Dôstojné postavenie žien pod Božím dohľadom

KEĎ bol Ježiš na zemi, dokonale odzrkadľoval osobnosť svojho nebeského Otca a jeho spôsob konania. Povedal: „Nerobím nič sám od seba, ale práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím... Vždy robím to, čo sa mu páči.“ ​(Ján 8:28, 29; Kolosanom 1:15) Preto keď sa zamyslíme nad tým, ako Ježiš zaobchádzal so ženami a aký k nim mal postoj, lepšie pochopíme, ako sa na ženy pozerá Boh a čo od nich očakáva.

Veľa učencov sa zhoduje na tom, že ak vezmeme do úvahy správy v evanjeliách, Ježišov pohľad na ženy bol priam revolučný. V akom zmysle? A čo je ešte dôležitejšie, má jeho učenie taký oslobodzujúci vplyv na ženy aj dnes?

Ježiš sa na ženy nepozeral tak, akoby boli len sexuálnym objektom. Niektorí židovskí náboženskí vodcovia tvrdili, že kontakt s opačným pohlavím môže viesť len k žiadostivosti. Keďže ženy boli podľa nich obávaným zdrojom pokušenia, nemali dovolené rozprávať sa na verejnosti s mužmi ani vyjsť von bez pokrývky hlavy. Naproti tomu Ježiš radil mužom, aby ovládali svoje telesné túžby a správali sa k ženám s úctou, nie aby ženy vyčlenili zo spoločnosti. (Matúš 5:28)

Ježiš tiež povedal: „Ktokoľvek sa rozvádza so svojou manželkou a ožení sa s inou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.“ ​(Marek 10:11, 12) Tým poprel panujúce rabínske učenie, podľa ktorého sa muž mohol so svojou manželkou rozviesť „z akýchkoľvek dôvodov“. (Matúš 19:3, 9) Myšlienka, že muž sa dopúšťa cudzoložstva voči svojej manželke, bola väčšine Židov cudzia. Ich rabíni učili, že manžel sa nikdy nemôže dopustiť cudzoložstva voči svojej manželke — neverná môže byť jedine žena! V jednom biblickom komentári sa píše: „Tým, že Ježiš uložil manželovi rovnaký morálny záväzok ako manželke, pozdvihol postavenie a dôstojnosť žien.“

Vplyv jeho učenia dnes: V kresťanskom zbore Jehovových svedkov sa na zhromaždeniach spolu stretávajú muži i ženy. Ženy sa tam však nemusia báť neslušných pohľadov ani nevhodnej dôvernosti, lebo kresťanskí muži si dávajú pozor, aby sa správali k ‚starším ženám ako k matkám, k mladším ženám ako k sestrám so všetkou cudnosťou‘. (1. Timotejovi 5:2)

Ježiš učil aj ženy. Na rozdiel od prevládajúceho názoru rabínov, že ženy majú byť držané v nevedomosti, Ježiš ženy vyučoval a povzbudzoval ich, aby sa vyjadrovali. Napríklad odmietol dovoliť, aby Mária prišla o potešenie z toho, že sa môže učiť, a tým ukázal, že miesto ženy nie je iba v kuchyni. (Lukáš 10:38–42) Úžitok z jeho vyučovania mala aj Máriina sestra Marta, o čom svedčia aj jej rozumné výroky, keď sa po smrti svojho brata Lazara rozprávala s Ježišom. (Ján 11:21–27)

Ježišovi záležalo na tom, čo si ženy myslia. V tých časoch bola väčšina židovských žien presvedčená, že kľúčom k šťastiu je mať váženého syna, pokiaľ možno proroka. Keď jedna žena zvolala: „Šťastné lono, ktoré ťa nosilo!,“ Ježiš využil túto príležitosť, aby jej povedal o väčšom zdroji šťastia. (Lukáš 11:27, 28) Povedal, že dôležitejší je vzťah k Bohu, a tým upriamil jej pozornosť na niečo lepšie, než bola tradičná úloha, ktorá bola ženám prisudzovaná. (Ján 8:32)

Vplyv jeho učenia dnes: Učitelia v kresťanskom zbore sú radi, keď sa ženy na zborových zhromaždeniach vyjadrujú. Vážia si zrelé ženy za to, že sú „učiteľkami dobrého“, a to tak doma, ako aj v spoločnosti, kde dávajú dobrý príklad. (Títovi 2:3) Cenia si tiež úsilie, s akým sa ženy zapájajú do oznamovania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Žalm 68:11; pozri rámček „Zakazoval apoštol Pavol ženám hovoriť?“ na 9. strane.)

Ježišovi na ženách záležalo. V biblických časoch boli dcéry menej cenené ako synovia. Tento pohľad sa odráža aj v Talmude, kde sa píše: „Šťastný je ten, kto má za deti chlapcov, a nie dievčatá.“ Niektorí rodičia považovali dievča za väčšiu záťaž — museli jej nájsť manžela a dať jej veno a nemohli sa spoliehať na to, že sa o nich v starobe postará.

Ježiš ukázal, že život malého dievčatka je rovnako dôležitý ako život chlapca, keď vzkriesil nielen syna vdovy z Nain, ale aj Jairovu dcéru. (Marek 5:35, 41, 42; Lukáš 7:11–15) Keď uzdravil ženu, ktorá trpela „duchom slabosti už osemnásť rokov“, nazval ju „Abrahámovou dcérou“, výrazom, ktorý bol v židovských spisoch takmer neznámy. (Lukáš 13:10–16) Týmto úctivým a láskavým oslovením ju nielenže uznal za plnohodnotného člena spoločnosti, ale aj ocenil jej veľkú vieru. (Lukáš 19:9; Galaťanom 3:7)

Vplyv jeho učenia dnes: Jedno ázijské príslovie hovorí: „Vychovávať dcéru je ako polievať susedovu záhradu.“ No milujúci kresťanský otec nie je ovplyvnený takýmto spôsobom zmýšľania, ale dobre sa stará o všetky svoje deti, o synov i o dcéry. Kresťanskí rodičia sa snažia zabezpečiť všetkým svojim deťom primerané vzdelanie a zdravotnú starostlivosť.

Ježiš ženám dôveroval. Na židovských súdoch malo svedectvo ženy len takú hodnotu, akú malo svedectvo otroka. Josephus Flavius, historik prvého storočia, radil: „Nech nie je prijímané svedectvo ženy, pre ľahkomyseľnosť a nehanebnosť tohto pohlavia.“

Ježiš prejavil úplne iný postoj, keď sa rozhodol, že správu o jeho vzkriesení oznámia ženy. (Matúš 28:1, 8–10) Tieto zbožné ženy boli očitými svedkami popravy a pohrebu svojho Pána, no pre apoštolov bolo ťažké uveriť ich slovám. (Matúš 27:55, 56, 61; Lukáš 24:10, 11) Ale tým, že sa vzkriesený Kristus ukázal najprv ženám, dal najavo, že ich považuje za hodné toho, aby o ňom svedčili, čím ich postavil na roveň ostatným učeníkom. (Skutky 1:8, 14)

Vplyv jeho učenia dnes: Muži, ktorí majú v zboroch Jehovových svedkov zodpovedné úlohy, prejavujú ženám úctu tým, že berú do úvahy ich postrehy. A kresťanskí manželia ‚preukazujú česť‘ svojim manželkám tým, že ich pozorne počúvajú. (1. Petra 3:7; 1. Mojžišova 21:12)

Keď muži napodobňujú Krista, prejavujú ženám úctu a ženy sa cítia slobodné, tak ako to Boh pôvodne chcel. (1. Mojžišova 1:27, 28) Kresťanskí manželia nie sú zástancami mužského šovinizmu, ale nechávajú sa viesť biblickými zásadami, ktoré prispievajú k šťastiu ich manželky. (Efezanom 5:28, 29)

Keď Jelena začala študovať Bibliu, mlčky trpela drsné zaobchádzanie zo strany svojho manžela. Vyrastal v prostredí, kde muži bežne unášajú ženy, aby si ich vzali za manželky, a k manželkám sa správajú násilne. „To, čo som sa dozvedela z Biblie, mi dalo silu,“ hovorí Jelena. „Pochopila som, že existuje niekto, kto ma má veľmi rád, cení si ma a záleží mu na mne. Pochopila som tiež, že keby môj manžel študoval Bibliu, jeho postoj ku mne by sa mohol zmeniť.“ Jej sen sa splnil, keď jej manžel časom naozaj začal študovať Bibliu a neskôr sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok. „Stal sa príkladom v sebaovládaní,“ hovorí Jelena. „Naučili sme sa ochotne jeden druhému odpúšťať.“ Ako to Jelena hodnotí? „Biblické zásady mi pomohli, aby som sa v manželstve cítila potrebná a chránená.“ ​(Kolosanom 3:13, 18, 19)

Skúsenosť tejto ženy nie je ojedinelá. Milióny kresťanských žien sú šťastné, lebo ony a ich manželia sa snažia uplatňovať v manželstve biblické zásady. Medzi spolukresťanmi sa cítia príjemne, cítia, že je rešpektovaná ich dôstojnosť, a cítia sa slobodné. (Ján 13:34, 35)

Kresťanskí muži i ženy uznávajú, že ako hriešni a nedokonalí ľudia sú súčasťou Božieho stvorenia, ktoré bolo „podrobené márnosti“. Ale vďaka tomu, že si vytvárajú blízky vzťah k svojmu láskavému Bohu a Otcovi, Jehovovi, majú nádej, že budú ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘ a budú mať „slávnu slobodu Božích detí“. To je nádherná vyhliadka, ktorú majú pred sebou všetci Boží služobníci — muži i ženy! (Rimanom 8:20, 21)