Znamenie Ježišovej prítomnosti

Je utorok poobede 11. nisana a deň sa pomaly chýli ku koncu. Končí sa aj Ježišova intenzívna služba tu na zemi. Posledné dni Ježiš trávil vyučovaním v chráme, ale večer odchádzal nocovať mimo mesta. Už „skoro ráno za ním všetci ľudia prichádzali do chrámu, aby ho počúvali“. (Lukáš 21:37, 38) Ale teraz je na Olivovom vrchu a s ním štyria apoštoli – Peter, Andrej, Jakub a Ján.

Prišli za ním súkromne. Zaujíma ich, čo bude s chrámom, keďže Ježiš práve predpovedal, že tam nezostane kameň na kameni. Ale premýšľajú aj o ďalších veciach. Kedysi ich Ježiš nabádal: „Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, keď to nebudete považovať za pravdepodobné.“ (Lukáš 12:40) Hovoril aj o dni, „keď sa zjaví Syn človeka“. (Lukáš 17:30) Súvisia nejako tieto jeho výroky s tým, čo práve povedal o chráme? Apoštoli sú veľmi zvedaví. Hovoria: „Povedz nám: Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru tohto usporiadania sveta?“ (Matúš 24:3)

Možno majú na mysli koniec doslovného chrámu, na ktorý sa práve pozerajú. Pýtajú sa tiež na prítomnosť Syna človeka. Možno si spomenuli na Ježišovo podobenstvo o „človeku urodzeného pôvodu“, ktorý „odcestoval do ďalekej krajiny, aby získal kráľovskú moc, a potom sa mal vrátiť“. (Lukáš 19:11, 12) A zaujíma ich aj to, čo bude znamenať „záver tohto usporiadania sveta“.

Ježiš im dáva obšírnu odpoveď. Opisuje znamenie, podľa ktorého bude možné zistiť, kedy sa skončí existujúci židovský systém spolu s jeho chrámom. Ale to nie je všetko. Toto znamenie pomôže kresťanom v budúcnosti rozoznať jeho „prítomnosť“ a blízkosť konca celého pozemského usporiadania sveta.

S plynúcimi rokmi budú môcť apoštoli pozorovať, ako sa Ježišovo proroctvo napĺňa. Veľa vecí, o ktorých Ježiš hovoril, sa začne diať ešte za ich života. A tak bdelí kresťania nebudú o 37 rokov, teda v roku 70 n. l., zaskočení blížiacim sa zničením chrámu a koncom židovského systému. Ale nie všetko, čo Ježiš predpovedal, sa udialo v roku 70 n. l. a v období pred ním. Ako sa bude dať rozoznať, že Ježiš je už prítomný ako Kráľ? Aj na túto otázku dáva svojim apoštolom odpoveď.

Ježiš predpovedá, že bude „počuť hluk boja a správy o vojnách“ a že „povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu“. (Matúš 24:6, 7) Hovorí, že „budú veľké zemetrasenia a na jednom mieste za druhým hlad a epidémie“. (Lukáš 21:11) Varuje svojich učeníkov: „Ľudia na vás vztiahnu ruku a budú vás prenasledovať.“ (Lukáš 21:12) Objavia sa aj falošní proroci, ktorí mnohých oklamú. Bude sa rozmáhať zlo a láska medzi ľuďmi ochladne. Okrem toho Ježiš hovorí, že „dobrá správa o Kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec“. (Matúš 24:14)

Do istej miery sa Ježišovo proroctvo splnilo vtedy, keď Rimania zničili Jeruzalem, a v rokoch predtým. Mohol mať však Ježiš na mysli aj nejaké väčšie splnenie v budúcnosti? Vidíme dôkazy o tom, že toto významné Ježišovo proroctvo sa vo väčšej miere spĺňa dnes?

Jednou z vecí, o ktorej Ježiš hovoril v súvislosti so svojou prítomnosťou, je „ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť“. (Matúš 24:15) V roku 66 n. l. sa táto „ohavnosť“ objavuje v podobe rímskych vojsk, ktoré nesú svoje modlárske štandardy. Rimania obkľučujú Jeruzalem a časť jeho múrov podkopávajú. (Lukáš 21:20) V tomto momente „ohavnosť“ stojí tam, kde by nemala – na mieste, ktoré Židia považujú za sväté.

Ježiš ďalej predpovedá: „Vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až doteraz a aké nikdy viac nebude.“ V roku 70 n. l. Rimania dobyjú Jeruzalem. Toto rozsiahle zničenie „svätého mesta“ Židov vrátane jeho chrámu bude veľkým súžením, v ktorom zahynie množstvo ľudí. (Matúš 4:5; 24:21) Bude to skaza takého rozsahu, akú toto mesto ani Židia nikdy nezažili. Skončí sa tým aj organizovaný systém uctievania, ktorého sa Židia držia celé stáročia. Je isté, že neskoršie a väčšie splnenie Ježišových prorockých slov bude tiež hrozivé.

Ježišov rozhovor s apoštolmi o znamení jeho prítomnosti a záveru tohto usporiadania sveta sa ešte neskončil. Teraz ich varuje pred „falošnými Kristami a falošnými prorokmi“, ktorí sa budú snažiť „oklamať aj vyvolených, ak to bude možné“. (Matúš 24:24) Ale títo „vyvolení“ sa nedajú oklamať. Falošní Kristovia sa môžu objaviť len vo viditeľnej podobe. Naproti tomu Ježišova prítomnosť nebude viditeľná.

Väčšie súženie, ktoré vypukne na konci súčasného usporiadania sveta, Ježiš opisuje slovami: „Zatmie sa slnko, prestane svietiť mesiac, z neba budú padať hviezdy a nebeské moci budú otrasené.“ (Matúš 24:29) Apoštoli nevedia, čo si majú pod týmito slovami presne predstaviť, ale určite to bude niečo mimoriadne desivé.

Ako tieto šokujúce udalosti zapôsobia na ľudstvo? Ježiš hovorí: „Ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania toho, čo prichádza na obývanú zem, lebo nebeské moci budú otrasené.“ (Lukáš 21:26) To, čo tu Ježiš opisuje, bude najtemnejším obdobím ľudských dejín.

Na druhej strane však Ježiš apoštolov povzbudzuje, že nie všetci budú nariekať, keď uvidia „Syna človeka prichádzať... s mocou a veľkou slávou“. (Matúš 24:30) Už predtým naznačil, že Boh „kvôli vyvoleným“ zasiahne. (Matúš 24:22) Ako by teda mali títo verní reagovať na tento šokujúci vývoj udalostí? Ježiš svojich nasledovníkov povzbudzuje: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vyslobodenie.“ (Lukáš 21:28)

No ako Ježišovi nasledovníci, ktorí budú žiť v tomto predpovedanom období, rozoznajú, že koniec je blízko? Ježiš rozpráva podobenstvo o figovníku: „Keď zmäknú jeho vetvičky a vypučia na nich listy, viete, že je blízko leto. Podobne keď to všetko uvidíte, vedzte, že Syn človeka je blízko, pri dverách. Uisťujem vás, že táto generácia nepominie, kým sa to všetko nestane.“ (Matúš 24:32–34)

Teda keď učeníci uvidia, ako sa súčasne spĺňajú mnohé črty Ježišovho znamenia, mali by si uvedomiť, že koniec je blízko. Učeníkov, ktorí budú žiť v tomto mimoriadnom období, Ježiš upozorňuje:

„Ten deň a hodinu nepozná nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. Aké boli Noemove dni, taká bude aj prítomnosť Syna človeka. Pred potopou ľudia jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu, a nevšímali si, čo sa deje, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla. Taká bude prítomnosť Syna človeka.“ (Matúš 24:36–39) Potopa v Noemových dňoch, ku ktorej Ježiš prirovnáva to obdobie, zasiahla celú zem.

Apoštoli, ktorí teraz na Olivovom vrchu počúvajú Ježiša, si nepochybne uvedomia, aké dôležité je zostať bdelý. Ježiš hovorí: „Dávajte si pozor, aby vaše srdce nebolo zaťažené prejedaním, nadmerným pitím a starosťami o to, čo potrebujete k životu, aby vás ten deň neprekvapil ako osídlo. Lebo príde na všetkých, ktorí žijú na zemi. Preto bdejte a celý čas úpenlivo proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a aby ste obstáli pred Synom človeka.“ (Lukáš 21:34–36)

Týmito slovami Ježiš znovu potvrdzuje, že splnenie jeho proroctva bude mať globálny charakter. Udalosti, ktoré predpovedá, sa nebudú týkať len najbližších desaťročí a len Jeruzalema alebo židovského národa. Opísaný sled udalostí „príde na všetkých, ktorí žijú na zemi“.

Ježiš upozorňuje svojich učeníkov, že musia byť bdelí a pripravení. Vidno to aj z jeho ďalšieho podobenstva: „Keby domáci vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, zostal by hore a nedovolil by mu vlámať sa do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde vtedy, keď to nebudete čakať.“ (Matúš 24:43, 44)

Ďalšími slovami Ježiš vlieva svojim učeníkom optimizmus. Hovorí im, že počas spĺňania jeho proroctva tu bude „otrok“, ktorý bude bdelý a aktívny. Uvádza situáciu z bežného života, ktorú si apoštoli dokážu ľahko predstaviť: „Kto je ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojím služobníctvom, aby mu dával pokrm v pravý čas? Ten otrok bude šťastný, ak jeho pán pri svojom príchode zistí, že to robí. Hovorím vám, ustanoví ho nad celým svojím majetkom.“ Ale keby sa u toho „otroka“ rozvinul zlý postoj a ubližoval by druhým, pán ho „čo najprísnejšie potrestá“. (Matúš 24:45–51; porovnaj Lukáša 12:45, 46.)

Ježiš tým však nechce povedať, že u nejakej skupiny jeho nasledovníkov sa rozvinie zlý postoj. Čo chce teda naučiť svojich učeníkov? Chce, aby zostali bdelí a aktívni, čo vysvetľuje v nasledujúcom podobenstve.