Smelo oznamujte Jehovovo kráľovstvo!
„Láskavo prijímal všetkých, ktorí prišli k nemu. Hlásal im Božie kráľovstvo.“ — SKUTKY 28:30, 31.
1, 2. Aké má Pavol dôkazy, že ho Boh podporuje a v čom bol príkladom?
JEHOVA vždy podporuje tých, ktorí oznamujú kráľovstvo. Jasne to vidno na apoštolovi Pavlovi. S Božou podporou predstupoval pred vladárov, prežil útoky davu a smelo oznamoval Jehovovo kráľovstvo.
2 Aj ako väzeň v Ríme Pavol „láskavo prijímal všetkých, ktorí k nemu prišli“, a „hlásal im Božie kráľovstvo“. (Skutky 28:30, 31) To je naozaj dobrý príklad pre dnešných Jehovových svedkov. Z Pavlovej zvestovateľskej služby, ako o nej píše Lukáš v posledných kapitolách knihy Skutkov, sa môžeme veľa naučiť. — 20:1 až 28:31.
Spoluveriaci sú posilňovaní
3. Čo sa stalo v Troade a aká podobná činnosť sa vykonáva v dnešných časoch?
3 Výtržnosť v Efeze utíchla a Pavol pokračoval vo svojej tretej misionárskej ceste. (20:1–12) Ale keď sa chystal odplávať do Sýrie, dozvedel sa, že Židia proti nemu zosnovali sprisahanie. Chystali sa azda vstúpiť na palubu tej istej lode a Pavla zabiť, a preto sa vydal radšej cez Macedóniu. V Troade strávil týždeň a posilňoval spoluveriacich, ako to robia cestujúci dozorcovia Jehovových svedkov dnes. V noci pred svojím odchodom Pavol predĺžil svoju reč až do polnoci. Eutychus sedel na okne a pravdepodobne bol unavený celodennou námahou. V spánku spadol z tretieho poschodia a zabil sa, ale Pavol ho oživil. To muselo vyvolať obrovskú radosť. Len si predstav, aká to bude radosť, keď v blížiacom sa usporiadaní sveta bude vzkriesených veľa miliónov! — Ján 5:28, 29.
4. Čo učil Pavol efezských starších o zvestovateľskej službe?
4 Cestou do Jeruzalema, v Miléte, sa Pavol stretol so staršími z Efezu. (20:13–21) Pripomenul im, že ich učil „z domu do domu“ a že „dôkladne svedčil Židom i Grékom o pokání pred Bohom a o viere v nášho Pána Ježiša“. Tí, ktorí sa stali staršími, predtým vo viere robili pokánie. Apoštol ich školil, aby neveriacim smelo oznamovali Kráľovstvo a ich zvestovateľská služba po domoch sa ponášala na činnosť dnešných Jehovových svedkov.
5. a) Ako bol Pavol príkladom v podriaďovaní sa svätému duchu? b) Prečo potrebovali starší radu, aby ‚dávali pozor na celé stádo‘?
5 Pavol bol príkladom v podriaďovaní sa Božiemu duchu. (20:22–30) „Viazaný duchom“ čiže s pocitom, že je povinný riadiť sa jeho vedením, má Pavol v úmysle ísť do Jeruzalema, hoci ho tam čakali putá a utrpenie. Vážil si život, ale najdôležitejšie pre neho bolo zachovať si rýdzosť voči Bohu; to by malo byť najdôležitejšie aj pre nás. Pavol povzbudzoval starších, aby „dávali pozor na celé stádo, v ktorom ich svätý duch ustanovil za dozorcov“. Po jeho „odchode“ (zrejme po smrti) nebudú „utláčajúci vlci“ „nežne zaobchádzať so stádom“. Takíto muži povstanú priamo zo starších a učeníci s menšou rozlišovacou schopnosťou prijmú ich prevrátené náuky. — 2. Tesaloničanom 2:6.
6. a) Prečo mohol Pavol s dôverou zveriť starších Bohu? b) Ako sa Pavol riadil zásadou zo Skutkov 20:35?
6 Bolo nevyhnutné, aby starší zostali duchovne bdelí a aby poskytovali ochranu pred odpadnutím. (20:31–38) Apoštol ich poučil o Hebrejských písmach a o Ježišovom učení. To malo posväcujúcu silu, ktorá im mohla pomôcť prijať nebeské kráľovstvo, „dedičstvo medzi všetkými posvätenými“. Pavol pracoval, aby sa staral o seba a o svojich druhov, a tak povzbudil starších, aby usilovne pracovali. (Skutky 18:1–3; 1. Tesaloničanom 2:9) Ak konáme podobne a pomáhame iným získať večný život, pochopíme Ježišove slová: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. Zmysel tohto výroku je vyjadrený v evanjeliách, ale cituje ho iba Pavol, ktorý ho mohol prijať ústne, alebo inšpiráciou. Ak sme obetaví ako Pavol, môžeme prežívať veľké šťastie. Tak sa im rozdával, že keď sa lúčil s efezskými staršími, boli veľmi zarmútení.
Nech sa stane Jehovova vôľa
7. Ako bol Pavol výborným príkladom, keď sa podriaďoval Božej vôli?
7 Keď sa Pavlova tretia misionárska cesta blížila ku koncu (okolo roku 56 n. l.), príkladne sa podriadil Božej vôli. (21:1–14) V Cézarei zostal so svojimi druhmi u Filipa, ktorého štyri dcéry, panny, „prorokovali“, pôsobením svätého ducha predpovedali udalosti. Kresťanský prorok Agabus si tam zviazal ruky a nohy Pavlovým pásom a podnietený Božím duchom povedal, že majiteľa toho pásu Židia v Jeruzaleme zviažu a vydajú do rúk pohanom. Pavol povedal: „Som pripravený nielen byť zviazaný, ale aj zomrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.“ Učeníci sa uspokojili a povedali: „Nech sa stane Jehovova vôľa.“
8. Na čo by sme si mali spomenúť, ak je nám niekedy ťažké prijať dobrú radu?
8 Pavol povedal starším v Jeruzaleme, čo Boh vykoná medzi pohanmi pomocou jeho zvestovateľskej služby. (21:15–26) Ak je nám niekedy ťažko prijať dobrú radu, spomeňme si, ako ju prijal Pavol. Aby dokázal, že Židov v pohanských krajinách neučí ‚odpadnúť od Mojžiša‘, poslúchol radu, ktorú mu dali starší, a podrobil sa obradnému očisteniu a uhradil náklady za seba a za štyroch ďalších mužov. Zákon bol síce Ježišovou smrťou odstránený, ale Pavol neurobil žiadnu chybu, keď splnil jeho požiadavky o slávnostných sľuboch. — Rimanom 7:12–14.
Neohrozene čelí útokom luzy
9. Majú dnešní Jehovovi svedkovia skúsenosti s násilnými útokmi davu podobne ako Pavol?
9 Jehovovi svedkovia často čelili násilným útokom luzy, a pritom si zachovali rýdzosť voči Bohu. (Pozri napríklad Ročenku Jehovových svedkov za rok 1975, angl., strany 180–190.) Židia z Malej Ázie podnecovali útoky luzy proti Pavlovi. (21:27–40) Keď s ním videli Efezana Trofima, apoštola falošne obvinili, že znečisťuje chrám, keď do neho privádza Grékov. Chceli ho zabiť, ale rímsky tribún Klaudius Lyziáš a jeho muži dav upokojili. Podľa predpovede (vinou Židov) dal Lyziáš Pavla spútať reťazami. (Skutky 21:11) Vo chvíli, keď mali apoštola odviesť do kasární neďaleko chrámového nádvoria, Lyziáš sa dozvedel, že Pavol nie je burič, ale že je to Žid, ktorý smie vchádzať do chrámového priestoru. Pavol mohol prehovoriť a ľud oslovil hebrejsky.
10. Ako zapôsobila na Židov v Jeruzaleme Pavlova reč a prečo ho nebičovali?
10 Pavol vydal skvelé svedectvo. (22:1–30) Vysvetlil, že je Žid a že sa učil u veľmi váženého Gamaliela. Vysvetlil, že cestou do Damašku, kde chcel prenasledovať nasledovníkov tej Cesty, bol oslepený a uvidel osláveného Ježiša Krista. Ananiáš mu vrátil zrak. Neskôr povedal Pán Pavlovi: „Choď, lebo ťa vyšlem k vzdialeným národom.“ Tieto slová zapôsobili ako iskra v lese. Dav začal kričať, že Pavol nemá právo žiť. Vyhadzovali dookola svoje vrchné odevy a zúrivo metali prach do vzduchu. Lyziáš dal vtedy Pavla odviesť do kasární, a tam mali Pavla zbičovať a vypočuť, aby sa Lyziáš dozvedel, prečo sú Židia proti nemu. K bičovaniu (náčiním, ktoré malo na držadle kožené remienky s uzlíkmi, alebo vloženými kúskami kovu alebo kosti) nedošlo, lebo Pavol sa spýtal: „Je zákonné, aby ste bičovali človeka, ktorý je Rimanom a nie je odsúdený?“ Keď sa Lyziáš dozvedel, že Pavol je rímskym občanom, naľakal sa a predviedol Pavla pred sanhedrin, aby zistil, z čoho ho Židia obviňujú.
11. Z akého hľadiska bol Pavol farizej?
11 Keď Pavol začal svoju obhajobu pred sanhedrinom a povedal, že sa „správal... pred Bohom s dokonale čistým svedomím“, veľkňaz Ananiáš nariadil, aby ho udreli. (23:1–10) Pavol povedal: „Boh udrie teba, ty obielená stena.“ „Zlorečíš Božiemu veľkňazovi?“ spýtali sa ho niektorí. Pavol zle videl, a preto azda Ananiáša nespoznal. Ale všimol si, že v rade sanhedrinu sú farizeji a saduceji, a preto povedal: „Som farizej... pre nádej na vzkriesenie z mŕtvych som súdený.“ Tak vznikol v sanhedrine rozkol, lebo farizeji verili vo vzkriesenie, ale saduceji nie. Rozkol bol taký veľký, že Lyziáš musel Pavla zachrániť.
12. Ako unikol Pavol v Jeruzaleme sprisahaniu, pri ktorom mal prísť o život?
12 Potom Pavol unikol sprisahaniu, pri ktorom mu išlo o život. (23:11–35) Štyridsať Židov sa sprisahalo, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. Pavlov synovec to oznámil Pavlovi a Lyziášovi. Apoštola pod vojenským dohľadom odviedli k miestodržiteľovi Antóniovi Félixovi do Cézarey, rímskeho administratívneho hlavného mesta Judey. Félix sľúbil Pavlovi audienciu, a potom ho dal strážiť v prétoriánskom paláci Herodesa Veľkého, v hlavnom sídle miestodržiteľa.
Smelosť pred vladármi
13. O čom svedčil Pavol Félixovi a ako sa to skončilo?
13 Onedlho sa apoštol hájil proti falošným obžalobám a smelo vydával svedectvo Félixovi. (24:1–27) Pred židovskými žalobcami Pavol dokázal, že dav nepoburoval. Povedal, že verí tomu, čo je napísané v Zákone a v Prorokoch a že dúfa vo „vzkriesenie spravodlivých aj nespravodlivých“. Pavol vysvetlil, že prišiel do Jeruzalema s „darmi milosrdenstva“ (príspevky pre Ježišových nasledovníkov, ktorí boli chudobní azda zato, že boli prenasledovaní) a že sa obradne očistil. No Félix súd odkladal a Pavol neskôr zvestoval jemu a jeho manželke Drusille (dcére Herodesa Agrippu I.) o Kristovi, o spravodlivosti, sebaovládaní a o blížiacom sa súde. Félix sa takýchto rečí zľakol a dovolil Pavlovi odísť. Ale neskôr pre apoštola často posielal, lebo dúfal, že dostane dajaký úplatok. Félix vedel, že Pavol je nevinný, ale nechal ho v putách, lebo dúfal, že tak si získa priazeň Židov. O dva roky neskôr nastúpil po Félixovi Porcius Festus.
14. Aké zákonné opatrenia Pavol využil, keď stál pred Festom a akú obdobu vidíme dnes?
14 Pavol sa smelo hájil aj pred Festom. (25:1–12) Keby si bol býval apoštol zaslúžil smrť, nemohol by sa oslobodiť. No teraz ho nikto nemôže vydať Židom ako prejav priazne. „Odvolávam sa na cézara!“ povedal Pavol a využil svoje právo, ktoré má ako rímsky občan, byť vypočúvaný v Ríme (vtedy pred Nerom). Odvolanie mu dovolili a Pavol bude „svedčiť... v Ríme“, ako bolo predpovedané. (Skutky 23:11) Aj Jehovovi svedkovia dnes využívajú opatrenie na ‚obhajobu a zákonné upevňovanie dobrého posolstva‘. — Filipanom 1:7.
15. a) Ktoré proroctvo sa splnilo, keď Pavol predstúpil pred kráľa Agrippu a pred cézara? b) Ako sa Saul ‚vzpieral proti ostňom‘?
15 Kráľ Herodes Agrippa II. zo severnej Judey a jeho sestra Bereniké (s ktorou mal krvismilný vzťah) si vypočuli Pavla, keď boli na návšteve u Festa v Cezarei. (25:13 až 26:23) Pavol vydával svedectvo Agrippovi a cézarovi, a tak splnil proroctvo, že Pánovo meno ponesie kráľom. (Skutky 9:15) Keď Pavol rozprával Agrippovi, čo sa stalo cestou do Damašku, spomenul, čo mu Ježiš povedal: „Ťažko ti je vzpierať sa proti ostňom.“ Tvrdohlavý býk sa sám zraní, keď sa vzpiera proti pichaniu bodcom, a takisto si škodil aj Saul, keď bojoval proti Ježišovým nasledovníkom, ktorých podporoval Boh.
16. Ako zapôsobilo Pavlovo svedectvo na Festa a na Agrippu?
16 Ako reagovali Festus a Agrippa? (26:24–32) Festus nemohol pochopiť vzkriesenie a čudoval sa Pavlovmu presvedčeniu. Povedal: „Veľká učenosť ťa doháňa do bláznovstva!“ Takisto aj dnes niektorí obviňujú Jehovových svedkov, že stratili rozum, hoci podobne ako Pavol „predkladajú slová pravdy a zdravej mysle“. „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom,“ povedal Agrippa, keď skončil audienciu, ale uznal, že Pavol mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cézara.
Nebezpečenstvo na mori
17. Ako by si opísal nebezpečenstvo na mori, do ktorého sa dostal Pavol počas cesty do Ríma?
17 Cestou do Ríma bol Pavol vystavený ‚nebezpečenstvu na mori‘. (2. Korinťanom 11:24–27) Jeden dôstojník menom Július mal na starosť väzňov, plaviacich sa z Cezarey do Ríma. (27:1–26) Keď ich loď pristála v Sidone, Pavol smel navštíviť veriacich, ktorí ho duchovne osviežili. (Porovnaj 3. Jána 14.) V Mýre, v Malej Ázii, prinútil Július väzňov nastúpiť na loď, ktorá viezla do Itálie obilie. Hoci vanul silný protivietor, dostali sa na miesto, zvané Krásne prístavy, blízko krétskeho mesta Lasea. Keď odtiaľ vyplávali do Foiniky, loď sa dostala do prudkej víchrice, vanúcej od severovýchodu. Námorníci sa báli, aby nenarazili na Syrtu (pohyblivé piesky na severnom brehu Afriky), a preto „stiahli plachty“. Trup lode predtým podviazali lanami, aby sa loď nerozpadla. Ale loď sa zmietala v búrke aj nasledujúci deň, a preto ju začali odľahčovať a vyhádzali náklad cez palubu. Tretí deň vyhodili aj lodnú výstroj (plachty alebo zásobné laná). Zdalo sa, že nádej mizne, ale Pavlovi sa ukázal anjel, a povedal mu, aby sa nebál, lebo musí stáť pred cézarom. Uľavilo sa im, keď apoštol povedal, že všetci cestujúci budú vrhnutí na breh akéhosi ostrova.
18. Čo sa nakoniec stalo Pavlovi a jeho spolucestujúcim?
18 Cestujúci naozaj prežili. (27:27–44) Štrnásty deň o polnoci námorníci vytušili, že sa blížia k pevnine. To sa potvrdilo, keď merali hĺbku olovnicou a aby nestroskotali na skaliskách, spustili kotvy. Všetkých 276 mužov poslúchlo Pavla a najedli sa. Potom odľahčili loď a vyhodili cez palubu všetku pšenicu. Na úsvite námorníci odrezali kotvu, uvoľnili veslá a vytiahli prednú plachtu proti vetru. Loď narazila na piesčinu a korma sa začala lámať. Ale všetkým sa podarilo dostať na suchú zem.
19. Čo sa stalo Pavlovi na Malte a čo tam vykonal pre iných?
19 Premočení a vyčerpaní stroskotanci sa ocitli na Malte, kde im ostrovania preukázali „mimoriadnu láskavosť“. (28:1–16) Keď im Pavol položil na oheň raždie, teplom sa zobudila zmija a prichytila sa mu na ruku. (Dnes na Malte nie sú jedovatí hadi, ale toto bol ‚jedovatý tvor‘.) Malťania si mysleli, že Pavol je vrah a že „trestajúca spravodlivosť“ ho neponechá nažive, ale keď nezomrel, ani nedostal zápal, ani neopuchol, povedali, že je to akýsi boh. Pavol neskôr uzdravil mnoho ľudí, aj otca maltského popredného úradníka Publia. Po troch mesiacoch Pavol, Lukáš a Aristarchos odplávali na lodi, ktorá na prove mala znak „Diovi synovia“ (Kastor a Pollux, mytologické dvojčatá, údajne ochraňujúce námorníkov.) Keď pristáli v Puteoli, Július sa vydal so svojimi zverencami ďalej. Pavol sa poďakoval Bohu a nadobudol odvahu, keď im kresťania z rímskeho hlavného mesta prišli naproti až k Appiovmu trhu a ku trom krčmám pri Appiovej ceste. Keď sa nakoniec dostali do Ríma, Pavlovi dovolili, aby zostal sám, aj keď pod vojenským dohľadom.
Ďalej oznamujme Jehovovo kráľovstvo!
20. Čo robil Pavol vo svojom rímskom bydlisku?
20 Pavol bol ubytovaný v Ríme a smelo tam oznamoval Jehovovo kráľovstvo. (28:17–31) Židovským popredným mužom povedal: „Pre nádej Izraela mám na sebe túto reťaz.“ K tejto nádeji patrilo prijatie Mesiáša a za to by sme mali byť ochotní trpieť aj my. (Filipanom 1:29) Väčšina týchto Židov neuverila, ale mnohí pohania a niekoľko Židov malo správny stav srdca. (Izaiáš 6:9, 10) Dva roky (asi v rokoch 59–61 n. l.) prijíma Pavol všetkých, ktorí k nemu prišli, a „hlásal im Božie kráľovstvo a vyučoval ich o Pánu Ježišovi Kristovi s najväčšou voľnosťou reči bez prekážok“.
21. V čom bol Pavlov príklad až do konca svojho pozemského života?
21 Nero zrejme prehlásil Pavla za nevinného a prepustil ho. Apoštol začal znova pracovať spoločne s Timoteom a Títom. Ale opäť bol v Ríme uväznený, (okolo roku 65 n. l.) a zomrel pravdepodobne za Nerona mučeníckou smrťou. (2. Timotejovi 4:6–8) Až do konca svojho života Pavol bol výborným príkladom odvážneho zvestovateľa Kráľovstva. Kiež všetci, ktorí sú oddaní Bohu v týchto posledných dňoch, s tým istým duchom smelo oznamujú Jehovovo kráľovstvo!
Ako by si odpovedal?
◻ Ako školil Pavol v zvestovateľskej službe starších v Efeze?
◻ Ako bol Pavol príkladom v podriadenosti voči Božej vôli?
◻ V čom sa podobajú skúsenosti dnešných Jehovových svedkov Pavlovým zážitkom, pokiaľ ide o násilné útoky davu?
◻ Aké zákonné opatrenie Pavol využil, keď stál pred miestodržiteľom Festom, a čo podobné sa deje dnes?
◻ Akou činnosťou sa Pavol zamestnával, keď bol ubytovaný v Ríme a v čom nám bol príkladom?