39. KAPITOLA
Beda generácii bez viery
JEŽIŠ KARHÁ NIEKTORÉ MESTÁ
PONÚKA ÚĽAVU A OBČERSTVENIE
Ježiš si veľmi váži Jána Krstiteľa. No ako sa na Jána pozerá väčšina ľudí? Ježiš prirovnáva vtedajšiu generáciu k „deťom, ktoré sedia na trhoviskách a kričia na svojich kamarátov: ‚Hrali sme vám na flaute, ale vy ste netancovali. Plakali sme, ale vy ste s nami nesmútili.‘“ (Matúš 11:16, 17)
Čo tým Ježiš myslí? Vysvetľuje: „Prišiel Ján, ten nejedol a nepil a ľudia hovoria: ‚Je posadnutý démonom.‘ Prišiel Syn človeka, ten jedol a pil a ľudia hovoria: ‚Je nenásytný, rád si vypije a priatelí sa s vyberačmi daní a hriešnikmi.‘“ (Matúš 11:18, 19) Ján na jednej strane žil jednoduchým životom ako nazirejec, dokonca nepil víno, a predsa táto generácia tvrdí, že je posadnutý démonom. (4. Mojžišova 6:2, 3; Lukáš 1:15) Na druhej strane Ježiš žije ako ostatní ľudia. Je a pije v rozumnej miere, no obviňujú ho z toho, že je nenásytník a pijan. Zdá sa, že ľuďom sa nedá vyhovieť.
Ježiš prirovnáva vtedajšiu generáciu k deťom na trhoviskách, ktoré nechcú tancovať, keď iné deti hrajú na flaute, ani smútiť, keď iné deti plačú. „Ale múdrosť,“ hovorí Ježiš, „sa prejaví skutkami.“ (Matúš 11:16, 19) Teda „skutky“ Ježiša a Jána sú dôkazom toho, že obvinenia proti nim sú falošné.
Ježiš po tom, čo označí vtedajšiu generáciu ako ľahostajnú, menovite karhá mestá Chorazin, Betsaida a Kafarnaum, kde vykonal mocné skutky. Hovorí, že keby také zázraky urobil vo fénických mestách Týros a Sidón, tieto mestá by robili pokánie. Potom hovorí o Kafarnaume, ktorý bol nejaký čas strediskom jeho činnosti. Ani tam väčšina ľudí nereagovala. Ježiš o tomto meste hovorí: „Sodome bude v súdny deň znesiteľnejšie ako vám.“ (Matúš 11:24)
Ježiš potom chváli svojho Otca, ktorý skrýva vzácne duchovné pravdy „pred múdrymi a učenými“, ale zjavuje ich ľuďom, ktorí sú pokorní ako malé deti. (Matúš 11:25) Takýmto ľuďom predkladá lákavé pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí ťažko pracujete a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, pretože som mierny a pokorný, a opäť nadobudnete silu. Lebo moje jarmo je príjemné a môj náklad je ľahký.“ (Matúš 11:28–30)
V akom zmysle môže Ježiš ľudí občerstviť? Náboženskí vodcovia ich zaťažujú zotročujúcimi tradíciami, napríklad prehnanými pravidlami o sabate. No Ježiš ich občerstvuje, keď učí čistú pravdu o Bohu. Tým, ktorí sa cítia utláčaní politickými autoritami, a tým, ktorí sú zdrvení vlastnými hriechmi, pomáha nájsť úľavu. Ježiš im ukazuje, ako môžu byť ich hriechy odpustené a ako môžu získať pokojný vzťah s Bohom.
Všetci, ktorí vezmú na seba Ježišovo príjemné jarmo, sa môžu oddať Bohu a slúžiť tomuto súcitnému a milosrdnému nebeskému Otcovi. Nemusia niesť ťažký náklad, lebo Božie požiadavky nie sú bremenom. (1. Jána 5:3)