Konajme v súlade s Ježišovou modlitbou

1., 2. Vysvetli, čo Ježiš urobil, keď v roku 33 n. l. s vernými apoštolmi oslávil Pesach.

JE NESKORÝ večer 14. nisana roku 33 n. l. Ježiš so svojimi blízkymi priateľmi práve ukončil oslavu Pesachu, ktorá im pripomenula, ako Boh oslobodil ich predkov z otroctva v Egypte. Ale Ježišových verných učeníkov čaká oveľa väčšie oslobodenie, „večné oslobodenie“. Ich Vodcu na druhý deň nepriatelia usmrtia, hoci sa nedopustil nijakého hriechu. Tento prejav nenávisti však bude v konečnom dôsledku znamenať pre ľudí požehnanie. Ježišova preliata krv bude základom oslobodenia ľudstva z hriechu a smrti. (Hebr. 9:12–14)

² Ježiš nechcel, aby sme na tento prejav lásky zabudli, a tak zaviedol novú výročnú slávnosť, ktorá nahradila Pesach. Vzal nekvasený chlieb, lámal ho a podával 11 verným apoštolom so slovami: „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Stále to robte na moju pamiatku.“ Podobne postupoval aj s pohárom červeného vína, pri ktorom im povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi, ktorá má byť vyliata za vás.“ ​(Luk. 22:19, 20)

 3. a) Aká veľká zmena nastala po Ježišovej smrti? b) Nad akými otázkami by sme sa mali v súvislosti s Ježišovou modlitbou zamyslieť?

³ Onedlho mala prestať platiť stará zmluva Zákona uzavretá medzi Bohom a rodenými Izraelitmi. Mala byť nahradená novou zmluvou medzi Jehovom a Ježišovými pomazanými nasledovníkmi. Ježišovi veľmi záležalo na tom, aby sa novému duchovnému národu dobre darilo. Prirodzený Izrael bol nábožensky i spoločensky nenapraviteľne rozdelený, čo veľmi potupovalo Božie sväté meno. (Ján 7:45–49; Sk. 23:6–9) Ale Ježiš si želal, aby boli jeho nasledovníci dokonale jednotní a hladko spolupracovali. Tak mohli Božiemu menu prinášať slávu. Čo pre to urobil? Vyslovil tú najkrajšiu modlitbu, aká kedy bola zapísaná. (Ján 17:1–26; pozri ilustráciu v úvode článku.) Preskúmajme ju a pritom si položme otázku: Vypočul Boh Ježišovu modlitbu? Okrem toho by sme mali skúmať aj sami seba a pýtať sa: Konám v súlade s ňou?

4., 5. a) Čo sa učíme z úvodu Ježišovej modlitby? b) Ako Jehova vypočul Ježišovo osobné želanie?

⁴ Ježiš sa so svojimi učeníkmi rozprával dlho do noci a delil sa s nimi o drahocenné pravdy od Boha. Potom zodvihol oči k nebu a modlil sa: „Otče, prišla tá hodina; osláv svojho syna, aby tvoj syn oslávil teba, podľa právomoci, ktorú si mu dal nad každým telom, aby dal večný život všetkým, ktorých si mu dal... Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktoré si mi dal, aby som ho konal. Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ ​(Ján 17:1–5)

⁵ Všimnime si z úvodných slov tejto modlitby, čo Ježiš považoval za najdôležitejšie. V prvom rade mu záležalo na oslávení jeho nebeského Otca. To je v súlade s úvodnou prosbou jeho vzorovej modlitby: „Otče, nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Luk. 11:2) Záležalo mu aj na učeníkoch, a preto sa modlil o to, aby im mohol „dať večný život“. Spomenul aj osobné želania, keď prosil: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ No Jehova odmenil svojho verného Syna ešte väčšou slávou, keď mu dal „znamenitejšie meno“, ako je meno ktoréhokoľvek anjela. (Hebr. 1:4)

 6. Čo museli apoštoli robiť, aby mohli dostať večný život, a ako vieme, že sa im to podarilo?

⁶ Ježiš v modlitbe hovoril aj o tom, čo musíme my hriešnici robiť, aby sme mohli dostať dar v podobe večného života. (Prečítajte Jána 17:3.) Povedal, že musíme stále „prijímať poznanie“ o Bohu a Kristovi. Jeden spôsob, akým to robíme, je ten, že sa zo všetkých síl snažíme naučiť o Jehovovi a jeho Synovi čo najviac. Ďalší dôležitý spôsob, ako prijímať poznanie o Bohu, je uplatňovať, čo sme sa o ňom dozvedeli, a to nám potom prináša radosť. Apoštoli konali práve tak, lebo Ježiš v modlitbe pokračoval: „Slová, ktoré si mi dal, dal som im a oni ich prijali.“ ​(Ján 17:8) Ibaže na to, aby mohli získať večný život, museli stále rozjímať o Božích výrokoch a uplatňovať ich v každodennom živote. Podarilo sa im to robiť až do konca života? Určite áno. Môžeme to povedať preto, lebo meno každého z nich bolo nezmazateľne napísané na 12 základných kameňov nebeského Nového Jeruzalema. (Zjav. 21:14)

 7. Čo to znamená poznať Boha a prečo je to veľmi dôležité?

⁷ Vyjadrenie preložené slovami „prijímať poznanie“ možno podľa učencov, ktorí sa venujú gréčtine, preložiť aj slovami „mali by stále poznať“. Tieto dva významy sa dopĺňajú a oba sú dôležité. Vyjadrenie „prijímať poznanie“ poukazuje na nepretržitý proces, ktorý vedie k tomu, že poznáme Boha, a to je veľká česť. Poznať najvýznamnejšiu Osobnosť vesmíru však znamená oveľa viac ako len rozumovo chápať, aké má vlastnosti a predsavzatie. Znamená to aj hlboko Boha milovať a mať lásku i k spoluveriacim. „Kto nemiluje,“ objasňuje sa v Biblii, „nespoznal Boha.“ ​(1. Jána 4:8) Poznať ho znamená tiež poslúchať ho. (Prečítajte 1. Jána 2:3–5.) Je pre nás nesmiernou cťou patriť k ľuďom, ktorí poznajú Jehovu! Ale o tento drahocenný vzťah by sme mohli prísť, podobne ako sa to stalo Judášovi Iškariotskému. Preto sa veľmi usilujme udržať si ho. Tak budeme schopní splniť podmienky na to, aby sme mohli dostať nádherný dar — večný život. (Mat. 24:13)

8., 9. Čo bolo pre Ježiša počas jeho pozemskej služby na prvom mieste a ktorú náboženskú tradíciu odmietal?

⁸ Kto by po prečítaní Ježišovej modlitby zapísanej v 17. kapitole Jána pochyboval o tom, že Ježiš mal hlbokú lásku nielen k apoštolom, ktorí boli prítomní, keď ju vyslovil, ale aj k ľuďom, ktorí sa stali jeho učeníkmi neskôr? (Ján 17:20) Pritom si však musíme uvedomovať, že naša záchrana nebola pre Ježiša prvoradá. Od začiatku do konca pozemskej služby bolo jeho hlavným cieľom robiť všetko pre posvätenie a oslávenie mena jeho Otca. Napríklad keď chcel v nazaretskej synagóge oznámiť, čím je poverený, zo zvitku proroka Izaiáša prečítal: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným.“ S istotou môžeme povedať, že pri tejto príležitosti zreteľne vyslovil Božie meno. (Luk. 4:16–21)

⁹ Dávno pred Ježišovým príchodom na zem židovskí náboženskí vodcovia v súlade so svojou tradíciou učili ľudí, že nemajú vyslovovať Božie meno. Môžeme si byť istí, že Ježiš túto nebiblickú tradíciu nekompromisne odmietal. Svojim odporcom povedal: „Prišiel som v mene svojho Otca, ale neprijímate ma; keby niekto iný prišiel vo vlastnom mene, toho by ste prijali.“ ​(Ján 5:43) Potom, iba niekoľko dní pred smrťou, v modlitbe vyslovil, čo bolo preňho v živote na prvom mieste: „Otče, osláv svoje meno.“ ​(Ján 12:28) Preto by nás nemalo prekvapovať, že celú modlitbu, ktorú teraz skúmame, popretkával vyjadreniami, z ktorých sa zračí jeho úprimný záujem o Otcovo meno.

10., 11. a) Ako Ježiš oznámil meno svojho Otca? b) S akým cieľom Ježišovi učeníci oznamujú Jehovovo meno?

¹⁰ „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta,“ modlil sa Ježiš. „Tvoji boli a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo. A už nie som vo svete, ale oni sú vo svete, a ja prichádzam k tebe. Svätý Otče, bdej pre svoje meno nad tými, ktorých si mi dal, aby boli jedno, tak ako sme my.“ ​(Ján 17:6, 11)

¹¹ Ježiš učeníkom oznámil meno svojho Otca nielen tak, že ho vyslovil. Urobil oveľa viac. Pomohol im spoznať, čo Božie meno predstavuje, čiže aké nádherné vlastnosti Boh má i to, s akou láskou s nami zaobchádza. (2. Mojž. 34:5–7) V súčasnosti už ako Kráľ v nebesiach ďalej pomáha svojim učeníkom po celej zemi oznamovať Jehovovo meno. S akým cieľom? Aby boli pred koncom tohto zlého systému zhromaždení ešte ďalší učeníci. A ako veľmi Jehova vyvýši svoje meno, keď oslobodí svojich verných svedkov! (Ezech. 36:23)

12. Aké tri podmienky musíme splniť, aby sa nám v činnosti zachraňujúcej život darilo?

¹² Keď bol Ježiš na zemi, veľmi sa snažil pomôcť učeníkom prekonávať slabosti. Bolo to dôležité, lebo inak by nemohli dokončiť dielo, ktoré začal. Modlil sa: „Tak ako si ma ty vyslal do sveta, aj ja som ich vyslal do sveta.“ Ježiš vyzdvihol v modlitbe tri podmienky, ktoré museli splniť, aby sa im v tejto činnosti zachraňujúcej život darilo. Po prvé, modlil sa, aby jeho učeníci neboli časťou Satanovho skazeného sveta. Po druhé, modlil sa, aby boli posvätení a aby zostali svätými tým, že budú uplatňovať pravdu z Božieho Slova. Po tretie, opakovane prosil, aby boli jeho učeníci zjednotení láskou rovnako, ako je on zjednotený s Otcom. Tu je namieste sebaskúmanie. Každý z nás by sa mal opýtať sám seba: Konám v súlade s týmito troma Ježišovými prosbami? Ježiš vyjadril dôveru, že keď to učeníci budú robiť, „svet uverí, že ho vyslal Boh“. (Prečítajte Jána 17:15–21.)

13. Ako Jehova v prvom storočí vypočul Ježišovu modlitbu?

¹³ Zo štúdia biblickej knihy Skutky apoštolov, ktorá nasleduje za štyrmi evanjeliami, sa dozvedáme, že Jehova vypočul Ježišovu modlitbu. Pomyslime na to, čo všetko mohlo raných kresťanov rozdeliť. Veď boli medzi nimi Židia i Nežidia, bohatí i chudobní, otroci i vlastníci otrokov. Napriek tomu boli takí zjednotení, že ich bolo možné prirovnať k rôznym častiam ľudského tela s Ježišom ako hlavou. (Ef. 4:15, 16) Nebol to v Satanovom rozdelenom svete priam zázrak? Všetku zásluhu treba za to pripísať Jehovovi, ktorý to umožnil pôsobením svojho mocného svätého ducha. (1. Kor. 3:5–7)

14. Ako Jehova vypočul Ježišovu modlitbu v našich časoch?

¹⁴ Žiaľ, táto úžasná jednota sa po smrti apoštolov neudržala. Ako bolo predpovedané, rozvinulo sa veľké odpadnutie, ktoré viedlo k vzniku takzvaného kresťanstva rozdeleného na sekty. (Sk. 20:29, 30) Ale v roku 1919 Ježiš oslobodil svojich pomazaných nasledovníkov zo zajatia falošného náboženstva a spojil ich „dokonalým putom jednoty“. (Kol. 3:14) Ako zaúčinkovalo ich zvestovanie na svet? Do jedného zjednoteného stáda s Božími pomazanými prišlo vyše sedem miliónov „iných oviec“ „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. (Ján 10:16; Zjav. 7:9) Z toho vidíme, ako obdivuhodne Jehova vypočul Ježišovu modlitbu, „aby svet poznal, že si ma vyslal a že si ich miloval, tak ako si miloval mňa“. (Ján 17:23)

15. O čo sa Ježiš modlil v súvislosti so svojimi pomazanými učeníkmi?

¹⁵ V ten večer, 14. nisana, po oslave Pesachu Ježiš „dal slávu“ svojim apoštolom, čiže poctil ich tým, že s nimi uzavrel zmluvu o spoločnej vláde v jeho Kráľovstve. (Luk. 22:28–30; Ján 17:22) Preto vo svojej modlitbe za všetkých, ktorí sa stanú jeho pomazanými nasledovníkmi, prosil: „Otče, kvôli tomu, čo si mi dal, si želám, aby boli aj oni so mnou tam, kde som ja, aby uvideli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta.“ ​(Ján 17:24) Ježišove iné ovce sa tešia z toho, že pomazaní majú túto výsadu, a nezávidia im ju, čo tiež potvrdzuje, že praví kresťania sú dnes naozaj jednotní.

16., 17. a) Aké odhodlanie vyjadril Ježiš v závere svojej modlitby? b) Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

¹⁶ Väčšina ľudí vo svete sa dnes pod vplyvom predstaviteľov svojho náboženstva rozhodla prehliadať jednoznačné dôkazy o tom, že Jehova tu má zjednotený ľud, ktorý ho naozaj pozná. Rovnako to bolo aj v prvom storočí. Preto Ježiš ukončil svoju modlitbu týmito vrúcnymi slovami: „Spravodlivý Otče, svet ťa nespoznal; ale ja som ťa spoznal a títo spoznali, že si ma vyslal. A oznámil som im tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ ​(Ján 17:25, 26)

¹⁷ Kto by popieral, že Ježiš konal v súlade so svojou modlitbou? Ako Hlava zboru nám ďalej pomáha oznamovať Otcovo meno a predsavzatie. Stále sa mu podriaďujme tým, že budeme prejavovať horlivosť, keď sa usilujeme poslúchať jeho príkaz zvestovať a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20; Sk. 10:42) Veľmi sa tiež snažme chrániť si jednotu, ktorú považujeme za drahocennú. Keď budeme konať týmto spôsobom, bude to v súlade s Ježišovou modlitbou; to prinesie slávu Jehovovmu menu a nám večnú radosť.