Evanjelium Lukáša
17 Potom povedal svojim učeníkom: „Nastanú situácie, ktoré budú privádzať druhých k pádu. Tomu sa nedá vyhnúť, ale beda človeku, ktorý ich zapríčiní. 2 Preňho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby priviedol k pádu jedného z týchto maličkých.+ 3 Dávajte si pozor. Ak tvoj brat zhreší, pokarhaj ho,+ a ak to ľutuje,* odpusť mu.+ 4 I keď proti tebe zhreší sedemkrát denne a sedemkrát za tebou príde a povie: ‚Je mi to ľúto,‘* odpustíš mu.“+
5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru.“+ 6 Vtedy Pán povedal: „Keby ste mali vieru veľkú ako horčičné zrnko, povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora!‘ a poslúchla by vás.+
7 Keď sa váš otrok vráti z poľa, kde oral alebo pásol, kto z vás mu povie: ‚Poď hneď k stolu‘? 8 Či mu skôr nepoviete: ‚Priprav mi večeru, obleč si zásteru a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem, a potom môžeš jesť a piť ty‘? 9 Budete otrokovi vďační za to, že urobil, čo mal? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čím ste boli poverení, poviete: ‚Sme len obyčajní otroci. Urobili sme iba to, čo sme mali urobiť.‘“+
11 Cestou do Jeruzalema prechádzal pozdĺž hranice medzi Samáriou a Galileou. 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných. Stáli neďaleko+ 13 a volali: „Ježiš, Učiteľ, zľutuj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte sa ukázať kňazom.“+ A ako šli, boli uzdravení.*+ 15 Len čo jeden z nich uvidel, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. 16 Padol Ježišovi k nohám a ďakoval mu. Bol to Samaritán.+ 17 Ježiš sa spýtal: „Neboli uzdravení* desiati? Kde je tých deväť ostatných? 18 Nenašiel sa nikto okrem tohto cudzinca, kto by sa vrátil a vzdal slávu Bohu?“ 19 A povedal mu: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa uzdravila.“+
20 Keď sa ho potom farizeji pýtali, kedy príde Božie Kráľovstvo,+ odpovedal im: „Božie Kráľovstvo nepríde tak, aby to všetci spozorovali. 21 Ani ľudia nepovedia: ‚Pozrite, tu je!‘ alebo ‚Tam je!‘ Lebo Božie Kráľovstvo je vo vašom strede.“*+
22 Potom povedal učeníkom: „Príde čas, keď si budete priať, aby tu bol jeden z dní Syna človeka, ale nestane sa to. 23 A ľudia vám povedia: ‚Pozrite, tam je!‘ alebo ‚Pozrite, tu je!‘ Nikam nechoďte ani za nimi* nebežte.+ 24 Lebo ako keď blesk ožiari celé nebo od jedného kraja až po druhý, tak to bude so Synom človeka+ v jeho deň.+ 25 Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý touto generáciou.+ 26 Ako bolo za dní Noema,+ tak bude aj za dní Syna človeka:+ 27 ľudia jedli, pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu.+ A prišla potopa a všetci zahynuli.+ 28 Podobne to bolo za dní Lóta:+ ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29 Ale v deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, z neba padal oheň a síra a všetci zahynuli.+ 30 Tak to bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.+
31 Kto bude v ten deň na streche, nech nezostupuje do domu, aby si vzal veci. Ani ten, kto bude na poli, nech sa po nič nevracia. 32 Pamätajte na Lótovu manželku.+ 33 Kto sa snaží zachrániť si život,* príde oň, ale kto oň príde, zachráni si ho.+ 34 Hovorím vám, že v tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý, druhý zanechaný.+ 35 Dve budú spolu mlieť múku: jedna bude vzatá, druhá zanechaná.“ 36 *–– 37 Spýtali sa ho: „Kde, Pane?“ Povedal im: „Kde je telo, tam sa zhromaždia orly.“+