Biblická kniha číslo 40 — Matúš

Pisateľ: Matúš

Miesto písania: Palestína

Písanie dokončené: asi 41 n. l.

Zahrnuté obdobie: 2 pred n. l. — 33 n. l.

 1. a) Akému sľubu pre ľudstvo zostal Jehova od vzbury v Edene verný? b) Ako bola táto nádej medzi Židmi upevnená?

JEHOVA zostal verný utešujúcemu sľubu, ktorý dal po vzbure v Edene, že prostredníctvom Semena svojej „ženy“ zaobstará oslobodenie pre všetkých, ktorí milujú spravodlivosť. Toto Semeno čiže Mesiáša chcel vyviesť z izraelského národa. Po stáročia nechal inšpirovanými hebrejskými pisateľmi zaznamenávať mnoho proroctiev poukazujúcich na to, že Semeno bude Panovníkom v Božom kráľovstve a že bude konať v záujme posvätenia Jehovovho mena. Tak ho navždy očistí od pohany, ktorá bola naň nahromadená. Títo proroci podrobne informovali o tomto mužovi, ktorý ospravedlní Jehovu a oslobodí od strachu, útlaku, hriechu a smrti. Dokončením Hebrejských písiem bola v Židoch upevnená nádej v Mesiáša.

 2. Aké priaznivé okolnosti na rozšírenie dobrého posolstva boli pri príchode Mesiáša?

² Medzitým sa svetová scéna menila. Boh manévroval s národmi, aby pripravil príchod Mesiáša, a okolnosti boli ideálne na rozšírenie posolstva o tejto udalosti široko-ďaleko. Piata svetová veľmoc, Grécko, poskytla spoločný jazyk, univerzálny prostriedok dorozumievania medzi národmi. Rím, šiesta svetová veľmoc, spojil podrobené národy do jednej svetovej ríše a vybudoval cesty, aby sprístupnil všetky časti ríše. Mnoho Židov bolo rozptýlených po celej ríši, a tak sa aj ďalší dozvedeli, že Židia očakávajú príchod Mesiáša. A teraz, viac ako 4 000 rokov po edenskom sľube, sa Mesiáš objavil. Dlho očakávané sľúbené Semeno prišlo. Začali sa rozvíjať dovtedy najzávažnejšie udalosti v dejinách ľudstva — Mesiáš začal verne konať vôľu svojho Otca tu na zemi.

 3. a) Aké opatrenie urobil Jehova, aby boli zapísané podrobnosti Ježišovho života? b) Čím sa evanjeliá odlišujú a prečo sú potrebné všetky štyri?

³ Opäť nastal čas na písanie inšpirovaných spisov, aby boli tieto závažné udalosti zaznamenané. Jehovov duch inšpiroval štyroch verných mužov, aby napísali navzájom nezávislé správy, a tak obstarali štvornásobné svedectvo, že Ježiš je Mesiáš, sľúbené Semeno a Kráľ, a aby podali podrobnosti o jeho živote, službe, smrti a vzkriesení. Tieto správy sa nazývajú evanjeliá. Slovo „evanjelium“ znamená „dobré posolstvo“. Tieto štyri evanjeliá sú síce súbežné a často opisujú tie isté udalosti, ale ani jedno rozhodne nie je iba odpisom druhého. Prvé tri evanjeliá sú často označované za „synoptické“, to znamená z „rovnakého pohľadu“, pretože podobne pristupujú k opisu Ježišovho života na zemi. Ale každý zo štyroch pisateľov, Matúš, Marek, Lukáš a Ján, rozpráva svoj vlastný príbeh o Kristovi. Každý má svoj vlastný zvláštny námet a cieľ, prejavuje svoju vlastnú osobnosť a má na mysli svojich konkrétnych čitateľov. Čím viac skúmame ich spisy, tým viac si uvedomujeme ich odlišné črty a spoznávame, že tieto štyri inšpirované knihy Biblie tvoria nezávislé, vzájomne sa doplňujúce a harmonické záznamy o živote Ježiša Krista.

 4. Čo je známe o pisateľovi prvého evanjelia?

⁴ Prvý, kto napísal dobré posolstvo o Kristovi, bol Matúš. Jeho meno je skráteným tvarom hebrejského „Matitjah“, čo znamená „dar Jehovu“. Bol jedným z dvanástich apoštolov, ktorých si Ježiš vyvolil. Matúš mal k Pánovi blízky, dôverný vzťah v čase, keď cestoval po Palestíne a hlásal a vyučoval o Božom kráľovstve. Matúš bol predtým, než sa stal Ježišovým učeníkom, vyberačom daní. To bolo zamestnanie, ktoré si Židia veľmi protivili, lebo im stále pripomínalo nadvládu cisárskeho Ríma, a teda že nie sú slobodní. Matúš bol tiež známy ako Lévi a bol synom Alfea. Ochotne reagoval na Ježišovo pozvanie, aby ho nasledoval. — Mat. 9:9; Mar. 2:14; Luk. 5:27–32.

 5. Ako je Matúš potvrdený ako pisateľ prvého evanjelia?

⁵ Evanjelium, ktoré nesie Matúšovo meno, ho síce nemenuje ako pisateľa, ale väčšina svedectiev raných cirkevných historikov ho za pisateľa označuje. Azda žiaden pisateľ starovekej knihy nie je tak jasne a jednoznačne potvrdený ako pisateľ knihy Matúša. Od čias raného historika Papia z Hierapolu (začiatok 2. storočia n. l.) je tu mnoho raných svedkov, ktorí potvrdzujú, že toto evanjelium napísal Matúš a že je vierohodnou časťou Božieho slova. McClintockova a Strongova Cyclopedia uvádza: „Úseky z Matúša cituje Justín Mučeník, autor listu Diognetovi (pozri v Ottovom diele Justín Mučeník, zv. ii, angl.), Hegesippos, Ireneus, Tatianos, Athenagoras, Theofilos, Klement, Tertulián a Origenes. Považujeme za dokázané, že kniha, ktorú máme, nepodľahla nijakej náhlej zmene. To nevidno len z látky samotnej, ale aj zo spôsobu citovania a jednoznačného odvolávania sa na ňu ako na ustálenú autoritu a z nedostatku akýchkoľvek náznakov pochybnosti.“a Skutočnosť, že Matúš bol apoštolom a že preto na ňom spočíval Boží duch, nám dáva istotu, že to, čo napísal, je verný záznam.

6, 7. a) Kedy a v akom jazyku bolo najprv napísané Matúšovo evanjelium? b) Čo ukazuje, že bolo napísané v prvom rade pre Židov? c) Ako často používa Preklad nového sveta meno Jehova v tomto evanjeliu a prečo?

⁶ Matúš napísal svoju správu v Palestíne. Presný rok nie je známy, ale schválenie na konci niektorých rukopisov (všetky sú neskoršieho dáta ako z 10. storočia n. l.) hovoria, že to bolo v roku 41 n. l. Existujú svedectvá, ktoré naznačujú, že Matúš napísal evanjelium pôvodne v hovorovej hebrejčine svojich čias a neskôr ho preložil do gréčtiny. Hieronym hovorí vo svojom diele De viris inlustribus (O vynikajúcich mužoch), kapitola III.: „Matúš, ktorý je tiež Lévi a ktorý sa stal z publikána apoštolom, prvý zo všetkých spísal Kristovo evanjelium v Judei v hebrejskom jazyku a [hebrejských] písmenách na úžitok tých z obriezky, ktorí uverili.“b Hieronym pripája, že hebrejský text tohto evanjelia sa zachoval do jeho čias (4. a 5. storočia n. l.) v knižnici, ktorú zhromaždil Pamfilos v Cézarei.

⁷ Na začiatku 3. storočia Eusébius cituje Origenov výrok o evanjeliách, že „najprv bolo napísané... Matúšom,... ktorý ho vydal pre tých z judaizmu, ktorí uverili, a vytvoril ho ako také v hebrejskom jazyku“.c Teda v prvom rade bolo napísané pre Židov. Naznačuje to tak rodokmeň, ktorý ukazuje Ježišov zákonný povôd počínajúc Abrahámom, ako aj mnohé odkazy na Hebrejské písma, ktoré poukazujú na budúceho Mesiáša. Je oprávnené domnievať sa, že Matúš použil Božie meno Jehova vo forme tetragramatonu, keď citoval z častí Hebrejských písiem. Matúšova kniha v Preklade nového sveta preto obsahuje osemnásťkrát meno „Jehova“, ako je to aj v hebrejskom podaní Matúša zhotovenom F. Delitzschom v 19. storočí. Matúš mal zrejme rovnaký postoj k Božiemu menu ako Ježiš a prevládajúca židovská povera by mu nebránila používať toto meno. — Mat. 6:9; Ján 17:6, 26.

 8. Ako sa v obsahu evanjelia odzrkadľuje skutočnosť, že Matúš bol vyberačom daní?

⁸ Matúš bol vyberačom daní, a preto bolo prirodzené, že bol presný vo svojich zmienkach o peniazoch, cenách a hodnotách. (Mat. 17:27; 26:15; 27:3) Veľmi si vážil, že mu Boh vo svojom milosrdenstve dovolil, aby sa stal služobníkom dobrého posolstva a dôverným Ježišovým druhom, hoci bol opovrhovaným vyberačom daní. Preto zisťujeme, že Matúš ako jediný z pisateľov evanjelií uvádza, ako Ježiš opätovne trval na tom, že k obetiam treba ešte milosrdenstvo. (9:9–13; 12:7; 18:21–35) Matúša veľmi povzbudila Jehovova nezaslúžená láskavosť a vhodne zaznamenáva niektoré z najpotešujúcejších slov, ktoré vyslovil Ježiš: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ ​(11:28–30) Aké osviežujúce boli tieto nežné slová pre bývalého vyberača daní, pre ktorého mali jeho krajania nepochybne iba urážky!

 9. Aká téma a spôsob podania charakterizuje Matúša?

⁹ Matúš mimoriadne zdôrazňoval, že témou Ježišovho vyučovania bolo „nebeské kráľovstvo“. (4:17) Pre neho bol Ježiš Zvestovateľ a Kráľ. Používal výraz „kráľovstvo“ tak často (viac ako 50-krát), že jeho evanjelium možno nazvať evanjeliom o Kráľovstve. Matúš sa zaujímal viac o logické podanie Ježišových verejných rozhovorov a hlásania, než o prísne chronologické poradie. Zdôraznenie témy Kráľovstva v prvých 18 kapitolách viedlo Matúša k tomu, že opustil chronologické usporiadanie. Ale v posledných 10 kapitolách (19 až 28) sleduje zväčša chronologické poradie, pričom ďalej zdôrazňuje Kráľovstvo.

10. Koľko z obsahu možno nájsť len v Matúšovi a aké obdobie zahŕňa toto evanjelium?

¹⁰ Štyridsaťdva percent správy Matúšovho evanjelia nemožno nájsť v žiadnom z ďalších troch evanjelií.d Patrí do toho najmenej desať podobenstiev čiže znázornení: burina na poli (13:24–30), skrytý poklad (13:44), perla veľkej hodnoty (13:45, 46), vlečná sieť (13:47–50), nemilosrdný otrok (18:23–35), robotníci a denár (20:1–16), otec a dve deti (21:28–32), svadba kráľovho syna (22:1–14), desať panien (25:1–13) a talenty (25:14–30). Kniha ako celok podáva správu od Ježišovho narodenia v roku 2 pred n. l. až do jeho stretnutia s učeníkmi pred jeho výstupom do neba v roku 33 n. l.

OBSAH MATÚŠA

11. a) Ako sa evanjelium logicky začína a o ktorých raných udalostiach rozpráva najprv? b) Na ktoré prorocké splnenie obracia Matúš našu pozornosť?

¹¹ Predstavenie Ježiša a správa o „nebeskom kráľovstve“ ​(1:1–4:25). Matúš logicky začína Ježišovým rodokmeňom, a tak dokazuje Ježišovo zákonné právo ako Abrahámovho a Dávidovho dediča. To ihneď upúta pozornosť židovského čitateľa. Potom čítame správu o Ježišovom zázračnom počatí, o jeho narodení v Betleheme, o návšteve astrológov, o Herodesovom zúrivom povraždení všetkých chlapcov mladších ako dvojročných v Betleheme, o Jozefovom a Máriinom úteku s dieťaťom do Egypta a ich neskoršom návrate do Nazaretu. Matúš dôsledne obracia pozornosť na splnenie proroctiev, aby potvrdil Ježiša ako predpovedaného Mesiáša. — Mat. 1:23 — Iz. 7:14; Mat. 2:1–6 — Mich. 5:2; Mat. 2:13–18 — Hoz. 11:1 a Jer. 31:15; Mat. 2:23 — Iz. 11:1, poznámka pod čiarou v Rbi8.

12. Čo sa deje pri Ježišovom krste a ihneď potom?

¹² Matúšova správa teraz vynecháva obdobie takmer 30 rokov. Ján Krstiteľ hlása v judskej pustatine: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ ​(3:2) Krstí kajúcnych Židov v rieke Jordán a varuje farizejov a saducejov pred prichádzajúcim hnevom. Z Galiley prichádza Ježiš a je pokrstený. Ihneď naňho zostupuje Boží duch a hlas z neba hovorí: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(3:17) Ježiš je potom vedený na pustatinu, kde ho počas 40 dní pôstu pokúša Satan Diabol. Trikrát odráža Satana citátmi z Božieho slova a nakoniec hovorí: „Odíď Satan! Lebo je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“ — 4:10.

13. Aké vzrušujúce dielo sa teraz rozbieha v Galilei?

¹³ „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Pomazaný Ježiš teraz hlása toto vzrušujúce posolstvo v Galilei. Povoláva štyroch rybárov od ich sietí, aby ho nasledovali a stali sa „rybármi ľudí“, a cestuje s nimi ‚celou Galileou a vyučuje v ich synagógach a zvestuje dobré posolstvo o kráľovstve a uzdravuje všetky druhy chorôb a všetky druhy neduhov medzi ľuďmi‘. — 4:17, 19, 23.

14. O akých vyhláseniach za šťastných hovorí Ježiš vo svojej Kázni na vrchu a čo hovorí o spravodlivosti?

¹⁴ Kázeň na vrchu (5:1–7:29). Začínajú ho nasledovať zástupy a preto Ježiš vychádza na vrch, sadne si a začína vyučovať svojich učeníkov. Túto vzrušujúcu reč začína deviatimi ‚vyhláseniami o šťastí‘: Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, smútiaci, mierni, hladní a smädní po spravodlivosti, milosrdní, čistého srdca, tí, ktorí pôsobia pokoj, tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť a tí, ktorých ľudia hania a luhajúc hovoria proti nim. „Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ Svojich učeníkov nazýva „soľou zeme“ a „svetlom sveta“ a vysvetľuje spravodlivosť, takú odlišnú od formalizmu znalcov Zákona a farizejov, ktorá je potrebná pre vstup do nebeského kráľovstva. „Teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ — 5:12–14, 48.

15. Čo hovorí Ježiš o modlitbe a o Kráľovstve?

¹⁵ Ježiš varuje pred pokryteckými darmi a modlitbami. Učí svojich učeníkov, aby sa modlili o posvätenie Otcovho mena, o príchod jeho kráľovstva a o dennú potravu. V celej Kázni Ježiš stavia do popredia Kráľovstvo. Napomína tých, ktorí ho nasledujú, aby si nerobili starosti alebo nepracovali iba pre hmotné bohatstvo, veď Otec pozná ich skutočné potreby. Hovorí: „Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — 6:33.

16. a) Aké rady dáva Ježiš o vzťahoch k druhým a čo hovorí o tých, ktorí poslúchajú Božiu vôľu a o tých, ktorí tak nerobia? b) Aký účinok má jeho Kázeň?

¹⁶ Pán dáva radu o vzťahoch k druhým a hovorí: „Teda všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ Tí, čo konajú vôľu jeho Otca, budú patriť medzi tých nemnohých, ktorí nachádzajú cestu k životu. Páchatelia nezákonnosti budú poznaní podľa svojho ovocia a budú zavrhnutí. Toho, kto počúva jeho slová, Ježiš prirovnáva k „rozumnému mužovi, ktorý si postavil dom na skalnom masíve“. Aký účinok mala táto reč na počúvajúce zástupy? „Žasli nad jeho spôsobom vyučovania“, lebo ich učil „ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma“. — 7:12, 24–29.

17. Ako Ježiš ukazuje, že má moc ako Mesiáš a aký láskyplný záujem prejavuje?

¹⁷ Rozšírenie zvestovania o Kráľovstve (8:1 až 11:30). Ježiš robí mnoho zázrakov, uzdravuje malomocných, ochrnutých a posadnutých démonmi. Ukazuje tiež, že má moc nad vetrom a vlnami tým, že upokojí búrku. Navyše vzkriesi z mŕtvych dievčatko. Aký súcit má Ježiš so zástupmi, lebo vidí, akí sú zodratí a zmietaní sem a tam „ako ovce bez pastiera“! Preto hovorí svojim učeníkom, „žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ — 9:36–38.

18. a) Aké poučenie a napomenutie dáva Ježiš svojim apoštolom? b) Prečo je beda „tomuto pokoleniu“?

¹⁸ Ježiš vyberá a splnomocňuje dvanásť apoštolov. Dáva im určité pokyny, ako majú vykonávať svoje dielo a zdôrazňuje ústrednú náuku ich učenia: „Keď pôjdete, zvestujte a hovorte: ‚Nebeské kráľovstvo sa priblížilo.‘“ Dáva im múdre a láskyplné napomenutie: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ „Buďte obozretní ako hady a pritom nevinní ako holubice.“ Budú nenávidení a prenasledovaní dokonca blízkymi príbuznými, ale Ježiš im pripomína: „Kto nachádza svoju dušu, stratí ju, a kto stráca svoju dušu pre mňa, nájde ju.“ ​(10:7, 8, 16, 39) Vydávajú sa na cestu, aby vyučovali a zvestovali v pridelených mestách. Ježiš označuje Jána Krstiteľa za posla vyslaného pred ním, sľúbeného „Eliáša“, ale „toto pokolenie“ neprijíma ani Jána ani jeho, Syna človeka. (11:14, 16) Preto beda tomuto pokoleniu a mestám, ktoré sa nekajajú, keď videli jeho mocné skutky! Ale tí, ktorí sa stanú jeho učeníkmi nájdu občerstvenie pre svoje duše.

19. Ako Ježiš otvorene odsudzuje farizejov, keď spochybňujú jeho správanie v sabate?

¹⁹ Farizeji sú usvedčení a otvorene odsúdení (12:1–50). Farizeji sa snažia nájsť na Ježišovi chybu pri spornej otázke sabatu, ale on vyvracia ich obvinenie a púšťa sa do tvrdého odsúdenia ich pokrytectva. Hovorí im: „Potomstvo vreteníc, ako môžete hovoriť dobré, keď ste zlí? Veď z hojnosti srdca hovoria ústa.“ ​(12:34) Nebude im dané nijaké znamenie okrem znamenia proroka Jonáša: Syn človeka bude tri dni a tri noci v srdci zeme.

20. a) Prečo Ježiš hovorí v podobenstvách? b) Aké podobenstvá o Kráľovstve teraz uvádza?

²⁰ Sedem podobenstiev o Kráľovstve (13:1 až 58). Prečo Ježiš hovorí v podobenstvách? Svojim učeníkom vysvetľuje: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám nebeského kráľovstva, ale im to nie je dané.“ Svojich učeníkov vyhlasuje za šťastných, lebo vidia a počujú. Aké osviežujúce poučenie im teraz dáva! Keď vysvetlí podobenstvo o rozsievačovi, uvádza podobenstvo o burine na poli, o horčičnom zrne, kvase, skrytom poklade, perle veľkej hodnoty a vlečnej sieti — a všetky niečo zobrazujú v súvislosti s „nebeským kráľovstvom“. Ľudia sa však na ňom potkýnajú a Ježiš im hovorí: „Prorok nie je v neúcte, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“ — 13:11, 57.

21. a) Aké zázraky robí Ježiš a čo je z nich zrejmé o jeho totožnosti? b) Aké videnie je dané o Synovi človeka prichádzajúcom vo svojom Kráľovstve?

²¹ Ďalšia služba a zázraky „Krista“ ​(14:1 až 17:27). Ježiša hlboko dojíma správa o sťatí Jána Krstiteľa na príkaz bezcharakterného Herodesa Antipa. Zázračne nasýti zástup viac ako 5 000 ľudí, kráča po mori, odráža ďalšiu kritiku farizejov, ktorí, ako hovorí, ‚porušujú Božie prikázanie pre svoju tradíciu‘, uzdravuje ľudí posadnutých démonmi, „chromých, zmrzačených, slepých a nemých a mnoho iných“, a opäť nasýti viac ako 4 000 osôb siedmimi chlebmi a niekoľkými rybami. (15:3, 30) Peter odpovedá na Ježišovu otázku a určí jeho totožnosť slovami: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Ježiš Petra chváli a vyhlasuje: „A na tom skalnom masíve postavím svoj zbor.“ ​(16:16, 18) Ježiš teraz začína hovoriť o svojej blízkej smrti a o svojom vzkriesení na tretí deň. Ale sľubuje tiež, že niektorí z jeho učeníkov „vôbec neokúsia smrť, kým najprv neuvidia prichádzať Syna človeka v jeho kráľovstve“. (16:28) Po šiestich dňoch Ježiš berie Petra, Jakuba a Jána na vysoký vrch, aby ho videli premeneného v sláve. Vo videní uvidia Mojžiša a Eliáša, ako sa s ním rozprávajú, a počujú hlas z neba hovoriť: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil, počúvajte ho.“ Keď zostupujú z vrchu, Ježiš im hovorí, že sľúbený „Eliáš“ už prišiel, a oni pochopia, že hovorí o Jánovi Krstiteľovi. — 17:5, 12.

22. Čo Ježiš radí o odpúšťaní?

²² Ježiš radí svojim učeníkom (18:1–35). V Kafarnaume hovorí Ježiš učeníkom o pokore, o veľkej radosti z nájdenia zablúdenej ovce a o urovnaní priestupkov medzi bratmi. Peter sa pýta: „Koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi?“ a Ježiš odpovedá: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ Aby to zvýraznil, Ježiš uvádza podobenstvo o otrokovi, ktorému jeho pán odpustil dlh 60 miliónov denárov. Tento otrok dal neskôr uväzniť spoluotroka pre nepatrný dlh 100 denárov, a preto bol nemilosrdný otrok takisto odovzdaný žalárnikom.e Ježiš zdôrazňuje: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebudete každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ — 18:21, 22, 35.

23. Čo Ježiš vysvetľuje o rozvode a o ceste k životu?

²³ Záverečné dni Ježišovej služby (19:1 až 22:46). Tempo udalostí sa zrýchľuje a napätie vrcholí, pretože znalcov Zákona a farizejov čoraz viac popudzuje Ježišova služba. Prichádzajú, aby ho pristihli pri chybnom vyjadrení vo veci rozvodu, ale márne; Ježiš vysvetľuje, že jediným biblickým dôvodom na rozvod je smilstvo. Bohatý mladý muž príde k Ježišovi a pýta sa ho na cestu k večnému životu, ale odchádza zarmútený, keď zistí, že by musel všetko predať a stať sa Ježišovým nasledovníkom. Ježiš uvádza podobenstvo o robotníkoch a denári, a potom sa opäť zmieňuje o svojej smrti a vzkriesení. Hovorí: „Práve tak Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ — 20:28.

24. Aké stretnutia má Ježiš s náboženskými odporcami, keď vstupuje do posledného týždňa svojho ľudského života, a ako odpovedá na ich otázky?

²⁴ Ježiš teraz vstupuje do posledného týždňa svojho ľudského života. Triumfálne vchádza do Jeruzalema ako ‚Kráľ sediaci na osliatku‘. (21:4, 5) Očistí chrám od zmenárnikov a iných ziskuchtivých ľudí a nenávisť jeho nepriateľov rastie, keď im hovorí: „Vyberači daní a smilnice vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“ ​(21:31) Jeho podobenstvá o vinici a svadobnej hostine tnú do živého. Obratne odpovedá na otázku farizejov o dani a hovorí im, aby splácali „cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu“. (22:21) Rovnako odráža i zákernú otázku saducejov a potvrdzuje nádej na vzkriesenie. Opäť k nemu prichádzajú farizeji s otázkou týkajúcou sa Zákona a Ježiš im hovorí, že najväčšie prikázanie je milovať Jehovu, a druhé je milovať svojho blížneho ako sám seba. Ježiš sa ich potom pýta: ‚Ako môže byť Kristus Dávidovým synom i jeho Pánom?‘ Nikto nedokáže odpovedať a nikto sa ho už neodvažuje pýtať. — 22:45, 46.

25. Ako Ježiš tvrdo odsudzuje znalcov Písma a farizejov?

²⁵ ‚Beda vám, pokrytci‘ (23:1–24:2). Ježiš hovorí k zástupom v chráme a otvorene vyslovuje ďalšie tvrdé odsúdenie znalcov Zákona a farizejov. Nielenže sa urobili sami nespôsobilými pre vstup do Kráľovstva, ale používajú všetku svoju lesť, aby zabránili vstúpiť iným. Tak ako obielené hroby, aj oni sa navonok zdajú krásni, ale vnútri sú plní skazenosti a rozkladu. Ježiš končí týmto rozsudkom nad Jeruzalemom: „Váš dom sa vám zanecháva.“ ​(23:38) Keď opúšťa chrám, prorokuje jeho zničenie.

26. Aké prorocké znamenie dáva Ježiš o svojej prítomnosti a kráľovskej sláve?

²⁶ Ježiš dáva ‚znamenie svojej prítomnosti‘ (24:3–25:46). Na Olivovom vrchu sa ho učeníci pýtajú na ‚znamenie jeho prítomnosti a záveru systému vecí‘. V odpovedi Ježiš poukazuje na čas vojen „národa proti národu a kráľovstva proti kráľovstvu“, na nedostatok potravín, na zemetrasenia, vzrast nezákonnosti, celosvetové zvestovanie ‚tohto dobrého posolstva o kráľovstve‘, ustanovenie ‚verného a rozvážneho otroka‘ a na mnoho ďalších čŕt zloženého znamenia, ktoré má označovať ‚príchod Syna človeka v jeho sláve, aby sa posadil na svoj slávny trón‘. (24:3, 7, 14, 45–47; 25:31) Ježiš uzatvára toto dôležité proroctvo podobenstvami o desiatich pannách a o talentoch, ktoré poukazujú na radostnú odmenu pre bdelých a verných, a podobenstvom o ovciach a capoch, ktoré ukazuje, že ľudia podobní capom odídu „do večného odrezania, ale spravodliví do večného života“. — 25:46.

27. Akými udalosťami sa vyznačuje Ježišov posledný deň na zemi?

²⁷ Udalosti Ježišovho posledného dňa (26:1 až 27:66). Po slávnosti pesach ustanovuje Ježiš so svojimi vernými apoštolmi niečo nové. Pozýva ich, aby jedli nekvasený chlieb a pili víno ako symboly jeho tela a jeho krvi. Potom odchádzajú do Getsemane, kde sa Ježiš modlí. Tam prichádza Judáš s ozbrojeným zástupom a zrádza Ježiša pokryteckým bozkom. Ježiš je odvedený k veľkňazovi a hlavní kňazi a celý Sanhedrin hľadajú proti nemu falošných svedkov. Ako Ježiš prorokoval, Peter ho zapiera, keď je podrobený skúške. Judáš cíti výčitky svedomia, odhodí v chráme svoje peniaze získané zradou, odíde a obesí sa. Ráno predvedú Ježiša pred rímskeho miestodržiteľa Piláta, ktorý ho vydá na pribitie na kôl pod nátlakom luzy, podnecovanej kňazmi, ktorá volá: „Jeho krv nech príde na nás a na naše deti.“ Miestodržiteľovi vojaci si robia žarty z jeho kraľovania a potom ho odvádzajú na Golgotu, kde je pribitý na kôl medzi dvoch lupičov, s týmto nápisom nad hlavou: „Toto je Ježiš, Kráľ Židov.“ ​(27:25, 37) Po hodinách múk Ježiš asi o tretej hodine popoludní zomiera a potom je položený do novej pamätnej hrobky, ktorá patrí Jozefovi z Arimatie. To bol najpamätihodnejší deň v celých dejinách.

28. Akou najlepšou zvesťou korunuje Matúš svoju správu a akým poverením končí?

²⁸ Ježišovo vzkriesenie a záverečné pokyny (28:1–20). Matúšova správa teraz vrcholí tou najlepšou zvesťou. Mŕtvy Ježiš je vzkriesený — opäť žije! Skoro ráno v prvý deň týždňa prichádza k hrobke Mária Magdaléna a „druhá Mária“ a počuje anjelovo oznámenie tejto radostnej skutočnosti. (28:1) Objavuje sa im sám Ježiš, aby to potvrdil. Nepriatelia sa dokonca snažia popierať skutočnosť jeho vzkriesenia. Podplatia vojakov, ktorí boli na stráži pri hrobke, aby povedali: „V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho, kým sme spali.“ Neskôr má Ježiš v Galilei inú schôdzku so svojimi učeníkmi. Aký pokyn im dá na rozlúčku? „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha.“ Dostanú vedenie v tomto zvestovateľskom diele? Posledný Ježišov výrok, ktorý Matúš zaznamenáva, dáva toto uistenie: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ — 28:13, 19, 20.

PREČO JE UŽITOČNÁ

29. a) Prečo je Matúš mostom medzi Hebrejskými a Gréckymi písmami? b) Aká prednosť, z ktorej sa tešil Ježiš, je dnes ešte stále otvorená pre kresťanov?

²⁹ Matúšova kniha, prvá zo štyroch evanjelií, je skutočne vynikajúcim mostom medzi Hebrejskými písmami a Kresťanskými gréckymi písmami. Jasne určuje totožnosť Mesiáša a Kráľa sľúbeného Božieho kráľovstva, oznamuje, čo sa vyžaduje od tých, ktorí sa chcú stať jeho nasledovníkmi, a určuje dielo, ktoré je pred nimi tu na zemi. Najprv Ján Krstiteľ, potom Ježiš a nakoniec jeho učeníci zvestovali: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Navyše, Ježišov príkaz siaha až do záveru systému vecí: „A toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ Bolo a ešte stále je naozaj veľkolepou a podivuhodnou prednosťou zúčastňovať sa na tomto diele Kráľovstva, ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘ a pracovať podľa Pánovho vzoru. — 3:2; 4:17; 10:7; 24:14; 28:19.

30. Ktorá osobitná časť tohto evanjelia dosiahla uznanie pre svoju praktickú hodnotu?

³⁰ Matúšovo evanjelium je skutočne „dobrým posolstvom“. Jeho inšpirované posolstvo bolo „dobrým posolstvom“ pre tých, ktorí mu venovali pozornosť v 1. storočí nášho letopočtu, a Boh Jehova sa postaral, že sa zachovalo ako „dobré posolstvo“ až dodnes. Aj nekresťania boli nútení uznať moc tohto evanjelia, ako napríklad hinduistický vodca Mohandas (Mahátma) Gándhí, ktorý povedal: „Rozhodne zhlboka pite z prameňov, ktoré sú vám dané v Kázni na vrchu... Myšlienky z Kázne boli totiž určené každému z nás.“f

31. Kto prejavil skutočné ocenenie pre radu z Matúša a prečo je užitočné znovu a znovu študovať toto evanjelium?

³¹ Avšak celý svet, vrátane tej časti, ktorá tvrdí, že je kresťanská, má stále svoje problémy. Len malá menšina pravých kresťanov si ctí, študuje a uplatňuje Kázeň na vrchu a všetky ostatné zdravé rady dobrého posolstva podľa Matúša. Je užitočné znovu a znovu študovať Ježišove znamenité napomenutia o tom, ako nájsť pravé šťastie, o mravnosti a manželstve, o sile lásky, prijateľnej modlitbe, o duchovných hodnotách v protiklade k hmotným, o tom, ako hľadať najprv Kráľovstvo, o úcte k svätým veciam a o bdelosti a poslušnosti. Desiata kapitola Matúša uvádza Ježišove služobné pokyny pre tých, ktorí sa ujmú zvestovania dobrého posolstva o „nebeskom kráľovstve“. Mnoho Ježišových podobenstiev prináša životne dôležité poučenie pre všetkých, ktorí ‚majú uši na počutie‘. Navyše Ježišove proroctvá, ako jeho podrobná predpoveď ‚znamenia jeho prítomnosti‘, budujú pevnú nádej a dôveru do budúcnosti. — 5:1–7:29; 10:5–42; 13:1–58; 18:1–20:16; 21:28–22:40; 24:3–25:46.

32. a) Znázorni, ako splnené proroctvá dokazujú Ježišovo mesiášstvo. b) Akú istú záruku nám dnes dávajú tieto splnenia?

³² Matúšovo evanjelium oplýva splnenými proroctvami. Účelom mnohých jeho citátov z inšpirovaných Hebrejských písiem bolo ukázať tieto splnenia. Dávajú nepopierateľné svedectvo o tom, že Ježiš je Mesiáš. Bolo by totiž úplne nemožné nainscenovať všetky tieto podrobnosti vopred. Porovnaj napríklad Matúša 13:14, 15 s Izaiášom 6:9, 10, Matúša 21:42 so Žalmom 118:22, 23 a Matúša 26:31, 56 so Zechariášom 13:7. Tieto splnenia nám taktiež dávajú istú záruku, že sa v patričnom čase splnia všetky prorocké predpovede samotného Ježiša, týkajúce sa uskutočňovania Jehovovho slávneho predsavzatia s „nebeským kráľovstvom“, tak ako ich zaznamenal Matúš.

33. Z akého poznania a nádeje sa môžu teraz radovať tí, ktorí milujú spravodlivosť?

³³ Aký presný bol Boh v predpovediach o živote Kráľa Kráľovstva, a to až do najmenších podrobností! Aký presný bol inšpirovaný Matúš, keď verne zaznamenával splnenie týchto proroctiev! Keď tí, ktorí milujú spravodlivosť, uvažujú o všetkých prorokovaných splneniach a sľuboch zapísaných v Matúšovej knihe, môžu sa veľmi radovať z poznania a z nádeje na „nebeské kráľovstvo“, ktoré je Jehovovým prostriedkom na posvätenie svojho mena. Toto Kráľovstvo na čele s Ježišom Kristom prinesie nesmierne požehnania života a šťastie miernym a duchovne hladujúcim ľuďom „pri znovustvorení, keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón“. (Mat. 19:28) To všetko obsahuje povzbudzujúce dobré posolstvo „podľa Matúša“.

[Poznámky pod čiarou]