30. KAPITOLA
Otec a Syn
BOH JE JEŽIŠOVÝM OTCOM
SĽÚBENÉ VZKRIESENIE
Keď niektorí Židia obviňujú Ježiša z toho, že uzdravením chorého porušil sabat, on im odpovedá: „Môj Otec stále pracuje, i ja stále pracujem.“ (Ján 5:17)
To, čo Ježiš robí, nie je v rozpore s Božím zákonom o sabate. Keď zvestuje a uzdravuje, napodobňuje tým Boha, ktorý koná dobré skutky. Preto Ježiš koná dobro bez ohľadu na to, aký je deň. Svojou odpoveďou však Židov ešte viac rozzúri a chcú ho zabiť. Prečo tak reagujú?
Okrem toho, že si nesprávne vykladajú Boží zákon o sabate, považujú za veľký priestupok, keď o sebe Ježiš hovorí ako o Božom Synovi. Podľa nich sa rúha, keď hovorí, že Jehova je jeho Otec. Akoby sa tým robil rovným Bohu. Ale Ježiš sa ich nezľakne a ďalej im rozpráva o zvláštnom vzťahu, ktorý je medzi ním a Bohom: „Otec miluje Syna, a preto mu ukazuje všetko, čo robí.“ (Ján 5:20)
Otec je darcom života. Dokázal to aj v minulosti, keď dal niektorým ľuďom moc kriesiť mŕtvych. Ježiš pokračuje: „Ako Otec kriesi mŕtvych a vracia im život, tak aj Syn vracia život tým, ktorým chce.“ (Ján 5:21) Tieto slová majú hlboký význam – dávajú nádej do budúcnosti. Ježiš kriesi mŕtvych v duchovnom zmysle už teraz. Hovorí: „Kto počuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nebude súdený, ale prešiel zo smrti do života.“ (Ján 5:24)
Do tejto chvíle Ježiš pravdepodobne nikoho doslova nevzkriesil. Svojim odporcom však hovorí, že takéto doslovné vzkriesenie nastane: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú.“ (Ján 5:28, 29)
Hoci Ježiš má takúto výnimočnú úlohu, jasne hovorí, že je podriadený Bohu: „Sám od seba nemôžem robiť nič... Nechcem konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 5:30) Ježiš o svojej dôležitej úlohe v Božom predsavzatí ešte nikdy nehovoril tak otvorene. No jeho odporcovia majú k dispozícii aj iné svedectvo. Ježiš im pripomína: „Poslali ste ľudí k Jánovi [Krstiteľovi] a on svedčil o pravde.“ (Ján 5:33)
Ježišovi odporcovia pravdepodobne počuli o tom, ako Ján asi pred dvoma rokmi hovoril židovským náboženským vodcom o niekom, kto má prísť po ňom a bude nazývaný prorokom a Kristom. (Ján 1:20–25) Ježiš chce, aby si spomenuli na Jána, ktorý teraz sedí vo väzení a ktorého si predtým veľmi vážili. Pripomína im: „Vy ste sa chceli chvíľu veľmi radovať v jeho svetle.“ (Ján 5:35) No Ježiš poskytuje ešte väčšie svedectvo než Ján Krstiteľ.
„Tie skutky [vrátane nedávneho uzdravenia] samy osebe svedčia, že ma poslal Otec.“ Potom Ježiš dodáva: „Svedčil o mne aj sám Otec, ktorý ma poslal.“ (Ján 5:36, 37) Boh svedčil o Ježišovi napríklad pri jeho krste. (Matúš 3:17)
Postoj a konanie Ježišových odporcov sa nedá ničím ospravedlniť. Tvrdia, že skúmajú Písmo, ale to svedčí v prospech Ježiša. Napokon im Ježiš hovorí: „Keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne. Ale ak neveríte jeho spisom, ako uveríte tomu, čo hovorím ja?“ (Ján 5:46, 47)