Demografia, Biblia a budúcnosť

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO ŠVÉDSKU

ĽUDSKÁ rodina sa z 1,65 miliardy na začiatku 20. storočia rozrástla do konca toho istého storočia na ohromujúcich šesť miliárd. Bude počet obyvateľov zeme naďalej rásť takým závratným tempom? Bude toto tisícročie svedkom populačnej explózie? Odborníci, ktorí sa zaoberajú týmito zložitými otázkami, sa nazývajú demografi a ich vedný odbor je demografia.

Jeden slovník definuje demografiu ako štatistické skúmanie ľudskej populácie, zvlášť pokiaľ ide o počet, hustotu, rozmiestnenie, prirodzený prírastok a úbytok obyvateľstva, sobášnosť a chorobnosť. Odborníci skúmajú najmä tri faktory, ktoré majú rozhodujúci vplyv na populáciu — pôrodnosť (počet narodených detí), úmrtnosť (počet ľudí, ktorí zomreli) a migráciu (počet ľudí, ktorí sa presťahovali z jednej krajiny do druhej).

Historická demografia sa zaoberá skúmaním rastu a kolísania populácie v minulosti. Historickí demografi sa dôkladným skúmaním písomných záznamov, zrúcanín, kostier a ďalších artefaktov snažia dozvedieť čo najviac o starovekých civilizáciách. Historická demografia je sčasti založená na odhadoch a sčasti na vedeckých podkladoch. Atlas of World Population History priznáva: „Hypotézy historického demografa nie sú v súčasnosti overiteľné, a preto sa v štatistickom zmysle nedá hovoriť o ich spoľahlivosti.“ Napriek tomu pre ľudí, ktorí skúmajú Bibliu, sú demografické predpoklady zaujímavé. V skutočnosti sú často v súlade s biblickými správami.

Rast populácie po potope

Biblia hovorí, že potopu v Noachových dňoch prežilo iba osem ľudí. Niektorí demografi odhadujú, že asi za 1400 rokov mohol počet obyvateľov na zemi vzrásť na približne 50 miliónov. Je nárast počtu z 8 ľudí na 50 miliónov v priebehu 1400 rokov nemožný?

Predovšetkým si treba uvedomiť, že tých 50 miliónov je iba odhad. No je zaujímavé všimnúť si, čo sa píše v Biblii v 1. Mojžišovej 9:1: „Boh žehnal Noacha a jeho synov a povedal im: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.‘“ Potom v 10. a 11. kapitole čítame o 70 rodinách, ktoré vzišli z Noachových synov — Sema, Chama a Jafeta. Ďalej v rodokmeni od Sema k Abrahámovi čítame o mužoch, ktorí sa ‚stali otcami synov a dcér‘. Zrejme to bol čas vysokej pôrodnosti, čo bolo v súlade s Božím príkazom ‚naplniť zem‘.

A ako to bolo s úmrtnosťou? Tie isté kapitoly 1. Mojžišovej opisujú mimoriadnu dlhovekosť ľudí počas prvých niekoľkých storočí po potope.a Keď sa vysoká pôrodnosť spojí s nízkou úmrtnosťou, výsledkom je prudký vzrast populácie.

Pobyt Izraelitov v Egypte

Niektorí výskumníci spochybňujú biblickú správu o prudkom populačnom raste, ku ktorému došlo medzi Izraelitmi, keď žili v Egypte. Biblia hovorí, že okrem manželiek Jakobových synov „všetkých duší Jakobovho domu, ktoré prišli do Egypta, bolo sedemdesiat“. (1. Mojžišova 46:26, 27) No keď Izraeliti o 215 rokov odchádzali z tejto krajiny, bolo ich ohromujúcich „šesťstotisíc telesne schopných peších mužov, okrem malých detí“. (2. Mojžišova 12:37) Keď k počtu mužov pripočítame ženy a deti, dohromady to mohlo byť až okolo troch miliónov Izraelitov! Je taký vzrast vôbec možný?

Aby sme získali odpoveď na túto otázku, pozorne si všimnime, čo o vzraste izraelskej populácie v Egypte hovorí Biblia: „Synovia Izraela sa stali plodní a hromadili sa čo do množstva; a množili sa mimoriadne a mocneli, takže sa nimi naplnila krajina.“ Teda vzrast počtu Izraelitov v tom čase bol výnimočný. — 2. Mojžišova 1:7.

Je zaujímavé, že podobný rast bolo možné pozorovať aj v novej dobe, napríklad v 80. rokoch 20. storočia v Keni. Vzrast Izraelitov bol však výnimočný tým, že trval dlhé časové obdobie.

Biblia poukazuje aj na ďalší dôvod prudkého vzrastu izraelskej populácie. Po celý čas pobytu v Egypte Izraeliti nikdy nemali nedostatok jedla. Je zrejmé, že keď krajinu postihne hlad, zomrie mnoho ľudí v produktívnom veku. Preto sa v takom období rodí menej detí. Biblia však naznačuje, že Izraeliti mali hojnosť jedla. Keď Jozefova rodina prišla do Egypta, faraón Jozefovi povedal: „Nech tvoj otec a tvoji bratia bývajú v tej najlepšej časti krajiny. Nech bývajú v krajine Góšen.“ ​(1. Mojžišova 47:6) Dokonca aj po tom, čo sa Izraeliti stali otrokmi, zjavne mali dosť jedla. Keď boli oslobodení z Egypta, spomínali na chlieb, ryby, uhorky, vodové melóny, pór, cibuľu, cesnak a hrnce mäsa, ktoré mali, kým boli v otroctve. — 2. Mojžišova 16:3; 4. Mojžišova 11:5.

Počas prvého storočia n. l.

Demografia nám tiež môže osvetliť určité veci z Kresťanských gréckych Písiem. Napríklad keď čítame príkaz, ktorý dal Ježiš svojim nasledovníkom, aby ‚robili učeníkov z ľudí všetkých národov‘, možno si kladieme otázku: ‚Aké rozsiahle zvestovanie ich čakalo?‘ (Matúš 28:19) Koľko ľudí žilo v Rímskej ríši v prvom storočí? Niektorí odhadujú, že to bolo 50 až 60 miliónov. Ak to tak bolo, títo raní kresťanskí zvestovatelia mali pred sebou kus práce!

Z Kresťanských gréckych Písiem sa ďalej dozvedáme, že apoštol Peter išiel až do Babylona, aby tam kázal dobré posolstvo. (1. Petra 5:13) Prečo do Babylona? Osvetľuje to jeden komentár z diela The New Encyclopædia Britannica, kde sa píše: „Hlavné centrá židovskej populácie mimo územia Palestíny boli v Sýrii, Malej Ázii, Babylonii a Egypte a odhaduje sa, že v každom z nich žilo najmenej 1 000 000 Židov.“ Keďže Peter bol poverený kázať zvlášť Židom, bolo logické, že cestoval do jednej z týchto židovských enkláv — do Babylona. (Galaťanom 2:9) A keď vezmeme do úvahy počet Židov, ktorí tam žili, určite sa nedá povedať, že by tam Peter nemal dosť práce!

Čo prinesie budúcnosť?

Ako sme videli, demografi sa zaujímajú o určité detaily z ľudskej histórie. Čo však hovoria o budúcnosti? Je veľa dôležitých otázok, na ktoré by sme radi poznali odpoveď. Dôjde v tomto tisícročí k populačnej explózii? To nikto nevie s určitosťou povedať. Vzhľadom na to, že viaceré krajiny zaznamenávajú pokles pôrodnosti, niektorí odborníci predpokladajú, že počet obyvateľov na zemi sa ustáli.

No nie všetci odborníci súhlasia s týmto názorom. Publikácia Population Today uvádza: „Dnes existujú dva rozdielne ‚svety‘, pokiaľ ide o rast populácie: krajiny, v ktorých je pôrodnosť najviac dve deti na jednu rodinu, a krajiny, kde je pôrodnosť vyššia. Do ‚sveta s najviac dvomi deťmi na jednu rodinu‘ patrí Európa, Spojené štáty, Kanada, Japonsko a niekoľko rýchlo sa rozvíjajúcich priemyselných krajín... Naproti tomu ‚svet s prudkým rastom‘ zahŕňa väčšinu krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, kde je pôrodnosť vyššia ako dve deti na rodinu. V týchto krajinách, ktoré sú domovom viac ako polovice svetovej populácie, každá žena porodí priemerne štyri deti.“

Teda zatiaľ čo v niektorých krajinách prírastok obyvateľstva klesá, v iných sa zvyšuje alebo zostáva približne rovnaký. Population Today vyvodzuje takýto záver: „Vo väčšine rozvojových krajín prudký rast populácie pokračuje. Skutočný, nie iba predpokladaný koniec ‚populačnej explózie‘ v celosvetovom rozsahu bude závisieť od toho, koľko krajín investuje do programov zameraných na zníženie dojčenskej úmrtnosti, na vzdelávanie žien a na plánované rodičovstvo a ako rýchlo to tieto krajiny urobia.“

Prevýši počet obyvateľov zeme nejako výrazne súčasných šesť miliárd? To ukáže čas. Vieme však, že Božím predsavzatím je, aby bola zem naplnená — nie preľudnená. (1. Mojžišova 1:28) A môžeme si byť úplne istí, že pod vládou Božieho Kráľovstva sa toto predsavzatie uskutoční. — Izaiáš 55:10, 11.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 12]

Tí, ktorí prežili potopu, tvorili základ svetovej populácie, ktorá dnes presahuje šesť miliárd

[Obrázok na strane 13]

Za 215 rokov v Egypte sa Izraeliti z malého počtu rozrástli na tri milióny