104. KAPITOLA
Opäť počuť Boží hlas
MNOHÍ POČUJÚ BOŽÍ HLAS
PODKLAD NA SÚD
V pondelok 10. nisana Ježiš v chráme hovorí o svojej blížiacej sa smrti. Znepokojuje ho, ako to ovplyvní Božiu povesť, a preto hovorí: „Otče, osláv svoje meno.“ Z neba zaznie silný hlas: „Oslávil som a opäť oslávim.“ (Ján 12:27, 28)
Okolostojaci ľudia sú zmätení. Niektorí si myslia, že zahrmelo. Iní vravia: „Hovoril s ním anjel.“ (Ján 12:29) No ten, koho práve počuli, je Jehova. A nie je to prvýkrát, čo počas Ježišovej služby na zemi ľudia počuli Boží hlas.
Pred vyše tromi rokmi, pri Ježišovom krste, počul Ján Krstiteľ, ako Boh hovorí o Ježišovi: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť.“ Neskôr, po Pesachu roku 32 n. l., bol Ježiš pred očami Jakuba, Jána a Petra premenený. Títo traja muži počuli Božie slová: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť. Počúvajte ho.“ (Matúš 3:17; 17:5) No teraz, v tomto treťom prípade, Jehova hovorí tak, že ho počuje veľa ľudí.
Ježiš to komentuje slovami: „Ten hlas sa neozval kvôli mne, ale kvôli vám.“ (Ján 12:30) Je to dôkaz, že je naozaj Božím Synom, predpovedaným Mesiášom.
Ježiš svojím verným životom dáva príklad hodný napodobňovania a potvrdzuje, že Satan Diabol, vládca tohto sveta, si zaslúži smrť. Hovorí: „Teraz prebieha súd nad týmto svetom. Teraz bude vládca tohto sveta vyvrhnutý.“ Ježišova blížiaca sa smrť nebude porážkou, bude naopak víťazstvom. V akom zmysle? Ježiš pokračuje: „Ale ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, pritiahnem k sebe ľudí každého druhu.“ (Ján 12:31, 32) Smrťou na kole Ježiš pritiahne k sebe iných, čím im otvorí cestu k večnému životu.
Ľudia reagujú na Ježišovu poznámku o „vyzdvihnutí“ slovami: „Zo Zákona vieme, že Kristus zostane navždy. Ako to, že hovoríš: ‚Syn človeka musí byť vyzdvihnutý‘? Kto je ten Syn človeka?“ (Ján 12:34) Napriek všetkým dôkazom, ku ktorým patrí aj samotný Boží hlas, väčšina z nich neuznáva Ježiša ako pravého Syna človeka, sľúbeného Mesiáša.
Tak ako v minulosti, aj teraz Ježiš opisuje sám seba ako „svetlo“. (Ján 8:12; 9:5) Nabáda ľudí: „Ešte chvíľku bude svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás nepremohla tma... Kým máte svetlo, verte vo svetlo, aby ste sa stali synmi svetla.“ (Ján 12:35, 36) Potom sa Ježiš ukryje, lebo v tento deň, 10. nisana, ešte nemá zomrieť. Až 14. nisana, na sviatok Pesach, bude „vyzdvihnutý“, čiže pribitý na kôl. (Galaťanom 3:13)
S odstupom času je zrejmé, že keď v neho Židia neuverili, splnilo sa tým proroctvo Izaiáša. Ten predpovedal, že ľudia budú zaslepení a budú mať zatvrdené srdce. To povedie k tomu, že sa neobrátia a nebudú uzdravení. (Izaiáš 6:10; Ján 12:40) Áno, väčšina Židov zatvrdilo odmieta uznať dôkazy, že Ježiš je sľúbený Vysloboditeľ a cesta k životu.
Nikodém, Jozef z Arimatie a mnohí ďalší židovskí vodcovia „v neho uverili“. No budú konať vo viere alebo budú svoju vieru skrývať, či už zo strachu, že by mohli byť vylúčení zo synagógy, alebo preto, lebo milujú „ľudskú slávu“? (Ján 12:42, 43)
Ježiš teraz vysvetľuje, čo znamená uveriť v neho: „Kto verí vo mňa, neverí len vo mňa, ale aj v toho, ktorý ma poslal, a kto vidí mňa, vidí aj toho, ktorý ma poslal.“ Pravdy, ktoré Boh poslal Ježiša vyučovať a ktoré vytrvalo oznamuje, sú také dôležité, že hovorí: „Kto ma odmieta a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň.“ (Ján 12:44, 45, 48)
Ježiš na záver dodáva: „Veď som nehovoril sám od seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo mám hovoriť a učiť. A viem, že jeho prikázanie znamená večný život.“ (Ján 12:49, 50) Ježiš vie, že už onedlho vyleje svoju krv ako obeť za ľudí, ktorí v neho prejavujú vieru. (Rimanom 5:8, 9)