Kresťanské ženy si zaslúžia česť a úctu
„Vy, manželia, bývajte s nimi naďalej podľa poznania a preukazujte im česť ako slabšej, ženskej nádobe.“ — 1. PETRA 3:7.
1, 2. a) Aké znepokojenie vyvolal Ježišov rozhovor so Samaritánkou pri studni a prečo? (Pozri aj poznámku pod čiarou.) b) Čo dal Ježiš najavo tým, že kázal Samaritánke?
V JEDNO poludnie koncom roku 30 n. l. pri starej studni neďaleko mesta Sychar Ježiš ukázal, čo si myslí o tom, ako by sa malo zaobchádzať so ženami. Dopoludnie strávil cestou cez kopcovitú samársku krajinu a k studni prišiel unavený, hladný a smädný. Keď sa posadil pri studni, prišla tam istá Samaritánka načerpať vodu. „Daj sa mi napiť,“ povedal jej Ježiš. Žena naňho určite hľadela v úžase. „Ako to, že ty, Žid, pýtaš si odo mňa piť, hoci som Samaritánka?“ opýtala sa. Neskôr, keď sa jeho učeníci vrátili z nákupu potravín, boli zarazení a divili sa, prečo sa Ježiš „zhováral so ženou“. — Ján 4:4–9, 27.
2 Čo viedlo ženu k takej otázke a čo znepokojilo učeníkov? Žena bola Samaritánka a Židia sa so Samaritánmi nestýkali. (Ján 8:48) Zjavne tam však bol aj ďalší dôvod na znepokojenie. V tom čase rabínska tradícia odrádzala mužov od toho, aby sa na verejnosti rozprávali so ženami.a Ježiš však otvorene kázal tejto úprimnej žene, a dokonca jej prezradil, že je Mesiáš. (Ján 4:25, 26) Ježiš tak ukázal, že ho nezväzujú nebiblické tradície, vrátane tých, ktoré ponižovali ženy. (Marek 7:9–13) Naopak, tým, čo Ježiš robil, a tým, čo učil, dal najavo, že so ženami by sa malo zaobchádzať so cťou a úctou.
Ako sa Ježiš správal k ženám
3, 4. a) Ako sa Ježiš zachoval k žene, ktorá sa dotkla jeho odevu? b) Ako dal Ježiš dobrý príklad kresťanským mužom, najmä dozorcom?
3 Ježišov nežný súcit k ľuďom sa odzrkadľoval v tom, ako sa správal k ženám. Pri jednej príležitosti sa istá žena, ktorá už 12 rokov trpela krvotokom, snažila nájsť v zástupe Ježiša. Vzhľadom na svoj stav bola obradne nečistá, a preto tam nemala byť. (3. Mojžišova 15:25–27) Bola však taká zúfalá, že nenápadne prišla za Ježiša. Keď sa dotkla jeho odevu, okamžite bola uzdravená! Hoci Ježiš išiel do domu Jaira, ktorého dcéra bola ťažko chorá, zastavil sa. Keď pocítil, že z neho vyšla sila, obzrel sa, aby videl, kto sa ho dotkol. Napokon k nemu prišla tá žena a chvejúc sa padla pred ním. Vyhrešil ju Ježiš za to, že bola v zástupe, alebo za to, že sa bez dovolenia dotkla jeho odevu? Naopak, bol k nej veľmi vrúcny a láskavý. Povedal jej: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ Je to jediný prípad, keď Ježiš priamo oslovil ženu „dcéra“. Ako ju to slovo muselo potešiť! — Matúš 9:18–22; Marek 5:21–34.
4 Ježiš hľadel za literu Zákona. Videl ducha, ktorý je za ním, a videl, že je potrebné milosrdenstvo a súcit. (Porovnaj Matúša 23:23.) Ježiš si všimol zúfalú situáciu chorej ženy a vzal do úvahy, že ju podnecovala viera. Tým dal dobrý príklad kresťanským mužom, najmä dozorcom. Ak kresťanská sestra čelí osobným problémom alebo situácii, ktorá je mimoriadne ťažká alebo inak predstavuje skúšku, starší by sa mali snažiť hľadieť za okamžité slová a činy a vziať do úvahy okolnosti a pohnútky. Taký pohľad môže ukázať, že namiesto rady a naprávania je potrebná trpezlivosť, porozumenie a súcit. — Príslovia 10:19; 16:23; 19:11.
5. a) Ako boli ženy obmedzované rabínskymi tradíciami? (Pozri poznámku pod čiarou.) b) Kto boli prví, kto videl vzkrieseného Ježiša a priniesol o tom svedectvo?
5 Ženy, ktoré žili v čase, keď bol na zemi Ježiš, boli zovreté rabínskymi tradíciami a boli obmedzované v možnosti slúžiť ako svedkyne v právnych záležitostiach.b Pouvažuj o tom, čo sa stalo krátko po Ježišovom vzkriesení z mŕtvych, ráno 16. nisana roku 33 n. l. Kto bol prvý, kto uvidel vzkrieseného Ježiša a priniesol ostatným učeníkom svedectvo o tom, že ich Pán bol vzkriesený? Ukázalo sa, že to boli ženy, ktoré zostali na dohľad od miesta, kde bol Ježiš pribitý na kôl, až kým poslednýkrát nevydýchol. — Matúš 27:55, 56, 61.
6, 7. a) Čo Ježiš povedal ženám, ktoré prišli k hrobke? b) Ako Ježišovi učeníci, muži, spočiatku zareagovali na svedectvo žien a čo sa z toho možno naučiť?
6 Skoro ráno v prvý deň týždňa išla Mária Magdaléna a ďalšie ženy k hrobke s vonnými látkami, aby sa postarali o Ježišovo telo. Keď našli prázdnu hrobku, Mária to utekala povedať Petrovi a Jánovi. Ostatné ženy tam zostali. Krátko nato sa im zjavil anjel a povedal im, že Ježiš bol vzkriesený. „Rýchlo choďte a povedzte [to] jeho učeníkom,“ prikázal anjel. Keď sa tieto ženy ponáhľali doručiť správu, zjavil sa im sám Ježiš. „Choďte a oznámte [to] mojim bratom,“ povedal im. (Matúš 28:1–10; Marek 16:1, 2; Ján 20:1, 2) Mária Magdaléna nevedela o anjelovej návšteve, keď sa premožená zármutkom vracala k prázdnej hrobke. Tam sa jej zjavil Ježiš, a keď ho nakoniec spoznala, povedal: „Choď... k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a vášmu Bohu.‘“ — Ján 20:11–18; porovnaj Matúša 28:9, 10.
7 Ježiš sa mohol zjaviť najprv Petrovi alebo Jánovi, alebo niekomu z ďalších mužov, učeníkov. Namiesto toho sa rozhodol prejaviť priazeň týmto ženám tak, že ich urobil prvými očitými svedkami svojho vzkriesenia a poveril ich, aby o tom priniesli svedectvo jeho učeníkom, mužom. Ako títo muži spočiatku reagovali? Správa hovorí: „Tieto reči sa im však zdali ako nezmysel, a neverili ženám.“ (Lukáš 24:11) Mohlo byť pre nich ťažké prijať toto svedectvo preto, lebo pochádzalo od žien? Ak áno, po čase dostali mnoho dôkazov, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. (Lukáš 24:13–46; 1. Korinťanom 15:3–8) Kresťanskí muži dnes konajú múdro, keď berú do úvahy postrehy svojich duchovných sestier. — Porovnaj 1. Mojžišovu 21:12.
8. Čo Ježiš ukázal tým, ako sa správal k ženám?
8 Je naozaj potešujúce všímať si, ako Ježiš zaobchádzal so ženami. V správaní k ženám bol vždy súcitný a úplne vyrovnaný; ani ich nevyvyšoval, ani ich nepodceňoval. (Ján 2:3–5) Zavrhol rabínske tradície, ktoré oberali ženy o dôstojnosť a robili Božie Slovo neplatným. (Porovnaj Matúša 15:3–9.) Tým, že Ježiš zaobchádzal so ženami so cťou a úctou, priamo ukázal, čo si Jehova myslí o tom, ako by sa malo zaobchádzať so ženami. (Ján 5:19) Okrem toho dal Ježiš kresťanským mužom výborný príklad, ktorý majú napodobňovať. — 1. Petra 2:21.
Ježišovo učenie týkajúce sa žien
9, 10. Ako Ježiš ukázal nesprávnosť rabínskych tradícií týkajúcich sa žien a čo povedal, keď farizeji položili otázku o rozvode?
9 Ježiš ukázal nesprávnosť rabínskych tradícií a pozdvihol dôstojnosť žien nielen svojimi skutkami, ale aj svojím učením. Uvažuj napríklad o tom, čo učil o rozvode a cudzoložstve.
10 Ježiš dostal takúto otázku o rozvode: „Je zákonné, aby sa niekto rozviedol so svojou manželkou z akýchkoľvek dôvodov?“ Podľa Markovej správy Ježiš povedal: „Ktokoľvek sa rozvádza so svojou manželkou [okrem dôvodu smilstva] a ožení sa s inou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak sa žena po rozvode so svojím manželom vydá za iného, cudzoloží.“ (Marek 10:10–12; Matúš 19:3, 9) Týmito jasne povedanými slovami bola prejavená úcta k dôstojnosti žien. Ako?
11. Čo ukazujú Ježišove slová „okrem dôvodu smilstva“ o manželskom zväzku?
11 Po prvé, slovami „okrem dôvodu smilstva“ (ktoré sú v správe Matúšovho evanjelia) Ježiš ukázal, že manželský zväzok sa nemá brať na ľahkú váhu ani ľahko zrušiť. Prevládajúce rabínske učenie dovoľovalo rozvod aj z takých nezávažných dôvodov, ako napríklad preto, že manželka pokazila jedlo alebo sa rozprávala s cudzím mužom. A rozvod bol dovolený dokonca i vtedy, keď si manžel našiel ženu, ktorá bola v jeho očiach príťažlivejšia! Jeden biblista poznamenáva: „Keď Ježiš hovoril tak, ako hovoril... podporil ženy tým, že sa snažil znovu uviesť manželstvo do takého postavenia, aké by malo mať.“ Manželstvo by skutočne malo byť trvalým zväzkom, v ktorom sa žena môže cítiť bezpečne. — Marek 10:6–9.
12. Aké ponímanie zaviedol Ježiš slovami „dopúšťa sa voči nej cudzoložstva“?
12 Po druhé, výrazom „dopúšťa sa voči nej cudzoložstva“ Ježiš uviedol náhľad, ktorý rabínske súdy neuznávali — ponímanie, že manžel sa dopúšťa cudzoložstva voči svojej manželke. The Expositor’s Bible Commentary (Vykladateľov komentár k Biblii) vysvetľuje: „V rabínskom judaizme sa žena mohla neverou dopustiť cudzoložstva voči svojmu manželovi a muž sa pohlavným stykom s manželkou iného muža mohol dopustiť cudzoložstva voči nemu. Ale muž sa nikdy nemohol dopustiť cudzoložstva voči svojej manželke, bez ohľadu na to, čo robil. Tým, že Ježiš uložil manželovi rovnaký morálny záväzok ako manželke, pozdvihol postavenie a dôstojnosť žien.“
13. Ako Ježiš ukázal, že v kresťanskom systéme bude pre mužov i pre ženy len jedna norma na rozvod?
13 Po tretie, výrazom „po rozvode so svojím manželom“ Ježiš uznal právo ženy na rozvod s neverným manželom, čo bol zjavne známy postup, ale pod židovským zákonom nebol v tom čase bežný.c Hovorilo sa, že „ženu možno rozviesť s jej súhlasom alebo bez jej súhlasu, ale muža [možno rozviesť] iba s jeho súhlasom“. Podľa Ježiša však v kresťanskom systéme platí rovnaká norma pre mužov i pre ženy.
14. Čo Ježiš odzrkadľoval vo svojom učení?
14 Ježišovo učenie jasne ukazuje jeho hlboký záujem o blaho žien. Nie je preto ťažké pochopiť, prečo niektoré ženy pociťovali k Ježišovi takú lásku, že sa zo svojho majetku starali o jeho potreby. (Lukáš 8:1–3) „Čo učím, nie je moje,“ povedal Ježiš, „ale patrí tomu, kto ma poslal.“ (Ján 7:16) Ježiš tým, čo učil, odzrkadľoval Jehovov nežný ohľad na ženy.
„Preukazujte im česť“
15. Čo napísal apoštol Peter o tom, ako by mali manželia zaobchádzať so svojimi manželkami?
15 Apoštol Peter videl na vlastné oči, ako sa Ježiš správal k ženám. Asi o 30 rokov neskôr dal Peter manželkám láskyplnú radu a potom napísal: „Podobne vy, manželia, bývajte s nimi naďalej podľa poznania a preukazujte im česť ako slabšej, ženskej nádobe, lebo s nimi ste tiež dedičmi nezaslúženej priazne života, aby vaše modlitby nemali prekážky.“ (1. Petra 3:7) Čo Peter mienil slovami „preukazujte im česť“?
16. a) Aký význam má grécke podstatné meno prekladané ako „česť“? b) Ako Jehova poctil Ježiša počas premenenia a čo sa z toho učíme?
16 Podľa jedného lexikografa grécke podstatné meno, ktoré sa prekladá slovom „česť“ (timé), znamená „cena, hodnota, česť, úcta“. Niektoré formy tohto gréckeho slova sa prekladajú slovami „dary“ a „drahocenný“. (Skutky 28:10; 1. Petra 2:7) Čo znamená ctiť si niekoho, porozumieme vtedy, keď preskúmame, ako Peter použil jednu formu toho istého slova v 2. Petra 1:17. V súvislosti s Ježišovým premenením tam povedal: „Dostal od Boha, Otca, česť a slávu, keď mu boli odovzdané nádhernou slávou takéto slová: ‚To je môj syn, môj milovaný, ktorého som sám schválil.‘“ Pri Ježišovom premenení Jehova poctil svojho Syna, keď sa vyjadril, že Ježiša schválil, a Boh to urobil tak, že to ostatní počuli. (Matúš 17:1–5) Preto muž, ktorý si ctí svoju manželku, ju neponižuje ani nepodceňuje. Skôr svojimi slovami a skutkami — v súkromí i na verejnosti — dáva najavo, že si ju cení. — Príslovia 31:28–30.
17. a) Prečo kresťanskej manželke patrí česť? b) Prečo by si muž nemal myslieť, že má v Božích očiach väčšiu cenu ako žena?
17 Peter hovorí, že túto česť by kresťanskí manželia mali ‚preukazovať‘ svojim manželkám. Majú ju preukazovať nie ako láskavosť, ale ako to, čo ich manželkám právom patrí. Prečo majú manželky právo na takúto česť? Pretože „ste [s nimi] tiež dedičmi nezaslúženej priazne života“, vysvetľuje Peter. V prvom storočí n. l. boli všetci muži i ženy, ktorí dostali Petrov list, povolaní, aby sa stali spoludedičmi s Kristom. (Rimanom 8:16, 17; Galaťanom 3:28) V zbore nemali rovnaké zodpovednosti, ale nakoniec sa mali podieľať na vládnutí spolu s Kristom v nebesiach. (Zjavenie 20:6) I dnes, keď väčšina z Božieho ľudu má pozemskú nádej, by bolo vážnou chybou, keby si niektorý kresťanský muž myslel, že vzhľadom na výsady, ktoré možno má v zbore, má v Božích očiach väčšiu cenu ako ženy. (Porovnaj Lukáša 17:10.) Muži i ženy majú v duchovnom ohľade rovnaké postavenie pred Bohom, pretože Ježišova obetná smrť poskytla mužom i ženám rovnakú príležitosť — byť oslobodení od rozsudku hriechu a smrti a mať vyhliadku na večný život. — Rimanom 6:23.
18. Aký závažný dôvod, prečo si manžel má ctiť svoju manželku, uvádza Peter?
18 Peter uvádza i ďalší závažný dôvod, prečo by si mal manžel ctiť svoju manželku — „aby [jeho] modlitby nemali prekážky“. Výraz „mať prekážky“ pochádza z gréckeho slovesa (enkoptó), ktoré doslovne znamená „zaseknúť“. Podľa Vinovho Expository Dictionary of New Testament Words (Výkladový slovník slov Nového Zákona) sa to slovo „používalo na prípad zadržania ľudí tak, že im zničili cestu alebo prudko dali do cesty prekážku“. A tak manžel, ktorý svojej manželke nepreukazuje česť, by mohol zistiť, že medzi jeho modlitbami a Božím počúvaním je prekážka. Taký muž sa môže cítiť nehodný priblížiť sa k Bohu alebo možno Jehova nie je ochotný počúvať ho. Je jasné, že Jehova sa veľmi zaujíma o to, ako sa muži správajú k ženám. — Porovnaj Plač Jeremiáša 3:44.
19. Ako môžu muži i ženy v zbore slúžiť spolu vo vzájomnej úcte?
19 Povinnosť preukazovať česť nemá iba manžel. Zatiaľ čo manžel by si mal ctiť svoju manželku tak, že s ňou zaobchádza s láskou a dôstojne, manželka by si mala ctiť svojho manžela tak, že sa mu podriaďuje a prejavuje mu hlbokú úctu. (1. Petra 3:1–6) Okrem toho Pavol nabádal kresťanov, aby si ‚navzájom prejavovali úctu‘. (Rimanom 12:10) To je výzva pre mužov i pre ženy v zbore, aby slúžili spolu vo vzájomnej úcte. Ak bude prevládať takýto duch, kresťanské ženy sa nebudú vyjadrovať spôsobom, ktorý by podkopával autoritu tých, ktorí sa ujímajú vedenia. Budú skôr podporovať starších a spolupracovať s nimi. (1. Korinťanom 14:34, 35; Hebrejom 13:17) A kresťanskí dozorcovia sa budú správať k ‚starším ženám ako k matkám a k mladším ženám ako k sestrám so všetkou cudnosťou‘. (1. Timotejovi 5:1, 2) Je múdre, keď starší láskavo venujú pozornosť názorom svojich kresťanských sestier. Preto keď sestra prejavuje úctu k teokratickému vedeniu a úctivo sa na niečo spýta alebo aj poukáže na niečo, čo si vyžaduje pozornosť, starší budú ochotne venovať pozornosť jej otázke či problému.
20. Ako by sa podľa biblickej správy malo zaobchádzať so ženami?
20 Odvtedy, ako došlo k hriechu v záhrade Eden, ženy v mnohých kultúrach boli odsúvané do postavenia, v ktorom sa im nedostávalo cti. Ale Jehova pôvodne nezamýšľal, že by mali zažívať také zaobchádzanie. Bez ohľadu na to, aké názory na ženy vzhľadom na kultúru azda prevládajú, správa Hebrejských i Kresťanských gréckych Písiem jasne ukazuje, že so zbožnými ženami by sa malo zaobchádzať so cťou a úctou. Patrí im to, lebo im to dal Boh.
[Poznámky pod čiarou]
a The International Standard Bible Encyclopedia vysvetľuje: „Ženy nejedávali s hosťami mužského rodu a muži boli odrádzaní od toho, aby sa rozprávali so ženami... Rozhovor so ženou na verejnosti bol obzvlášť pohoršujúci.“ Židovská Mišna, zbierka rabínskeho učenia, radila: „Nerozprávaj sa veľa so ženami... Ten, kto sa veľa rozpráva so ženami, si privádza na seba zlo a zanedbáva štúdium Zákona a nakoniec zdedí Gehennu.“ — Aboth 1:5.
b Kniha Palestine in the Time of Christ (Palestína v čase Krista) uvádza: „V niektorých prípadoch bola žena dávaná takmer na úroveň otroka. Nemohla napríklad svedčiť na súde, okrem prípadu potvrdenia smrti svojho manžela.“ Vzhľadom na 3. Mojžišovu 5:1 Mišna vysvetľuje: „[Zákon o] ‚svedeckej prísahe‘ sa vzťahuje na mužov, ale nevzťahuje sa na ženy.“ — Šebuoth 4:I.
c Židovský historik prvého storočia Josephus uvádza, že sestra kráľa Herodesa, Salome, poslala svojmu manželovi „doklad rušiaci jej manželstvo, čo nebolo v súlade so židovským zákonom. Pretože to dovoľujeme urobiť (iba) mužovi.“ — Jewish Antiquities (Židovský starovek), XV, 259 [vii, 10].
Ako odpovieš?
◻ Aké príklady ukazujú, že Ježiš zaobchádzal so ženami so cťou a úctou?
◻ Ako sa v Ježišovom učení prejavila úcta k dôstojnosti žien?
◻ Prečo by mal manžel preukazovať svojej kresťanskej manželke česť?
◻ Akú povinnosť prejavovať úctu majú všetci kresťania?
[Obrázok na strane 17]
Zbožné ženy mali radosť, keď boli prvými, kto uvidel vzkrieseného Ježiša, ktorý im prikázal, aby priniesli svedectvo jeho bratom