Budeš zachránený, keď bude Boh konať?

„Keby neboli tie dni skrátené, nezachránilo by sa žiadne telo; ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.“ — MATÚŠ 24:22.

 1. 2. a) Prečo je normálne zaujímať sa o svoju budúcnosť? b) Aké dôležité otázky môžu byť súčasťou prirodzeného záujmu?

DO AKEJ miery máš o seba záujem? Mnohí ľudia sa dnes o seba zaujímajú v extrémnej miere; sú egocentrickí. Biblia však neodsudzuje primeraný záujem o to, čo sa nás týka. (Efezanom 5:33) Patrí k tomu i záujem o našu budúcnosť. Preto je normálne, keď chceš vedieť, aká budúcnosť je pred tebou. Zaujíma ťa to?

² Môžeme si byť istí, že Ježišovi apoštoli sa o svoju budúcnosť zaujímali. (Matúš 19:27) To bolo pravdepodobne jedným z činiteľov, prečo sa štyria z nich, keď boli s Ježišom na Olivovom vrchu, spýtali: „Kedy to bude a čo bude znamením, keď to všetko má dospieť k záveru?“ (Marek 13:4) Ježiš neignoroval prirodzený záujem o budúcnosť — ani ich záujem, ani náš záujem. Opakovane zdôrazňoval, ako budúce udalosti ovplyvnia jeho nasledovníkov a aký bude konečný výsledok.

 3. Prečo spájame Ježišovu odpoveď s našou dobou?

³ Ježišova odpoveď tvorí proroctvo s hlavným splnením v našej dobe. Môžeme to vidieť zo svetových vojen a ďalších konfliktov v našom storočí, zo zemetrasení, ktoré vyhasili nespočetné množstvo životov, z nedostatku potravín, ktorý prináša choroby a smrť, a z morových nákaz — od pandémie španielskej chrípky v roku 1918 až po súčasnú metlu aidsu. Veľká časť Ježišovej odpovede sa však splnila aj udalosťami, ktoré viedli k zničeniu Jeruzalema Rimanmi v roku 70 n. l. a ku ktorým patrilo aj samotné zničenie Jeruzalema. Ježiš svojich učeníkov varoval: „Dajte si pozor! Budú vás vydávať miestnym súdom a budete pre mňa bití v synagógach a budete stáť pred miestodržiteľmi a kráľmi, im na svedectvo.“ — Marek 13:9.

Čo Ježiš predpovedal a čo sa stalo

 4. Aké upozornenia sú obsiahnuté v Ježišovej odpovedi?

⁴ Ježiš nielenže predpovedal, ako budú iní zaobchádzať s jeho učeníkmi, ale zároveň učeníkov upozorňoval, ako by mali konať. Povedal napríklad: „Keď uvidíte ohavnosť pôsobiacu spustošenie, že stojí, kde by nemala (nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť), potom tí, čo sú v Judei, nech utekajú na vrchy.“ (Marek 13:14) Paralelná správa v Lukášovi 21:20 hovorí: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami.“ Ako sa to ukázalo ako presné v prípade prvého splnenia?

 5. K čomu došlo medzi Židmi v Judei v roku 66 n. l.?

⁵ The International Standard Bible Encyclopedia (Medzinárodná štandardná biblická encyklopédia, 1982) nám hovorí: „Židia pod rímskou nadvládou boli stále spurnejší a prokurátori boli stále násilnejší, krutejší a nečestnejší. V roku 66 A. D. vypukla otvorená vzbura... Vojna sa začala, keď sa zelóti zmocnili Masady a potom pod velením Menahema tiahli na Jeruzalem. V tom istom čase boli povraždení Židia v miestodržiteľskom meste Cézarea a správa o tejto ukrutnosti sa rozšírila po celej krajine. Boli vyrazené nové mince označené rokmi vzbury — Rok 1 až Rok 5.“

 6. Akú reakciu Rimanov vyvolala židovská vzbura?

⁶ Rímska dvanásta légia pod velením Cestia Galla pritiahla zo Sýrie, spustošila Galileu a Judeu a potom zaútočila na hlavné mesto, a dokonca obsadila hornú časť „svätého mesta Jeruzalem“. (Nehemiáš 11:1; Matúš 4:5; 5:35; 27:53) Kniha The Roman Siege of Jerusalem (Obliehanie Jeruzalema Rimanmi) v zhrnutí vývoja udalostí uvádza: „Rimania sa päť dní pokúšali dostať cez hradby po rebríkoch, ale znova a znova boli zaháňaní. Nakoniec obrancovia, premožení krupobitím striel, ustúpili. Rímski vojaci utvorili testudo — čiže zomkli dohromady štíty nad svojimi hlavami, aby sa chránili — a podkopali hradby a pokúsili sa zapáliť bránu. Obrancov zachvátila hrozná panika.“ Kresťania vnútri mesta si mohli spomenúť na Ježišove slová a rozpoznať, že ohavnosť stojí na svätom mieste.a Ale ako mohli títo kresťania utiecť, ako radil Ježiš, keď mesto bolo obkľúčené?

 7. Čo urobili Rimania v roku 66 n. l., keď už mali víťazstvo na dosah?

⁷ Historik Josephus Flavius hovorí: „Cestius [Gallus], nevediac o zúfalstve obliehaných, ani o pocitoch ľudu, náhle stiahol svojich ľudí, vzdal sa nádeje [na víťazstvo], hoci nebol porazený, a v úplnom rozpore so zdravým úsudkom z Mesta odišiel.“ (The Jewish War [Židovská vojna], II, 540 [xix, 7]) Prečo Gallus odtiahol? Nech už bol dôvod akýkoľvek, jeho ústup umožnil kresťanom poslúchnuť Ježišov príkaz a utiecť na vrchy a do bezpečia.

 8. Aká bola druhá fáza ťaženia Rimanov proti Jeruzalemu a čo zažívali prežijúci?

⁸ Poslušnosť znamenala záchranu života. Rimania sa zanedlho dali do pohybu, aby vzburu rozdrvili. Ťaženie pod velením generála Tita vyvrcholilo obliehaním Jeruzalema od apríla do augusta roku 70 n. l. Človeku tuhne krv v žilách, keď číta Josephov opis toho, ako Židia trpeli. Okrem tých, čo boli zabití v boji proti Rimanom, ďalší boli zabití súperiacimi skupinami Židov, a hlad viedol ku kanibalizmu. Do času, keď Rimania dosiahli víťazstvo, zomrelo 1 100 000 Židov.b Z 97 000 prežijúcich boli niektorí ihneď popravení; ďalší boli zotročení. Josephus hovorí: „Tí, ktorí mali viac ako sedemnásť rokov, boli daní do želiez a poslaní na ťažké práce do Egypta; veľké množstvo poslal Titus do provincií, aby boli zahubení v divadlách mečom alebo divou zverou.“ Dokonca už počas tohto triedenia 11 000 väzňov zomrelo od hladu.

 9. Prečo kresťania nezažili to, čo postihlo Židov, a aká otázka ešte zostáva?

⁹ Kresťania mohli byť vďační za to, že poslúchli Pánovu výstrahu a utiekli z mesta, skôr než sa rímske vojsko vrátilo. Tak boli uchránení pred časťou toho, čo Ježiš označil ako ‚veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dovtedy a aké nikdy viac nebude‘ vzhľadom na Jeruzalem. (Matúš 24:21) Ježiš dodal: „Naozaj, keby neboli tie dni skrátené, nezachránilo by sa žiadne telo; ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.“ (Matúš 24:22) Čo to znamenalo vtedy a čo to znamená teraz?

10. Ako sme predtým vysvetľovali Matúša 24:22?

¹⁰ V minulosti sa vysvetľovalo, že výraz ‚telo, ktoré má byť zachránené‘, sa vzťahuje na Židov prežijúcich súženie, ktoré postihlo Jeruzalem v roku 70 n. l. Kresťania už utiekli, a tak Boh mohol Rimanom dovoliť, aby spôsobili rýchle zničenie. Inak povedané, kvôli skutočnosti, že „vyvolení“ boli mimo nebezpečenstva, mohli byť dni súženia skrátené, čo umožnilo, aby bolo nejaké židovské „telo“ zachránené. Myslelo sa, že prežijúci Židia sú predobrazom tých, čo prežijú veľké súženie, ktoré príde v našej dobe. — Zjavenie 7:14.

11. Prečo sa zdá, že by sa malo prehodnotiť vysvetlenie Matúša 24:22?

¹¹ Je však toto vysvetlenie v súlade s tým, čo sa stalo v roku 70 n. l.? Ježiš povedal, že ľudské „telo“ má byť ‚zachránené‘ zo súženia. Použil by si slovo ‚zachránení‘ na opis 97 000 prežijúcich, keď tisíce z nich zakrátko zomreli hladom alebo boli zabití v divadle? Josephus hovorí o jednom divadle v Cézarei: „Počet tých, ktorí zahynuli v zápasoch s divými zvieratami alebo vo vzájomných bojoch, alebo boli zaživa upálení, prekročil 2500.“ I keď nezomreli pri obliehaní, sotva boli ‚zachránení‘. Považoval by ich Ježiš za podobných šťastným ľuďom, ktorí prežijú prichádzajúce „veľké súženie“?

Telo zachránené — ako?

12. Kto boli v prvom storočí „vyvolení“, o ktorých mal Boh záujem?

¹² V roku 70 n. l. Boh už nepovažoval prirodzených Židov za svoj vyvolený ľud. Ježiš ukázal, že Boh tento národ zavrhol a že dovolí, aby nastal koniec jeho hlavného mesta, chrámu a systému uctievania. (Matúš 23:37–24:2) Boh si vyvolil nový národ, duchovný Izrael. (Skutky 15:14; Rimanom 2:28, 29; Galaťanom 6:16) Pozostával z mužov a žien vybratých zo všetkých národov a pomazaných svätým duchom. (Matúš 22:14; Ján 15:19; Skutky 10:1, 2, 34, 35, 44, 45) Niekoľko rokov pred útokom Cestia Galla písal Peter „vyvoleným podľa znalosti budúcich vecí Bohom, Otcom, s posvätením ducha“. Títo pomazaní duchom boli „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ“. (1. Petra 1:1, 2; 2:9) Boh mal týchto vyvolených vziať do neba, aby vládli spolu s Ježišom. — Kolosanom 1:1, 2; 3:12; Títovi 1:1; Zjavenie 17:14.

13. Aký zmysel by mohli mať Ježišove slová v Matúšovi 24:22?

¹³ Toto rozpoznanie vyvolených je užitočné, lebo Ježiš predpovedal, že dni súženia budú skrátené „kvôli vyvoleným“. Grécke slovo preložené ako „kvôli“ môže byť preložené aj ako „pre“ (1. Korinťanom 9:23; 11:9; Zjavenie 2:3) alebo „v prospech“. Ježiš teda mohol povedať: ‚Ak tie dni nebudú skrátené, nebude zachránené žiadne telo; ale v prospech vyvolených budú tie dni skrátené.‘c (Matúš 24:22) Stalo sa niečo na úžitok alebo ‚v prospech‘ kresťanských vyvolených, ktorí boli akoby uväznení v Jeruzaleme?

14. Ako bolo „telo“ zachránené, keď v roku 66 n. l. rímske vojsko nečakane odtiahlo z Jeruzalema?

¹⁴ Spomeň si, že v roku 66 n. l. Rimania prešli krajinou, obsadili horný Jeruzalem a začali podkopávať hradby. Josephus uvádza: „Keby bol len o trochu dlhšie vytrval v obliehaní, bol by Mesto naraz dobyl.“ Polož si otázku: ‚Prečo silné rímske vojsko náhle prestalo s ťažením a „v úplnom rozpore so zdravým úsudkom“ sa stiahlo?‘ Rupert Furneaux, odborník na výklad vojenskej histórie, uvádza: „Žiadnemu historikovi sa nepodarilo dostatočne vysvetliť Gallovo zvláštne a nešťastné rozhodnutie.“ Nech už to bolo akokoľvek, účinok bol taký, že súženie bolo skrátené. Rimania sa stiahli a Židia na nich tvrdo útočili. A ako to bolo s pomazanými kresťanmi, s „vyvolenými“, ktorí tam boli uväznení? Skončenie obliehania znamenalo, že boli zachránení pred zabíjaním, ktoré počas súženia hrozilo. Preto títo kresťania, ktorí mali úžitok zo skrátenia súženia v roku 66 n. l., boli zachráneným „telom“, o ktorom je zmienka v Matúšovi 24:22.

Čo ti prinesie budúcnosť?

15. Prečo by si povedal, že 24. kapitola Matúša by mala byť v našej dobe predmetom zvláštneho záujmu?

¹⁵ Niekto by sa mohol spýtať: ‚Prečo by som sa mal zvlášť zaujímať o toto jasnejšie porozumenie Ježišových slov?‘ Nuž, jestvuje dostatok dôvodov na vyvodenie záveru, že Ježišovo proroctvo malo mať väčšie splnenie než to, ku ktorému došlo do roku 70 n. l. vrátane toho roku.d (Porovnaj Matúša 24:7; Lukáša 21:10, 11; Zjavenie 6:2–8.) Jehovovi svedkovia už desaťročia kážu, že väčšie splnenie, ku ktorému dochádza v našich dňoch, dokazuje, že v blízkej budúcnosti môžeme očakávať „veľké súženie“ vo veľkom meradle. A ako sa počas neho splnia prorocké slová z Matúša 24:22?

16. Akú povzbudzujúcu skutočnosť uvádza Zjavenie o približujúcom sa veľkom súžení?

¹⁶ Asi dve desaťročia po súžení, ktoré postihlo Jeruzalem, napísal apoštol Ján knihu Zjavenie. Táto kniha potvrdila, že veľké súženie je vecou budúcnosti. A keďže sa zaujímame o to, čo sa nás osobne týka, môže byť pre nás úľavou, keď vieme o prorockom uistení v Zjavení, že ľudské telo prežije toto prichádzajúce veľké súženie. Ján predpovedal „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. Kto sú títo ľudia? Hlas z neba odpovedá: „To sú tí, ktorí vychádzajú z veľkého súženia.“ (Zjavenie 7:9, 14) Áno, budú tými, čo prežijú! Zjavenie nám umožňuje aj hlbší pohľad na to, ako sa budú veci v prichádzajúcom veľkom súžení vyvíjať a ako sa splní Matúš 24:22.

17. Čo bude súčasťou úvodnej fázy veľkého súženia?

¹⁷ Začiatočnou fázou tohto súženia bude útok na symbolickú prostitútku nazvanú „Veľký Babylon“. (Zjavenie 14:8; 17:1, 2) Predstavuje celosvetovú ríšu falošného náboženstva, v ktorom je takzvané kresťanstvo najviac hodné trestu. Podľa slov Zjavenia 17:16–18 Boh vloží do srdca politickej zložky podnet, aby zaútočila na túto symbolickú neviestku.e Zamysli sa, ako by sa to mohlo javiť Božím pomazaným „vyvoleným“ a ich spoločníkom, „veľkému zástupu“. Keď bude prebiehať tento zničujúci útok na náboženstvo, mohlo by sa zdať, že budú vyhladené všetky náboženské organizácie vrátane Jehovovho ľudu.

18. Prečo by sa mohlo zdať, že v úvodnej časti veľkého súženia nebude zachránené žiadne „telo“?

¹⁸ Bude to čas, keď sa vo veľkom meradle splnia Ježišove slová zaznamenané v Matúšovi 24:22. Tak ako sa zdalo, že vyvolení v Jeruzaleme sú v nebezpečenstve, mohlo by sa zdať, že Jehovovým služobníkom hrozí, že budú počas útoku na náboženstvo vyhladení, ako keby ten útok mal zničiť každé „telo“ Božieho ľudu. Pamätajme však na to, čo sa stalo v roku 66 n. l. Súženie spôsobené Rimanmi bolo skrátené, čo Božím pomazaným vyvoleným dalo veľkú príležitosť uniknúť a zostať nažive. Preto si môžeme byť istí, že nebude dovolené, aby bol ničivým útokom na náboženstvo vyvraždený celosvetový zbor pravých Božích ctiteľov. Ten útok sa uskutoční rýchlo, akoby „v jednom dni“. Nejakým spôsobom však bude skrátený a nebude dovolené, aby dovŕšil svoj cieľ, a tak Boží ľud bude môcť byť „zachránený“. — Zjavenie 18:8.

19. a) Čo bude zjavné po prvej časti veľkého súženia? b) K čomu to bude viesť?

¹⁹ Ďalšie zložky pozemskej organizácie Satana Diabla budú potom ešte nejaký čas existovať a budú smútiť nad stratou stykov so svojou starou náboženskou milenkou. (Zjavenie 18:9–19) V určitom momente si všimnú, že praví Boží služobníci pretrvávajú a „bývajú v bezpečí [a] všetci bývajú bez múrov“ a javia sa ako ľahko dostupná korisť. Akí len budú prekvapení! Boh zareaguje na skutočnú alebo hroziacu agresiu proti svojim služobníkom a povstane na súd svojich nepriateľov v záverečnej časti veľkého súženia. — Ezechiel 38:10–12, 14, 18–23.

20. Prečo druhá fáza veľkého súženia neohrozí Boží ľud?

²⁰ Táto druhá fáza veľkého súženia bude obdobou toho, čo sa stalo Jeruzalemu a jeho obyvateľom pri druhom útoku Rimanov v roku 70 n. l. Prejaví sa to ako „veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až [dovtedy], áno, aké nikdy viac nebude“. (Matúš 24:21) Môžeme si však byť istí, že Boží vyvolení a ich spoločníci nebudú v nebezpečnej zóne a nebude im hroziť, že by boli zabití. Nebudú musieť utiecť na jedno miesto na zemi. Kresťania, ktorí v prvom storočí boli v Jeruzaleme, mohli z mesta utiecť do hornatej oblasti, napríklad do Pelly za Jordánom. V budúcnosti sa však Boží verní svedkovia budú nachádzať na celej zemi, a tak bezpečie a ochrana nebude závisieť od zemepisnej polohy.

21. Kto bude bojovať v záverečnom boji a aký bude výsledok?

²¹ Zničenie nespôsobia rímske jednotky ani žiaden iný ľudský prostriedok. Kniha Zjavenie opisuje, že popravné jednotky budú nebeské. Teda záverečnú časť veľkého súženia nevykoná žiadna ľudská armáda, ale „Slovo Božie“, Kráľ Ježiš Kristus, za pomoci „nebeských vojsk“ včítane vzkriesených pomazaných kresťanov. „Kráľ kráľov a Pán pánov“ vykoná oveľa dôkladnejšiu popravu ako Rimania v roku 70 n. l. Budú odstránení všetci ľudia odporujúci Bohu — králi, vojenskí velitelia, slobodní i otroci, malí i veľkí. Koniec postihne aj ľudské organizácie Satanovho sveta. — Zjavenie 2:26, 27; 17:14; 19:11–21; 1. Jána 5:19.

22. V akom ďalšom zmysle bude „telo“ zachránené?

²² Spomeň si, že „telo“ pomazaného ostatku i „veľkého zástupu“ bude zachránené, keď sa Veľký Babylon rýchlo a úplne zrúti v prvej časti veľkého súženia. Podobne v záverečnej časti súženia bude zachránené „telo“, ktoré utieklo na Jehovovu stranu. Aký to bude kontrast v porovnaní s tým, ako skončili spurní Židia v roku 70 n. l.!

23. Na čo sa môže tešiť prežijúce „telo“?

²³ Keď uvažuješ o budúcich možnostiach pre seba i pre svojich milovaných, všimni si, čo je sľúbené v Zjavení 7:16, 17: „Nebudú už hladní ani smädní a nebude ich ubíjať slnko ani spaľujúca horúčava, lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť a povedie ich k prameňom vôd života. A Boh zotrie každú slzu z ich očí.“ To iste znamená naozaj byť „zachránený“ v úžasnom a trvalom zmysle.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Aké dve fázy mal útok rímskeho vojska na Jeruzalem?

◻ Prečo je nepravdepodobné, že by 97 000 prežijúcich Židov v roku 70 n. l. tvorilo „telo“, o ktorom sa zmieňuje Matúš 24:22?

◻ Ako boli dni súženia Jeruzalema skrátené a ako tým bolo zachránené „telo“?

◻ Ako budú skrátené dni v blížiacom sa veľkom súžení a ako bude zachránené „telo“?

[Obrázok na strane 16]

Židovská minca vyrazená po vzbure. Hebrejský nápis hovorí: „Rok dva“, čo znamená rok 67 n. l., druhý rok ich autonómie

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 17]

Rímska minca vyrazená v roku 71 n. l. Naľavo je ozbrojený Riman; napravo je smútiaca Židovka. Slová „IVDAEA CAPTA“ znamenajú „Zajatá Judea“

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.