. Tim. 5:20) Zakaždým, keď právny výbor niekoho pokarhá, uloží mu aj určité obmedzenia. To môže previnilcovi pomôcť, aby narovnal „cesty svojim nohám“. (Hebr. 12:13) Po čase, keď sa duchovné zotavenie jednotlivca stane zjavným, budú tieto obmedzenia zrušené.

²⁴ Ak právny výbor usúdi, že previnilec sa kajá, ale vec sa v zbore či v okolí pravdepodobne stane známou alebo by zbor mal byť v styku s kajúcnym previnilcom opatrný, na zhromaždení Náš kresťanský život a služba zaznie jednoduchý oznam: „[Meno osoby] bol(-a) pokarhaný(-á).“

²⁵ V niektorých prípadoch sa previnilec v hriešnom konaní zatvrdí a neprijíma pomoc. V čase právneho konania nemusí byť zjavné, že prejavuje „pokánie svojimi skutkami“. (Sk. 26:20) Čo v takom prípade? Vtedy je nutné nekajúcneho previnilca vylúčiť zo zboru a tak mu odoprieť spoločnosť Jehovovho čistého ľudu. Zlý vplyv previnilca sa zo zboru odstráni a tým sa ochráni mravná a duchovná čistota zboru i jeho dobré meno. (5. Mojž. 21:20, 21; 22:23, 24) Keď sa apoštol Pavol dozvedel o hanebnom správaní jedného človeka v korintskom zbore, starších nabádal: „Vydajte takého človeka Satanovi... aby bol duch [zboru] zachránený.“ (1. Kor. 5:5, 11–13) Pavol sa zmienil aj o vylúčení ďalších, ktorí sa v tom čase vzbúrili proti pravde. (1. Tim. 1:20)

²⁶ Keď právny výbor rozhodne, že nekajúcny hriešnik má byť vylúčený, mal by mu toto rozhodnutie oznámiť a jasne uviesť biblický dôvod či dôvody na tento krok. Zároveň mu povie, že ak si myslí, že pri posudzovaní jeho prípadu došlo k vážnej chybe, a chce sa proti rozhodnutiu odvolať, mal by napísať list, v ktorom jasne uvedie, prečo sa odvoláva. Od oznámenia rozhodnutia má na to sedem dní. Ak sa odvolá, rada starších sa skontaktuje s krajským dozorcom, ktorý vyberie spôsobilých starších, aby slúžili v odvolacom výbore a prípad prešetrili. Títo starší vynaložia maximálne úsilie na to, aby odvolacie konanie prebehlo do týždňa od prijatia jeho listu. Ak bolo podané odvolanie, oznámenie o vylúčení sa odloží. Medzičasom obvinený nebude môcť podávať komentáre, modliť sa na zhromaždeniach ani mať ďalšie úlohy v zbore.

²⁷ Možnosť odvolať sa je prejavom láskavosti voči obvinenému a umožňuje mu byť znova vypočutý. Keď previnilec zámerne nepríde na odvolacie konanie a vynaložilo sa rozumné úsilie skontaktovať sa s ním, oznam o vylúčení sa už nebude odkladať.

²⁸ Ak sa previnilec nechce odvolať, právny výbor mu vysvetlí, že sa musí kajať, a oboznámi ho s tým, aké kroky musí urobiť, aby mohol byť v primeranom čase znovu prijatý. Je to užitočné i láskavé a malo by sa to robiť s nádejou, že zmení svoje správanie a časom bude spôsobilý vrátiť sa do Jehovovej organizácie. (2. Kor. 2:6, 7)

²⁹ Keď je nutné nekajúcneho previnilca vylúčiť zo zboru, zaznie o tom stručný oznam: „[Meno osoby] už nie je Jehovovým svedkom.“ Tak sa verní kresťania v zbore dozvedia, že sa s tým človekom majú prestať stýkať. (1. Kor. 5:11)

³⁰ Výraz „opustenie spoločenstva“ sa vzťahuje na krok človeka, ktorý je pokrsteným Jehovovým svedkom, ale úmyselne sa vzdá svojho postavenia kresťana vyhlásením, že už nechce byť považovaný za Jehovovho svedka. Alebo sa môže zriecť svojho miesta v kresťanskom zbore svojím počínaním, keď sa napríklad stane členom svetskej organizácie, ktorej ciele sú v rozpore s biblickým učením a na ktorú sa vzťahuje Boží rozsudok. (Iz. 2:4; Zjav. 19:17–21)

³¹ O ľuďoch, ktorí sa v prvom storočí zriekli viery, apoštol Ján napísal: „Vyšli z nás, ale neboli takí ako my. Keby boli ako my, zostali by s nami.“ (1. Jána 2:19)

³² Ak niekto opustí spoločenstvo, je z Jehovovho hľadiska v úplne inej situácii ako nečinný kresťan, teda ten, kto sa nezúčastňuje na zvestovateľskej službe. Človek sa môže stať nečinným tak, že prestane pravidelne študovať Božie Slovo. Alebo následkom osobných problémov či prenasledovania stratí horlivosť pre službu Jehovovi. Nečinnému kresťanovi starší i ostatní zo zboru ďalej duchovne pomáhajú. (Rim. 15:1; 1. Tes. 5:14; Hebr. 12:12)

³³ No ak sa kresťan sám rozhodne opustiť spoločenstvo, zbor je o tom informovaný stručným oznamom v tomto znení: „[Meno osoby] už nie je Jehovovým svedkom.“ K takej osobe sa správame rovnako ako k vylúčenému.

³⁴ Vylúčený alebo ten, kto opustil spoločenstvo, môže byť znovu prijatý, keď určitý rozumný čas vidno jasné dôkazy, že sa kajá a že opustil hriešny spôsob konania. Musí byť zrejmé, že túži mať dobrý vzťah s Jehovom. Starší sú opatrní a vylúčenému dajú dosť času – veľa mesiacov, rok alebo aj dlhšie v závislosti od okolností –, aby dokázal, že jeho pokánie je úprimné. Keď rada starších dostane od niekoho list so žiadosťou o znovuprijatie, porozpráva sa s ním výbor pre znovuprijatie. Tento výbor posúdi dôkazy o tom, že prejavuje „pokánie svojimi skutkami“, a rozhodne, či ho v tom čase prijať späť, alebo nie. (Sk. 26:20)

³⁵ Ak bol ten, kto žiada o znovuprijatie, vylúčený z iného zboru, miestny výbor pre znovuprijatie sa s ním stretne a posúdi jeho žiadosť. Ak členovia miestneho výboru pre znovuprijatie usúdia, že by mal byť znovu prijatý, predložia svoje odporúčanie rade starších v zbore, kde sa jeho prípad pôvodne riešil. Zainteresované výbory zhromaždia všetky fakty, aby bolo možné dospieť k správnemu rozhodnutiu. No rozhodnutie o znovuprijatí urobí výbor pre znovuprijatie v tom zbore, kde sa prípad pôvodne riešil.

³⁶ Keď je výbor pre znovuprijatie presvedčený, že sa ten, kto bol vylúčený alebo opustil spoločenstvo, úprimne kajá a mal by byť znovu prijatý, v zbore, kde sa prípad pôvodne riešil, zaznie oznam o jeho znovuprijatí. Ak je teraz v inom zbore, oznam zaznie aj tam. Malo by sa jednoducho oznámiť: „[Meno osoby] bol znovu prijatý a je opäť Jehovovým svedkom.“

³⁷ Závažné previnenie neplnoletých pokrstených detí treba oznámiť starším. Keď starší riešia prípad závažných hriechov neplnoletých, je vhodné, aby boli pri tom pokrstení rodičia dieťaťa. Rodičia by mali s právnym výborom spolupracovať a nemali by sa snažiť ochrániť svoje dieťa pred nutným naprávaním. Tak ako v prípade dospelých hriešnikov, cieľom právneho výboru je previnilca usmerniť a pomôcť mu duchovne sa uzdraviť. No ak sa mladý človek nekajá, je vylúčený.

³⁸ Čo ak sa vážneho previnenia dopustia nepokrstení zvestovatelia? Keďže nie sú pokrstenými Jehovovými svedkami, nemôžu byť vylúčení. Možno úplne nerozumejú biblickým normám a láskavá rada im môže pomôcť, aby narovnali „cesty svojim nohám“. (Hebr. 12:13)

³⁹ Ak sa nepokrstený previnilec nekajá ani pri stretnutí s dvoma staršími, ktorí sa mu snažia pomôcť, je nutné informovať zbor. Zaznie stručný oznam v tomto znení: „[Meno osoby] už nie je nepokrsteným zvestovateľom.“ Zbor sa bude potom na previnilca pozerať ako na človeka zo sveta. Hoci nie je vylúčený, kresťania budú v kontakte s ním opatrní. (1. Kor. 15:33) Už sa od neho nebude prijímať správa zo zvestovateľskej služby.

⁴⁰ Nepokrstený človek, ktorý už nie je zvestovateľom, si môže časom želať opäť sa ním stať. V tom prípade sa s ním stretnú dvaja starší a posúdia jeho duchovný pokrok. Ak spĺňa požiadavky kladené na nepokrsteného zvestovateľa, zaznie krátky oznam v tomto znení: „[Meno osoby] je opäť nepokrsteným zvestovateľom.“

⁴¹ Všetci, ktorí patria do Božieho zboru, sa môžu radovať z duchovného bohatstva, ktoré Jehova dáva svojmu ľudu. Naše duchovné pastviny sú naozaj šťavnaté a máme hojnosť občerstvujúcej vody pravdy. Jehova sa o nás prostredníctvom svojej teokratickej organizácie, ktorú vedie Kristus, stará a chráni nás. (Žalm 23; Iz. 32:1, 2) To, že sme v týchto ťažkých posledných dňoch v duchovnom raji, nám dáva pocit bezpečia.

⁴² Keď budeme zachovávať pokoj a čistotu zboru, necháme tým svietiť svetlo pravdy o Kráľovstve. (Mat. 5:16; Jak. 3:18) A budeme sa tešiť, že vďaka Jehovovmu požehnaniu mnohí ďalší ľudia spoznajú Jehovu a spolu s nami budú konať jeho vôľu.