Pôvod Ježišových zázrakov

Bolo to len nedávno, čo Ježiš v dome farizeja Šimona hovoril o odpúšťaní. Teraz sa vydáva na ďalšiu zvestovateľskú cestu po Galilei. Takto slúži už druhý rok. Sprevádza ho 12 apoštolov a niekoľko žien, ktoré „oslobodil od zlých duchov a uzdravil z chorôb“. (Lukáš 8:2) Je medzi nimi Mária Magdaléna, Zuzana a Johana, manželka Herodesovho správcu.

Čím viac ľudí sa dozvedá o Ježišovi, tým viac sporov jeho činnosť vyvoláva. To sa ukáže aj vtedy, keď k Ježišovi privedú slepého a nemého muža posadnutého démonom a Ježiš ho uzdraví. Teraz už vidí aj rozpráva, lebo démon už nad ním nemá moc. Ľudia sú unesení a hovoria: „Čo ak je to ten Syn Dávidov?“ (Matúš 12:23)

Okolo domu, kde sa Ježiš zdržiava, sa zhromaždí toľko ľudí, že sa so svojimi učeníkmi nemôže ani najesť. Nie všetci si však o Ježišovi myslia, že on je ten sľúbený „Syn Dávidov“. Niektorí znalci Zákona a farizeji sem prišli až z Jeruzalema, ale nie preto, aby si Ježiša vypočuli alebo ho podporili. Tvrdia: „Je posadnutý Belzebubom“ a spolčil sa s „vládcom démonov“. (Marek 3:22) Keď sa Ježišovi príbuzní dozvedia, aký rozruch medzi ľuďmi vyvolal, prichádzajú, aby ho odviedli. Prečo?

Ježišovi bratia v tom čase ešte neveria, že Ježiš je Boží Syn. (Ján 7:5) Vyrastali s ním v Nazarete a nikdy nezažili, že by vyvolal taký rozruch. Myslia si, že stratil rozum, a hovoria: „Pomiatol sa.“ (Marek 3:21)

No o čom svedčia dôkazy? Ježiš práve uzdravil muža posadnutého démonom a ten už vidí a rozpráva. To nemôže nikto poprieť. A tak sa znalci Zákona a farizeji snažia podkopať dôveru ľudí v Ježiša falošnými obvineniami. Hovoria: „Ten vyháňa démonov len vďaka tomu, že mu pomáha Belzebub, vládca démonov.“ (Matúš 12:24)

Ježiš vie, ako uvažujú znalci Zákona a farizeji, a tak hovorí: „Každé kráľovstvo, ktoré je rozdelené samo proti sebe, padne a žiadne mesto a žiadna rodina, ktorá je rozdelená sama proti sebe, neobstojí. Takisto ak Satan vyháňa Satana, ide sám proti sebe. Ako potom obstojí jeho kráľovstvo?“ (Matúš 12:25, 26)

Aká logická argumentácia! Farizeji vedia, že niektorí Židia vyháňajú z ľudí démonov. (Skutky 19:13) A tak sa Ježiš pýta: „Ak ja vyháňam démonov s pomocou Belzebuba, s pomocou koho ich vyháňajú vaši učeníci?“ Inými slovami ich obvinenie by sa malo vzťahovať aj na nich samých. Ježiš pokračuje: „Ale ak vyháňam démonov pomocou Božieho ducha, potom vás Božie Kráľovstvo zastihlo nepripravených.“ (Matúš 12:27, 28)

Vyháňaním démonov Ježiš vlastne dokazuje, že má moc nad Satanom. Vysvetľuje to pomocou znázornenia: „Ako môže niekto vniknúť do domu silného muža a vykradnúť ho, ak toho muža najprv nezviaže? Až potom môže vykradnúť jeho dom. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.“ (Matúš 12:29, 30) Znalci Zákona a farizeji sú jednoznačne proti Ježišovi, a tým dokazujú, že sú na strane Satana. Odháňajú ľudí od Božieho Syna, ktorý má Jehovovu podporu.

Ježiš týchto odporcov varuje: „Ľuďom bude všetko odpustené, akékoľvek hriechy a znevažujúce reči. Ale tomu, kto sa rúha proti svätému duchu, nebude nikdy odpustené. Je vinný večným hriechom.“ (Marek 3:28, 29) Len si predstavme, čo to potom bude znamenať pre tých, ktorí výsledky pôsobenia Božieho ducha pripisujú Satanovi!