Odpúšťaš tak, ako odpúšťa Jehova?
„Ak odpustíte ľuďom ich priestupky, aj váš nebeský Otec odpustí vám; ale ak neodpustíte ľuďom ich priestupky, ani váš Otec neodpustí vaše priestupky.“ — MATÚŠ 6:14, 15.
1, 2. Akého Boha potrebujeme a prečo?
„JEHOVA je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti. Nebude po celý čas vyhľadávať chyby, ani nebude na neurčitý čas rozhorčený. Ani nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení. Veď ako sú nebesia vyššie od zeme, jeho milujúca láskavosť je vyvýšená nad tými, ktorí sa ho boja. Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ — Žalm 103:8–14.
2 Keďže sme počatí v hriechu, narodili sme sa s previnením a naša zdedená nedokonalosť sa neustále snaží viesť nás do zajatia zákona hriechu, veľmi potrebujeme Boha, ktorý ‚pamätá, že sme vytvorení z prachu‘. Tristo rokov po tom, čo Dávid v 103. žalme tak krásne opísal Jehovu, ďalší biblický pisateľ, Micheáš, veľmi podobným spôsobom velebil toho istého Boha za jeho milostivé odpúšťanie kedysi spáchaných hriechov: „Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.“ — Micheáš 7:18, 19, Evanjelický preklad.
3. Čo znamená odpustiť?
3 V Gréckych písmach slovo pre „odpustiť“ znamená „nechať odísť“. Všimni si, že Dávid a Micheáš, citovaní vyššie, vyjadrujú podmanivými opisnými slovami to isté. Aby sme si plne ocenili úžasný rozsah Jehovovho odpúšťania, pozrime sa na niekoľko z mnohých príkladov, keď bolo prejavené. Prvý príklad ukazuje, že Jehovova myseľ sa môže odvrátiť od ničenia k odpúšťaniu.
Mojžiš oroduje — Jehova počúva
4. Po akých prejavoch Jehovovej moci sa Izraeliti stále báli vojsť do Zasľúbenej krajiny?
4 Jehova bezpečne vyviedol izraelský národ z Egypta a priviedol ho do blízkosti krajiny, ktorú im sľúbil ako ich domovinu, ale oni odmietli postupovať vpred, pretože sa báli obyčajných mužov v Kanaane. Po tom, čo videli, ako ich Jehova vyslobodil z Egypta desiatimi ničivými ranami, ako im otvoril únikovú cestu cez Červené more, ako zničil egyptské vojsko, ktoré sa ich snažilo prenasledovať, ako s nimi uzavrel pri vrchu Sinaj zmluvu Zákona, čím sa stali Jehovovým vyvoleným národom, a ako ich živil, zázračne im dávajúc denne z neba mannu, sa pre nejakých vysokánskych Kanaančanov báli vojsť do Zasľúbenej krajiny! — 4. Mojžišova 14:1–4.
5. Ako sa dvaja verní vyzvedači snažili vyburcovať Izrael?
5 Ohromení Mojžiš a Áron padli na tvár. Jozua a Káleb, dvaja verní vyzvedači, sa snažili Izrael vyburcovať: ‚Je to veľmi, veľmi dobrá krajina, kde tečie mlieko a med. Nebojte sa toho ľudu; Jehova je s nami!‘ Vydesený a spurný ľud, namiesto toho, aby bol týmito slovami povzbudený, snažil sa Jozuu a Káleba ukameňovať. — 4. Mojžišova 14:5–10.
6, 7. a) Čo sa Jehova rozhodol urobiť, keď sa Izrael vzpieral vojsť do Zasľúbenej krajiny? b) Prečo Mojžiš namietal proti Jehovovmu rozsudku nad Izraelom a k čomu to viedlo?
6 Jehova sa rozhneval! „Nakoniec povedal Jehova Mojžišovi: ‚Ako dlho bude tento ľud zaobchádzať so mnou bez úcty a ako dlho neuverí vo mňa napriek všetkým znameniam, ktoré som medzi nimi vykonal? Postihnem ich morom a rozprášim ich, a urobím ťa národom, väčším a mocnejším, ako sú oni.‘ Ale Mojžiš povedal Jehovovi: ‚Potom sa Egypťania celkom istotne dopočujú, že si svojou mocou vyviedol tento ľud z ich stredu. A celkom istotne to povedia obyvateľom tejto krajiny... Keby si tento ľud usmrtil ako jedného muža, potom národy, ktoré počuli o tvojej sláve, by istotne povedali takto: „Pretože Jehova nebol schopný voviesť tento ľud do krajiny, o ktorej im prisahal, pobil ich v pustatine.“‘“ — 4. Mojžišova 14:11–16.
7 Mojžiš prosil o odpustenie kvôli Jehovovmu menu: „‚Odpusť, prosím, previnenie tohto ľudu podľa veľkosti svojej milujúcej láskavosti tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až dosiaľ.‘ Vtedy povedal Jehova: ‚Ja odpúšťam podľa tvojho slova.‘“ — 4. Mojžišova 14:19, 20.
Manašeho modlárstvo a Dávidovo cudzoložstvo
8. Akými skutkami sa vyznačoval kráľ Manaše?
8 Vynikajúcim príkladom Jehovovho odpúšťania je prípad Manašeho, syna dobrého kráľa Ezechiáša. Manaše mal 12 rokov, keď začal vládnuť v Jeruzaleme. Postavil výšiny, postavil oltáre Baalom, urobil posvätné koly, klaňal sa nebeským hviezdam, pestoval mágiu a čarodejníctvo, narobil špiritistické médiá a vykladačov osudu, do Jehovovho chrámu dal vyrezávaný obraz a svojich synov nechal prejsť ohňom v údolí Hinnom. „Vo veľkom meradle urobil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach,“ a „stále zvádzal Júdu a obyvateľov Jeruzalema, aby robili horšie ako národy, ktoré vyhladil Jehova pred synmi Izraela“. — 2. Paralipomenon 33:1–9.
9. Ako bola Jehovova tvár obmäkčená voči Manašemu a s akým výsledkom?
9 Jehova nakoniec priviedol proti Judsku Asýrčanov, ktorí Manašeho zajali a priviedli ho do Babylona. „A hneď ako sa dostal do tiesne, obmäkčoval tvár Jehovu, svojho Boha, a stále sa veľmi pokoroval kvôli Bohu svojich predkov. A stále sa modlil k Nemu, takže sa On nechal od neho úpenlivo prosiť a počul jeho prosbu o priazeň, a vrátil ho do Jeruzalema k jeho kraľovaniu.“ (2. Paralipomenon 33:11–13) Manaše potom odstránil cudzích bohov, modly a oltáre a dal ich vyhádzať von z mesta. Začal prinášať obete na Jehovov oltár a začal viesť Júdu k službe pravému Bohu. Bol to úžasný prejav Jehovovej ochoty odpúšťať v prípade, keď pokora, modlitba a skutky nápravy prinášajú ovocie zodpovedajúce pokániu! — 2. Paralipomenon 33:15, 16.
10. Ako sa Dávid snažil zakryť svoj hriech, ktorého sa dopustil s Urijahovou manželkou?
10 Známy je cudzoložný hriech kráľa Dávida s manželkou Chetitu Urijaha. Nielenže sa s ňou dopustil cudzoložstva, ale vymyslel aj zložitý zastierací manéver, keď otehotnela. Kráľ dal Urijahovi vojenské voľno, očakávajúc, že pôjde do svojho domu a bude mať pohlavný styk so svojou manželkou. Urijah to však z úcty k svojim druhom, vojakom na bojisku, odmietol. Dávid ho potom pozval na jedlo a opil ho, ale Urijah ani tak nešiel k svojej manželke. Dávid potom poslal správu svojmu vojvodcovi, nech v boji postaví Urijaha na najťažšie miesto, aby bol Urijah zabitý, a to sa aj stalo. — 2. Samuelova 11:2 až 25.
11. Ako bol Dávid privedený k pokániu zo svojho hriechu, ale čo napriek tomu znášal?
11 Jehova poslal k Dávidovi proroka Nátana, aby odhalil kráľov hriech. „Teraz povedal Dávid Nátanovi: ‚Zhrešil som proti Jehovovi.‘ Nátan na to povedal Dávidovi: ‚Jehova preto tvoj hriech prehliada. Nezomrieš.‘“ (2. Samuelova 12:13) Na Dávida veľmi doliehala ťarcha jeho hriechu a svoje pokánie vyjadril vo vrúcnej modlitbe k Jehovovi: „Veď ty nemáš potešenie v obeti — inak by som ju dal; v úplnej zápalnej obeti nenachádzaš zaľúbenie. Obete Bohu sú zlomený duch; srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ (Žalm 51:16, 17) Jehova nepohrdol Dávidovou modlitbou vychádzajúcou zo zlomeného srdca. Napriek tomu však Dávid znášal ťažký trest, v súlade s Jehovovým výrokom o odpúšťaní v 2. Mojžišovej 34:6, 7: „Určite neponecháva bez trestu.“
Šalamúnovo zasvätenie chrámu
12. O čo žiadal Šalamún pri zasvätení chrámu a aká bola Jehovova odpoveď?
12 Keď Šalamún dokončil stavbu Jehovovho chrámu, vo svojej modlitbe zasvätenia povedal: „Budeš počúvať úpenlivé prosby svojho sluhu a svojho ľudu Izraela, keď sa budú modliť smerom k tomuto miestu, aby si ty sám počul zo svojho miesta bývania, z nebies; a budeš počuť a odpustíš.“ Jehova odpovedal: „Keď zavriem nebesia, aby nenastal dážď, a keď prikážem lúčnym kobylkám, aby zožrali krajinu, a ak pošlem medzi svoj ľud mor, a môj ľud, nad ktorým bolo vzývané moje meno, sa pokorí a bude sa modliť a hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, potom sám vypočujem z nebies a odpustím ich hriech a uzdravím ich krajinu.“ — 2. Paralipomenon 6:21; 7:13, 14.
13. Čo ukazuje Ezechiel 33:13–16 o tom, ako sa Jehova na človeka pozerá?
13 Jehova ťa hodnotí a prijíma podľa toho, aký si teraz, nie podľa toho, aký si bol. Je to tak, ako hovorí Ezechiel 33:13 až 16: „Keď poviem spravodlivému: ‚Určite zostaneš nažive,‘ a sám bude naozaj dôverovať vo vlastnú spravodlivosť a dopustí sa bezprávia, na všetky jeho spravodlivé skutky sa nebude spomínať, ale za bezprávie, ktorého sa dopustil — za to zomrie. A keď poviem zlému: ‚Istotne zomrieš,‘ a naozaj sa odvráti od svojho hriechu a koná právo a spravodlivosť a ten zlý vráti záloh, veci, ktoré vzal lúpežou, splatí a naozaj chodí podľa ustanovení života, že sa nedopúšťa bezprávia, určite zostane nažive. Nezomrie. Nebude sa proti nemu spomínať nijaký hriech, ktorým hrešil. Konal právo a spravodlivosť. Istotne zostane nažive.“
14. Čo je príznačné pre Jehovovo odpúšťanie?
14 Odpustenie, ktoré nám dáva Jehova Boh, má jednu príznačnú črtu, ktorú je pre ľudí ťažké uplatniť, keď odpúšťajú jeden druhému — on odpúšťa i zabúda. Niektorí ľudia hovoria: ‚Môžem ti odpustiť, čo si urobil, ale nemôžem na to zabudnúť (alebo nezabudnem na to).‘ Naproti tomu, všimni si, čo Jehova hovorí, že urobí: „Odpustím... ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.“ — Jeremiáš 31:34.
15. Aké sú fakty o Jehovovom odpúšťaní?
15 Už po tisícročia Jehova odpúšťa tým, čo ho na zemi uctievajú. Odpúšťa hriechy, o ktorých sú si vedomí, že sa ich dopustili, ako aj mnohé hriechy, ktoré si neuvedomujú. Jeho opatrenie milosrdenstva, trpezlivosti a odpúšťania je nekonečné. Izaiáš 55:7 hovorí: „Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním a k nášmu Bohu, lebo odpustí vo veľkej miere.“
Odpúšťanie v Kresťanských gréckych písmach
16. Prečo môžeme povedať, že Ježišovo odpúšťanie je v súlade s Jehovovým?
16 V Kresťanských gréckych písmach je veľa správ o Božom odpúšťaní. Ježiš o ňom často hovorí a ukazuje tým, že jeho názor na túto vec je zhodný s Jehovovým. Ježišovo zmýšľanie pochádza od Jehovu; Ježiš odzrkadľuje Jehovu a je presným znázornením samotnej Jehovovej bytosti; vidieť jeho znamená vidieť Jehovu. — Ján 12:45–50; 14:9; Hebrejom 1:3.
17. Ako Ježiš znázornil, že Jehova odpúšťa „vo veľkej miere“?
17 To, že Jehova odpúšťa vo veľkej miere, je ukázané v jednom z Ježišových podobenstiev — o kráľovi, ktorý odpustil otrokovi dlh 10 000 talentov (asi 33 000 000 amerických dolárov). Keď však ten otrok neodpustil spoluotrokovi dlh sto denárov (asi 60 amerických dolárov), kráľ sa rozhneval. „‚Zlý otrok, ja som zrušil celý tvoj dlh, keď si ma úpenlivo prosil. Či si nemal byť aj ty milosrdný k svojmu spoluotrokovi, ako som bol aj ja milosrdný k tebe?‘ A jeho pán sa rozhneval a vydal ho žalárnikom, dokiaľ nesplatí všetko, čo bol dlžný.“ Ježiš potom ukázal uplatnenie: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ — Matúš 18:23–35.
18. Aký bol Petrov názor na odpúšťanie v porovnaní s Ježišovým názorom?
18 Tesne predtým, ako Ježiš uviedol toto znázornenie, pristúpil k nemu Peter a opýtal sa: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý hreší proti mne? Až sedem ráz?“ Peter si myslel, že je veľmi veľkorysý. Hoci znalci Písma a farizeji stanovili limit odpúšťania, Ježiš Petrovi povedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ (Matúš 18:21, 22) Sedem ráz by sotva stačilo na jeden deň, keďže Ježiš povedal: „Dávajte na seba pozor. Ak zhreší tvoj brat, pokáraj ho, a ak robí pokánie, odpusť mu. I keď proti tebe zhreší sedemkrát denne a sedemkrát sa k tebe obráti a povie: ‚Kajam sa,‘ odpustíš mu.“ (Lukáš 17:3, 4) Keď Jehova odpustí, nenechá si to zaznamenané — našťastie pre nás.
19. Čo musíme robiť, aby sme dostali Jehovovo odpustenie?
19 Ak sme pokorní a kajame sa a vyznávame svoje hriechy, Jehova je ochotný reagovať v náš prospech: „Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ — 1. Jána 1:9.
20. Akú ochotu odpustiť hriech prejavil Štefan?
20 Keď Ježišovho nasledovníka Štefana kameňoval rozzúrený dav, v pozoruhodnom duchu odpúšťania vykríkol túto prosbu: „‚Pán Ježiš, prijmi môjho ducha.‘ Potom, klesnúc na kolená, zvolal silným hlasom: ‚Jehova, nepočítaj im tento hriech!‘ A keď to povedal, zosnul.“ — Skutky 7:59, 60.
21. Prečo bola Ježišova ochota odpustiť rímskym vojakom taká úžasná?
21 Ježiš dal ešte úžasnejší príklad ochoty odpúšťať. Jeho nepriatelia ho zatkli, nezákonne ho postavili pred súd, uznali ho za vinného, posmievali sa mu, pľuli naňho, bičovali ho bičom s množstvom remienkov, v ktorých boli pravdepodobne vsadené kúsky kostí a kovu, a nakoniec ho nechali celé hodiny pribitého na kole. Do veľkej časti z toho boli zapojení Rimania. Napriek tomu, keď Ježiš na mučeníckom kole zomieral, o vojakoch, ktorí ho pribili na kôl, svojmu nebeskému Otcovi povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ — Lukáš 23:34.
22. Ktoré slová z Kázne na vrchu sa musíme snažiť uplatňovať?
22 Vo svojej Kázni na vrchu Ježiš povedal: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ Sám sa touto zásadou riadil až do konca svojej pozemskej služby. Je to pre nás, ktorí bojujeme so slabosťami nášho padlého tela, príliš náročné? Mali by sme sa prinajmenšom snažiť uplatňovať slová, ktoré Ježiš učil svojich nasledovníkov po tom, čo im dal vzorovú modlitbu: „Ak odpustíte ľuďom ich priestupky, aj váš nebeský Otec odpustí vám; ale ak neodpustíte ľuďom ich priestupky, ani váš Otec neodpustí vaše priestupky.“ (Matúš 5:44; 6:14, 15) Ak budeme odpúšťať tak, ako odpúšťa Jehova, potom odpustíme i zabudneme.
Spomínaš si?
◻ Ako Jehova zaobchádza s našimi hriechmi a prečo to tak robí?
◻ Prečo bol Manaše vrátený k svojmu kraľovaniu?
◻ Akú príznačnú črtu Jehovovho odpúšťania je ľuďom ťažké napodobňovať?
◻ Čo bolo na Ježišovej ochote odpúšťať také úžasné?
[Obrázok na strane 24]
Nátan pomohol Dávidovi vidieť, že potrebuje Božie odpustenie