Život a služba Ježiša
Záverečná modlitba v hornej miestnosti
JEŽIŠ, pohnutý láskou k svojim apoštolom, ich pripravuje na svoj nastávajúci odchod. Teraz, keď im dal mnoho rád a povzbudil ich, pozdvihol oči k nebesiam a prosí svojho Otca: „Osláv svojho Syna, aby tvoj Syn oslávil teba podľa moci, ktorú si mu dal nad každým telom, aby dal večný život všetkým, ktorých si mu dal.“
Akú naozaj vzrušujúcu tému uvádza Ježiš — večný život! Pretože dostal ‚moc nad každým telom‘ môže Ježiš sprostredkovať úžitok zo svojej výkupnej obete celému zomierajúcemu ľudstvu. „Večný život“ udeľuje však iba tým, ktorých schváli jeho nebeský Otec. Ježiš pokračuje vo svojej modlitbe na tému večného života:
„To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu a o tom, ktorého si vyslal, Ježišovi Kristovi.“ Áno, záchrana závisí od toho, či prijímame poznanie tak o Bohu ako aj o jeho Synovi. Ale je potrebné viac, ako iba vedomosti.
Musíme ich spoznať dôverne a vybudovať si s nimi priateľstvo vyznačujúce sa porozumením. Musíme zmýšľať o všetkom tak, ako oni, a vidieť veci ich očami. A nadovšetko sa musíme snažiť zo všetkých síl napodobňovať ich neporovnateľné vlastnosti v zaobchádzaní s inými.
Ježiš sa ďalej modlí: „Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktoré si mi dal, aby som konal.“ Ježiš splnil svoje poverenie až do tejto chvíle, a dôverujúc vo svoj budúci úspech prosí: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba skôr, ako bol svet.“ Áno, teraz žiada, aby bol uvedený do svojej predošlej nebeskej slávy prostredníctvom vzkriesenia.
Ježiš zhrňuje svoje prvoradé dielo na zemi slovami: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a zachovali tvoje slovo.“ Ježiš používal Božie meno Jehova vo svojej službe a dal im spoznať jeho správnu výslovnosť. Urobil však viac ako to, že oznámil Božie meno svojim apoštolom. Rozšíril aj ich poznanie a ocenenie pre Jehovu, jeho osobnosť a predsavzatie.
Ježiš pripisuje Jehovovi vyššie postavenie ako má sám, ukazuje, že slúži pod jeho vedením a preto pokorne uznáva: „Slová, ktoré si mi dal, dal som im a oni ich prijali a určite spoznali, že som vyšiel ako tvoj zástupca a uverili, že si ma vyslal.“
Ježiš robí rozdiel medzi svojimi nasledovníkmi a ostatným ľudstvom a ďalej sa modlí: „Prosím za nich; neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal... Keď som bol s nimi, bdel som nad nimi... a chránil som ich a ani jeden z nich nie je zničený, okrem syna skazy,“ totiž Judáša Iškariotského. V tejto chvíli je už Judáš na ceste a chystá sa hanebne zradiť Ježiša. Pri tom si neuvedomoval, že spĺňa Písma.
„Svet ich nenávidel,“ pokračuje Ježiš v modlitbe. „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ Ježišovi nasledovníci sú vo svete, v organizovanej ľudskej spoločnosti ovládanej satanom, ale sú oddelení od sveta a od jeho zla, a v takom stave musia zostať.
„Posväť ich pravdou,“ pokračuje Ježiš, „tvoje slovo je pravda“. Tu Ježiš označuje ako „pravdu“ Hebrejské písma, z ktorých stále citoval. Ale to, čo učil svojich učeníkov a čo neskôr napísali pod inšpiráciou ako Kresťanské grécke písma, je tiež „pravda“. Táto pravda môže posvätiť človeka, môže úplne zmeniť jeho život a spôsobiť, že bude oddelený od sveta.
Teraz sa Ježiš modlí: „Neprosím len za nich, ale aj za tých, ktorí uveria vo mňa prostredníctvom ich slova.“ Ježiš sa modlí za tých, ktorí sa stanú jeho pomazanými nasledovníkmi a ďalšími budúcimi učeníkmi, ktorí budú zhromaždení do „jedného stáda“. Čo žiada pre týchto všetkých? „Aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou... aby boli jedno, tak ako sme my jedno.“
Ježiš a jeho Otec nie sú doslovne jednou osobou, ale vo všetkom spolu súhlasia. Ježiš sa modlí, aby sa jeho nasledovníci tešili z takej istej jednoty, aby „svet poznal, že si ma vyslal a že si ich miloval, tak ako si miloval mňa.“
Na úžitok tých, ktorí sa majú stať jeho pomazanými nasledovníkmi, Ježiš teraz predkladá prosbu k svojmu nebeskému otcovi. O čo? „Aby boli aj oni so mnou tam, kde som ja, aby uvideli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta.“ Boh miloval svojho jednosplodeného Syna, ktorý sa stal Ježišom Kristom, už v dávnej minulosti, dávno predtým, ako Adam a Eva splodili svojich prvých potomkov.
Končiac svoju modlitbu, Ježiš znova zdôrazňuje: „Oznámil som im tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ Pretože apoštoli poznali Božie meno, znamenalo to, že osobne poznali Božiu lásku. Ján 17:1–26; 10:16; Príslovia 8:22, 30.
▪ V akom zmysle dostal Ježiš „moc nad každým telom“?
▪ Čo znamená prijímať poznanie o Bohu a o jeho Synovi?
▪ Akými spôsobmi oznamoval Ježiš Božie meno?
▪ Čo je „pravda“ a ako ‚posväcuje‘ kresťana?
▪ Ako sú Boh, jeho Syn a všetci verní ctitelia jedno?
▪ Kedy bol „založený svet“?