Časy a obdobia v Jehovových rukách
„Nie je vašou vecou, aby ste poznali časy alebo obdobia, ktoré ustanovil Otec v svojej právomoci.“ — SKUTKY 1:7.
1. Ako Ježiš odpovedal na otázky apoštolov, ktoré súviseli s časom?
ČO BY mohlo byť prirodzenejšie pre tých, ktorí „vzdychajú a stenajú nad všetkými odpornými vecami, ktoré sa dejú“ v cirkvách kresťanstva a na celej zemi, ako klásť si otázku, kedy sa skončí tento zlý systém a nahradí ho Boží spravodlivý nový svet? (Ezechiel 9:4; 2. Petra 3:13) Aj apoštoli kládli Ježišovi tesne pred jeho smrťou a po jeho vzkriesení otázky súvisiace s časom. (Matúš 24:3; Skutky 1:6) V odpovediach im však nedal nijaký návod na vypočítavanie dátumov. V jednom prípade im dal zložené znamenie a v druhom prípade povedal, že ,nie je ich vecou, aby poznali časy alebo obdobia, ktoré ustanovil Otec v svojej právomoci‘. — Skutky 1:7.
2. Prečo možno povedať, že Ježiš vždy nepoznal celý Otcov časový rozvrh udalostí, ktoré majú nastať v čase konca?
2 Hoci Ježiš je Jehovovým jednosplodeným Synom, ani on sám nepozná vždy Otcov časový rozvrh udalostí. V proroctve o posledných dňoch Ježiš pokorne uznal: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ (Matúš 24:36) Ježiš bol ochotný trpezlivo čakať, kým mu jeho Otec nezjaví presný čas ničivého zásahu proti tomuto zlému systému vecí.a
3. Čo sa môžeme naučiť z Ježišových odpovedí na otázky súvisiace s Božím predsavzatím?
3 Zo spôsobu, akým Ježiš odpovedal na otázky o tom, kedy sa bude všetko diať v súlade s Božím predsavzatím, môžeme vyvodiť dve veci. Po prvé, Jehova má svoj časový rozvrh; po druhé, určuje ho on sám a jeho služobníci nemôžu očakávať, že vopred dostanú presné informácie o jeho časoch a obdobiach.
Jehovove časy a obdobia
4. Aký je význam gréckych slov prekladaných v Skutkoch 1:7 ako „časy“ a „obdobia“?
4 Čo sa myslí „časmi“ a „obdobiami“? Ježišovo vyjadrenie zaznamenané v Skutkoch 1:7 obsahuje dva aspekty času. Grécke slovo prekladané ako „časy“ znamená „čas v zmysle trvania“, časový úsek (dlhý alebo krátky). Slovo „obdobia“ je prekladom slova vzťahujúceho sa na pevný alebo stanovený čas, na konkrétne obdobie vyznačujúce sa určitými črtami. O týchto dvoch pôvodných slovách W. E. Vine uvádza: „Podľa Skutkov 1:7 ,Otec ustanovil vo svojej právomoci‘ časy (chronos), dĺžku časových úsekov, a obdobia (kairos), epochy vyznačujúce sa určitými udalosťami.“
5. Kedy Jehova informoval Noacha o svojom predsavzatí zničiť skazený svet a aké dvojité poverenie vykonával Noach?
5 Pred potopou Boh stanovil 120-ročnú časovú hranicu pre skazený svet, ktorý vytvorili ľudia a spurní zhmotnení anjeli. (1. Mojžišova 6:1–3) Zbožný Noach mal vtedy 480 rokov. (1. Mojžišova 7:6) Bol bezdetný a takým zostal ešte ďalších 20 rokov. (1. Mojžišova 5:32) Oveľa neskôr, až keď Noachovi synovia dospeli a oženili sa, Boh informoval Noacha o svojom predsavzatí odstrániť zo zeme skazenosť. (1. Mojžišova 6:9–13, 18) No ani vtedy, keď bol Noach poverený dvojitou úlohou postaviť koráb a hlásať svojim súčasníkom, Jehova mu nezjavil svoj časový rozvrh. — 1. Mojžišova 6:14; 2. Petra 2:5.
6. a) Ako Noach ukázal, že otázku času ponechal v Jehovových rukách? b) Ako môžeme napodobňovať Noachov príklad?
6 Desaťročia — možno pol storočia — ,Noach robil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh‘. Noach to robil „vierou“, bez toho, žeby poznal presný dátum. (1. Mojžišova 6:22; Hebrejom 11:7) Jehova ho neinformoval o presnom čase udalostí, až kým sa nemal začať týždeň pred potopou. (1. Mojžišova 7:1–5) Bezpodmienečná dôvera a viera v Jehovu Noachovi umožnili, aby nechal otázku času v Božích rukách. A aký vďačný musel byť Noach, keď počas potopy cítil Jehovovu ochranu a keď neskôr vystúpil z korábu na očistenú zem! Nemali by sme takúto vieru v Boha prejavovať aj my, ktorí máme podobnú nádej na vyslobodenie?
7, 8. a) Ako vznikli národy a svetové veľmoci? b) V akom zmysle Jehova ,vymedzil ustanovené časy a stanovil hranice bývania ľudí‘?
7 Po potope väčšina Noachových potomkov zanechala pravé uctievanie Jehovu. S cieľom zostať na jednom mieste začali stavať mesto a vežu na falošné uctievanie. Jehova sa rozhodol, že je čas zasiahnuť. Zmiatol ich jazyk a „rozptýlil [ich z Bábela] po celom zemskom povrchu“. (1. Mojžišova 11:4, 8, 9) Neskôr z týchto jazykových skupín vznikli národy a niektoré z nich pohltili iné národy a stali sa územnými, dokonca svetovými mocnosťami. — 1. Mojžišova 10:32.
8 Boh v súlade s uskutočňovaním svojho predsavzatia občas určil národom hranice i to, v akom čase bude určitý národ dominovať ako miestna alebo ako svetová mocnosť. (1. Mojžišova 15:13, 14, 18–21; 2. Mojžišova 23:31; 5. Mojžišova 2:17–22; Daniel 8:5–7, 20, 21) Apoštol Pavol sa zmienil o tejto stránke Jehovových časov a období, keď gréckym intelektuálom v Aténach povedal: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom... vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu, a vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice ich bývania.“ — Skutky 17:24, 26.
9. Ako Jehova ,menil časy a obdobia‘, čo sa týka kráľov?
9 To neznamená, že Jehova je zodpovedný za všetky politické výboje a zmeny medzi národmi. No ak chce, môže zasiahnuť, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Preto prorok Daniel, ktorý mal byť svedkom zániku babylonskej svetovej veľmoci a jej nahradenia Médo-Perziou, povedal o Jehovovi: „On mení časy a obdobia, odstraňuje kráľov a dosadzuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, ktorí poznajú rozlišovaciu schopnosť.“ — Daniel 2:21; Izaiáš 44:24–45:7.
„Keď sa približoval čas“
10, 11. a) Ako dlho vopred stanovil Jehova čas vyslobodenia Abrahámových potomkov z područia? b) Čo naznačuje, že Izraeliti presne nevedeli, kedy budú vyslobodení?
10 Viac ako štyri storočia vopred Jehova určil presný rok, keď pokorí kráľa egyptskej svetovej veľmoci a oslobodí Abrahámových potomkov z otroctva. Boh odhalil svoje predsavzatie Abrahámovi týmto sľubom: „Istotne vedz, že sa tvoje semeno stane cudzím usadlíkom v krajine, ktorá nie je ich, a budú im musieť slúžiť a budú ich určite trápiť štyristo rokov. Ale ja súdim národ, ktorému budú slúžiť, a potom vyjdú s veľkým majetkom.“ (1. Mojžišova 15:13, 14) Keď Štefan pred Sanhedrinom rozoberal dejiny Izraela, zmienil sa o tomto 400-ročnom období slovami: „Keď sa približoval čas, aby sa splnil sľub, ktorý Boh priamo oznámil Abrahámovi, ľud v Egypte rástol a množil sa, kým nepovstal iný kráľ nad Egyptom, ktorý nepoznal Jozefa.“ — Skutky 7:6, 17, 18.
11 Tento nový faraón prinútil Izraelitov, aby pracovali ako otroci. Vtedy ešte nebola napísaná Prvá kniha Mojžišova, hoci je pravdepodobné, že Jehovove sľuby Abrahámovi sa odovzdávali buď ústne, alebo písomne. No i tak sa zdá, že informácie, ktoré mali Izraeliti, im neumožnili vypočítať presný dátum ich vyslobodenia spod útlaku. Boh vedel, kedy ich vyslobodí, ale trpiaci Izraeliti o tom zjavne neboli informovaní. Čítame: „Počas tých mnohých dní sa stalo, že egyptský kráľ nakoniec zomrel, ale synovia Izraela ďalej vzdychali pre otroctvo a kričali a žalovali sa, a ich volanie o pomoc kvôli otroctvu vystupovalo k pravému Bohu. Časom Boh počul ich stonanie a Boh si spomenul na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom. Preto Boh pohliadol na synov Izraela a Boh si to všimol.“ — 2. Mojžišova 2:23–25.
12. Ako Štefan ukázal, že Mojžiš konal predčasne, pokiaľ ide o Jehovov čas?
12 Tento fakt, že Izraeliti nepoznali presný čas svojho vyslobodenia, možno vyvodiť aj zo Štefanovho zhrnutia dejín. Keď hovoril o Mojžišovi, povedal: „Keď sa naplnil čas jeho štyridsiateho roku, vošlo mu do srdca, že sa pozrie na svojich bratov, synov Izraela. A keď uvidel jedného, s ktorým sa nespravodlivo zaobchádzalo, bránil ho a pomstil týraného a zrazil Egypťana. Predpokladal, že jeho bratia pochopia, že Boh im poskytuje záchranu jeho rukou, ale oni to nepochopili.“ (Skutky 7:23–25) Mojžiš vykonal tento čin 40 rokov predtým, ako prišiel Boží čas. Štefan poukázal na to, že Mojžiš musel 40 rokov čakať, kým Boh ,poskytol Izraelitom záchranu jeho rukou‘. — Skutky 7:30–36.
13. V akom ohľade je naša situácia podobná situácii Izraelitov pred ich vyslobodením z Egypta?
13 Hoci „sa približoval čas, aby sa splnil sľub“ a Boh určil presný rok, Mojžiš a celý Izrael museli prejavovať vieru. Museli čakať na Jehovov ustanovený čas a očividne neboli schopní vopred ho vypočítať. Aj my sme presvedčení, že naše vyslobodenie zo súčasného zlého systému vecí sa približuje. Vieme, že žijeme v „posledných dňoch“. (2. Timotejovi 3:1–5) Nemali by sme byť teda ochotní prejaviť vieru a očakávať Jehovov ustanovený čas na jeho veľký deň? (2. Petra 3:11–13) Potom budeme môcť tak ako Mojžiš a Izraeliti spievať slávnu pieseň vyslobodenia na Jehovovu chválu. — 2. Mojžišova 15:1–19.
,Keď prišiel čas‘
14, 15. Ako vieme, že Boh určil čas príchodu svojho Syna na zem, a čo pozorne sledovali proroci, ale aj anjeli?
14 Jehova určil presný čas príchodu svojho jednosplodeného Syna ako Mesiáša na zem. Pavol napísal: „Keď prišla plná hranica času, Boh poslal svojho Syna, ktorý bol zo ženy a prišiel, aby bol pod zákonom.“ (Galaťanom 4:4) Tým sa splnil Boží sľub, že pošle Semeno — ,Šílo, ktorému bude patriť poslušnosť národov‘. — 1. Mojžišova 3:15; 49:10.
15 Boží proroci — ale aj anjeli — pozorne sledovali „obdobie“, keď sa mal na zemi objaviť Mesiáš a umožniť záchranu hriešneho ľudstva. „Práve na túto záchranu,“ povedal Peter, „sa usilovne dopytovali a starostlivo ju skúmali proroci, ktorí prorokovali o nezaslúženej láskavosti zamýšľanej pre vás. Ustavične skúmali, aký alebo ktorý čas v nich naznačoval duch vzhľadom na Krista, keď predtým svedčil o utrpeniach určených pre Krista a o sláve, čo má po nich nasledovať... Práve do tých vecí túžia nahliadnuť anjeli.“ — 1. Petra 1:1–5, 10–12.
16, 17. a) Prostredníctvom ktorého proroctva Jehova umožnil Židom v prvom storočí žiť v očakávaní Mesiáša? b) Ako Danielovo proroctvo ovplyvnilo židovské očakávanie Mesiáša?
16 Prostredníctvom proroka Daniela — muža s neochvejnou vierou — oznámil Jehova proroctvo o „sedemdesiatich týždňoch“. Toto proroctvo umožňovalo Židom v prvom storočí spoznať, že sa priblížil príchod sľúbeného Mesiáša. Proroctvo sčasti hovorí: „Od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu Mesiáša bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov.“ (Daniel 9:24, 25) Židovskí, katolícki i protestantskí učenci sa všeobecne zhodujú na tom, že „týždne“, ktoré sú tu spomenuté, znamenajú týždne rokov. Tých 69 „týždňov“ (483 rokov) z Daniela 9:25 sa začalo v roku 455 pred n. l., keď perzský kráľ Artaxerxes oprávnil Nehemiáša, aby ,obnovil a znovu postavil Jeruzalem‘. (Nehemiáš 2:1–8) Skončili sa o 483 rokov — v roku 29 n. l., keď bol Ježiš pokrstený a pomazaný svätým duchom, a tým sa stal Mesiášom čiže Kristom. — Matúš 3:13–17.
17 Či Židia v prvom storočí presne vedeli, kedy sa začalo tých 483 rokov, je otázne. Ale keď Ján Krstiteľ začal svoju službu, „ľudia boli v očakávaní a všetci uvažovali v srdci o Jánovi: ,Je to azda Kristus?‘“ (Lukáš 3:15) Niektorí biblickí učenci spájajú toto očakávanie s Danielovým proroctvom. Matthew Henry v komentári k tomuto veršu napísal: „Tu sa dozvedáme... že Jánova služba a jeho krst boli pre ľud podnetom, aby uvažovali o Mesiášovi a mysleli naňho, akoby bol už predo dvermi... Danielových sedemdesiat týždňov sa práve končilo.“ Francúzska príručka Manuel Biblique od Vigourouxa, Bacueza a Brassaca uvádza: „Ľudia vedeli, že sedemdesiat týždňov rokov, ktoré určil Daniel, sa chýli ku koncu; nikto nebol prekvapený, keď počul Jána Krstiteľa vyhlasovať, že Božie kráľovstvo sa priblížilo.“ Židovský učenec Abba Hillel Silver napísal, že podľa „všeobecne prijímanej chronológie“ tej doby „bol Mesiáš očakávaný okolo druhej štvrtiny prvého storočia n. l.“
Udalosti — nie časové výpočty
18. Hoci Danielovo proroctvo pomohlo Židom rozoznať čas, keď sa dal očakávať príchod Mesiáša, čo bolo najpresvedčivejším dokladom Ježišovho mesiášstva?
18 Hoci chronológia zjavne pomohla židovskému národu získať všeobecnú predstavu o tom, kedy sa má objaviť Mesiáš, následné udalosti ukazujú, že táto chronológia väčšinu z nich nepresvedčila o Ježišovom mesiášstve. Necelý rok pred smrťou sa Ježiš opýtal svojich učeníkov: „Čo hovoria zástupy, kto som?“ Odpovedali mu: „Ján Krstiteľ, ale iní Eliáš, a ďalší, že vstal jeden z dávnych prorokov.“ (Lukáš 9:18, 19) Nemáme nijaký záznam o tom, že by Ježiš niekedy citoval proroctvo o symbolických týždňoch na dôkaz toho, že je Mesiášom. Ale pri jednej príležitosti povedal: „Ja mám väčšie svedectvo, ako bolo Jánovo, lebo už tie skutky, ktoré mi určil vykonať môj Otec, samy tie skutky, ktoré robím, svedčia o mne, že ma poslal Otec.“ (Ján 5:36) Ježišovo kázanie, jeho zázraky a udalosti súvisiace s jeho smrťou (zázračná tma, roztrhnutie chrámovej opony a zemetrasenie) svedčili viac než akákoľvek zjavená chronológia, že on bol tým Mesiášom, ktorého poslal Boh. — Matúš 27:45, 51, 54; Ján 7:31; Skutky 2:22.
19. a) Ako kresťania vedeli, že zničenie Jeruzalema je blízko? b) Prečo raní kresťania, ktorí utiekli z Jeruzalema, stále potrebovali veľkú vieru?
19 Podobne po Ježišovej smrti raní kresťania nedostali nijaké podklady na to, aby mohli vypočítať prichádzajúci koniec židovského systému vecí. Pravda, Danielovo proroctvo o symbolických týždňoch sa zmieňovalo o zničení toho systému. (Daniel 9:26b, 27b) Ale to sa malo stať po skončení „sedemdesiatich týždňov“ (455 pred n. l.–36 n. l.). Inými slovami, keď sa v roku 36 n. l. prví Nežidia stali Ježišovými nasledovníkmi, kresťania sa ocitli za chronologickými míľnikmi z Danielovej 9. kapitoly. Ukazovateľom toho, že židovský systém sa musí zakrátko skončiť, boli pre nich udalosti, nie chronológia. Tieto udalosti, ktoré predpovedal Ježiš, začali spieť k vyvrcholeniu v roku 66 n. l., keď rímske légie napadli Jeruzalem a potom odtiahli. To umožnilo verným, pozorným kresťanom v Jeruzaleme a Judei ,utiecť na vrchy‘. (Lukáš 21:20–22) Keďže títo raní kresťania nemali nijaké chronologické ukazovatele, nevedeli, kedy dôjde k zničeniu Jeruzalema. Akú vieru si to od nich vyžadovalo, keď mali opustiť svoje domy, hospodárstva a dielne a zdržiavať sa mimo Jeruzalema asi štyri roky, kým sa rímska armáda v roku 70 n. l. opäť nevrátila a nevyhladila židovský systém! — Lukáš 19:41–44.
20. a) Aký úžitok môžeme mať z príkladu Noacha, Mojžiša a kresťanov žijúcich v prvom storočí v Judei? b) Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?
20 Tak ako Noach, Mojžiš a kresťania žijúci v prvom storočí v Judei, aj my dnes môžeme s dôverou ponechať časy a obdobia v Jehovových rukách. Naše presvedčenie, že žijeme v čase konca a že naše vyslobodenie sa blíži, nezávisí len od chronologického výpočtu, ale aj od skutočných udalostí, ktorými sa spĺňajú biblické proroctvá. Okrem toho, hoci žijeme v čase Kristovej prítomnosti, neznamená to, že by nebolo potrebné prejavovať vieru a stále bdieť. Musíme ďalej žiť v horlivom očakávaní vzrušujúcich udalostí, ktoré boli predpovedané v Písmach. To bude námetom ďalšieho článku.
[Poznámka pod čiarou]
Na zopakovanie
◻ Čo povedal Ježiš svojim apoštolom o Jehovových časoch a obdobiach?
◻ Ako dlho vopred Noach vedel, kedy sa má začať potopa?
◻ Čo ukazuje, že Mojžiš a Izraeliti nevedeli presne, kedy majú byť vyslobodení z Egypta?
◻ Aký úžitok môžeme mať z biblických príkladov, ktoré súvisia s Jehovovými časmi a obdobiami?
[Obrázok na strane 11]
Viera umožnila Noachovi nechať otázku času v Jehovových rukách