Čo o tom hovorí Biblia?

Klamanie — je vôbec niekedy oprávnené?

„MALÁ NEPRESNOSŤ NIEKEDY UŠETRÍ TONY VYSVETĽOVANIA.“

TENTO komentár ukazuje, ako sa mnohí ľudia pozerajú na klamanie. Vysvetľujú, že na klamaní nie je nič zlé, ak nikomu neublíži. Také dôvodenie má dokonca akademické meno — situačná etika, ktorá hovorí, že jediný zákon, ktorý treba dodržiavať, je takzvaný zákon lásky. Inými slovami, ako vysvetľuje autorka Diane Kompová, „ak sú vaše pohnútky čisté a vaše úmysly správne, (potom) skutočnosť, že klamete, nie je žiadnym problémom“.

Taký názor je v dnešnom svete bežný. Škandály v spojitosti s klamstvami, ktoré vyslovili poprední politici a ďalší vodcovia sveta, otriasli spoločnosťou. Mnohí ľudia ovplyvnení takýmto ovzduším poľavili v rozhodnutí hovoriť pravdu. V niektorých oblastiach ľudskej činnosti sa klamstvo stalo oficiálnou politikou. „Za klamstvo som platená. Iba keď klamem, vyhrám nad konkurenciou a každoročná revízia dopadne pre mňa veľmi priaznivo... Zdá sa, že to je jadrom školenia v maloobchodnom predaji, nech je to kdekoľvek,“ sťažuje sa jedna predavačka. Mnohí veria, že takzvané malé, neškodné lži nie sú skutočne nebezpečné. Je to pravda? Sú nejaké príležitosti, pri ktorých by mohli byť kresťania oprávnení klamať?

Vysoké biblické meradlá

Biblia otvorene odsudzuje každú formu klamstva. ‚Boh zničí tých, ktorí hovoria lož,‘ vyhlasuje žalmista. (Žalm 5:6; pozri Zjavenie 22:15.) V Prísloviach 6:16–19 Biblia vymenúva sedem vecí, ktoré Jehova nenávidí. „Falošný jazyk“ a „falošný svedok, ktorý šíri lži“ sú v tomto zozname zreteľne zahrnuté. Prečo? Pretože Jehova nenávidí zlo, ktoré spôsobuje falošnosť. To je jeden z dôvodov, prečo Ježiš nazval Satana luhárom a vrahom. Jeho klamstvá uvrhli ľudstvo do utrpenia a smrti. — 1. Mojžišova 3:4, 5; Ján 8:44; Rimanom 5:12.

Aké závažné je v Jehovových očiach klamanie, je zdôraznené tým, čo sa stalo Ananiášovi a Zafíre. Títo dvaja úmyselne klamali apoštolom so zjavným úmyslom vyzerať veľkorysejší, ako v skutočnosti boli. Ich skutok bol zámerný a premyslený. Apoštol Peter preto vyhlásil: „Nekonal si falošne voči ľuďom, ale voči Bohu.“ Za to obaja zomreli Božou rukou. — Skutky 5:1–10.

Po rokoch apoštol Pavol nabádal kresťanov: „Neluhajte si navzájom.“ ​(Kolosanom 3:9) Toto nabádanie je zvlášť dôležité v kresťanskom zbore. Ježiš povedal, že láska založená na zásadách bude poznávacím znakom jeho pravých nasledovníkov. (Ján 13:34, 35) Taká nepokrytecká láska môže rásť a prekvitať len v atmosfére úplnej čestnosti a dôvery. Je ťažké milovať niekoho, komu nemôžeme dôverovať, že nám vždy povie pravdu.

Hoci každé klamstvo si zasluhuje pokarhanie, niektoré lži sú predsa závažnejšie ako iné. Napríklad človek môže luhať, pretože je v rozpakoch alebo sa bojí. Iný si môže zvyknúť nehanebne klamať so zámerom škodiť alebo zraniť. Takýto úmyselný klamár má zlomyseľnú motiváciu, a preto je nebezpečenstvom pre druhých a mal by byť vylúčený zo zboru, ak nerobí pokánie. Nie všetky klamstvá sú podnietené zlomyseľnosťou, a preto keď niekto klame, musíme byť opatrní, aby sme ho zbytočne neodsudzovali, ale aby sme sa uistili, že poznáme všetky okolnosti. Mali by sme brať do úvahy pohnútky a poľahčujúce okolnosti. — Jakub 2:13.

„Obozretní ako hady“

Samozrejme, byť pravdovravný neznamená, že sme povinní rozhlásiť každú informáciu komukoľvek, kto nás o ňu požiada. „Nedávajte sväté psom, ani svoje perly nehádžte pred svine, aby [sa] neobrátili... a neroztrhali vás,“ varuje Ježiš v Matúšovi 7:6. Napríklad jednotlivci so zlými zámermi nemusia mať žiadne právo vedieť určité veci. Kresťania si uvedomujú, že žijú v nepriateľskom svete. Preto Ježiš radil svojim učeníkom, aby boli „obozretní ako hady“ a zároveň zostali „nevinní ako holubice“. (Matúš 10:16; Ján 15:19) Ježiš vždy neodhalil celú pravdu, zvlášť keď odhalenie všetkých skutočností mohlo zbytočne ublížiť jemu alebo jeho učeníkom. Ale ani v takom čase neklamal. Namiesto toho buď nepovedal nič, alebo odviedol rozhovor iným smerom. — Matúš 15:1–6; 21:23–27; Ján 7:3–10.

Verní muži a ženy spomenutí v Biblii, ako Abrahám, Izák, Rachab a Dávid, boli podobne rozumní a opatrní v styku s potenciálnymi nepriateľmi. (1. Mojžišova 20:11–13; 26:9; Jozua 2:1–6; 1. Samuelova 21:10–14) Biblia takých mužov a ženy označuje za verných ctiteľov, ktorých život sa vyznačoval poslušnosťou. Sú teda hodní napodobňovania. — Rimanom 15:4; Hebrejom 11:8–10, 20, 31–39.

Občas sa môže zdať, že klamstvo ponúka zdanlivo jednoduché riešenie. No kresťania dnes robia dobre, ak napodobňujú Ježišov spôsob konania a nechávajú sa viesť svojím biblicky školeným svedomím, keď čelia mimoriadne ťažkým situáciám. — Hebrejom 5:14.

Biblia nás povzbudzuje, aby sme boli pravdovravní a čestní. Klamanie je nesprávne a mali by sme sa riadiť biblickou radou: „Hovorte každý pravdu so svojím blížnym.“ ​(Efezanom 4:25) Keď to budeme robiť, zachováme si čisté svedomie, podporíme pokoj a lásku v zbore a naďalej si budeme ctiť „Boha pravdy“. — Žalm 31:5; Hebrejom 13:18.

[Obrázok na strane 20]

Ananiáš a Zafíra prišli o život, pretože klamali