‚Verný otrok‘ a jeho vedúci zbor
„Kto je teda ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas?“ — MATÚŠ 24:45.
1. Prečo je Jehova ochotný udeľovať moc a hlavne komu ju udelil?
JEHOVA je Bohom poriadku. Je aj zdrojom všetkej zákonnej moci. Dôveruje svojim verným tvorom, a preto je ochotný udeliť moc. Najvyššiu moc udelil svojmu Synovi, Ježišovi Kristovi. Boh „všetko tiež podriadil pod jeho nohy a urobil ho hlavou nad všetkým v zbore.“ — Efezanom 1:22.
2. Ako nazýva Pavol kresťanský zbor a komu udelil Kristus moc?
2 Apoštol Pavol nazýva kresťanský zbor „Božou domácnosťou“ a hovorí, že nad touto domácnosťou bol dosadený verný Jehovov Syn, Ježiš Kristus. (1. Timotejovi 3:15; Hebrejom 3:6) Kristus prideľuje moc členom Božej domácnosti. Vidíme to z Ježišových slov v Matúšovi 24:45–47. Povedal: „Kto je teda ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas? Šťastný je ten otrok, ak ho nájde jeho pán pri svojom príchode, že to tak robí. Pravdu vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.“
Hospodár v prvom storočí
3. Z koho sa skladá „verný a rozvážny otrok“ a aké označenie sa preňho používa ako pre jednotlivca?
3 Na základe starostlivého štúdia Písma vieme, že duchom pomazaní členovia Božej domácnosti tvoria v ktoromkoľvek čase kolektívneho „verného a rozvážneho otroka“, „správcu“ čiže „hospodára“. Členovia Jehovovej domácnosti sa jednotlivo označujú za „čeľaď“ alebo „služobníctvo“. — Matúš 24:45; Lukáš 12:42, Biblia s odkazmi, poznámka pod čiarou.
4. Čo sa spýtal krátko pred smrťou Ježiš a ku komu sa prirovnal?
4 Niekoľko mesiacov pred smrťou sa Ježiš podľa Lukáša 12:42 spýtal: „Kto je skutočne verný správca, ten rozvážny, ktorého jeho pán ustanoví nad svojím služobníctvom, aby im dával ich vymeranú zásobu jedla?“ Potom niekoľko dní pred smrťou sa Ježiš sám prirovnal k mužovi, ktorý sa chystá odcestovať do cudziny a povolá svojich otrokov, aby im zveril majetok. — Matúš 25:14.
5. a) Kedy Ježiš poveril iných, aby sa starali o jeho majetok? b) Aké rozšírené poverenie dal Kristus tým, ktorí mali tvoriť jeho kolektívneho hospodára?
5 Kedy ustanovil Ježiš iných, aby sa starali o jeho majetok? Stalo sa to po jeho vzkriesení. Vo svojich známych slovách v Matúšovi 28:19, 20 dal Ježiš rozšírené poverenie učiť a robiť učeníkov najprv tým, ktorí mali tvoriť jeho kolektívneho hospodára. Mali vydávať svedectvo „až do najvzdialenejšej časti zeme“ aj ako jednotlivci a mali rozširovať misionárske pole, ktoré začal obrábať Ježiš počas svojej pozemskej služby. (Skutky 1:8) Pritom mali vystupovať ako „vyslanci, zastupujúci Krista“. Títo „správcovia Božích tajomstiev“ mali robiť učeníkov a dávať im duchovný pokrm. — 2. Korinťanom 5:20; 1. Korinťanom 4:1, 2.
Vedúci zbor domácnosti
6. Čo mala pod Božou inšpiráciou obstarávať trieda správcu v prvom storočí?
6 Ako kolektív mali byť duchom pomazaní kresťania pánovým správcom čiže hospodárom, ktorý bol ustanovený, aby dával aktuálny duchovný pokrm jednotlivým členom Božej domácnosti. V období od roku 41 do roku 98 n. l. boli členovia triedy správcu inšpirovaní Bohom, aby na úžitok svojich bratov napísali päť historických správ, 21 listov a knihu Zjavenie. Tieto inšpirované spisy obsahujú výborný duchovný pokrm pre čeľaď, pre jednotlivých pomazaných v Božej domácnosti.
7. Na čo vybral Kristus niekoľkých mužov z triedy otroka?
7 Všetci pomazaní kresťania kolektívne tvoria Božiu domácnosť, a je veľa dôkazov na to, že Kristus vybral z triedy otroka malý počet mužov, ktorí majú slúžiť ako viditeľný vedúci zbor. Z raných dejín zboru vidno, že základy vedúceho zboru v prvom storočí tvorilo 12 apoštolov vrátane Mateja. Správu o tom nachádzame v Skutkoch 1:20–26. Matej nahradil Judáša Iškariotského; píše sa tu o jeho „úrade dozorcu“ a o „tejto službe a apoštolstve“.
8. Čo patrilo k zodpovednostiam vedúceho zboru v prvom storočí?
8 K takému úradu dozorcu patrila zodpovednosť apoštolov menovať vhodných mužov do služobného postavenia a organizovať službu. Mali aj vyučovať a vysvetľovať niektoré náuky. Ježiš sľúbil, že „duch pravdy“ bude viesť kresťanský zbor postupne do celej pravdy, ako je to zaznamenané v Jánovi 16:13. Tí, ktorí prijali slovo a stali sa pokrstenými pomazanými kresťanmi, sa hneď od začiatku stále venovali „učeniu apoštolov“. Sedem odporúčaných mužov menovali nad rozdeľovaním hmotného pokrmu preto, aby sa „tých dvanásť“ mohlo „venovať modlitbe a službe slova“. — Skutky 2:42; 6:1–6.
9. Ako sa raný kresťanský zbor zmenšil na jedenásť členov, ale prečo bol obnovený počet dvanástich?
9 Zdá sa, že vedúci zbor sa najprv skladal len z Ježišových apoštolov. Malo to tak zostať vždy? Asi v roku 44 n. l. popravil Herodes Agrippa apoštola Jakoba, Jánovho brata. (Skutky 12:1, 2) Zrejme nebola snaha nahradiť ho, ako nahradili Judáša. Prečo? Lebo Jakob nepochybne zomrel verný, prvý z dvanástich apoštolov, ktorí tiež mali zomrieť. Judáš bol ale zlý odpadlík a musel byť nahradený, aby bol obnovený počet dvanástich základných kameňov duchovného Izraela. — Efezanom 2:20; Zjavenie 21:14.
10. Kedy a ako sa rozšíril vedúci zbor v prvom storočí a ako ho Kristus používal pri vedení Božej domácnosti?
10 Pôvodní členovia vedúceho zboru v prvom storočí boli apoštoli, muži, ktorí predtým chodili s Ježišom a boli svedkami jeho smrti a vzkriesenia. (Skutky 1:21, 22) Táto situácia sa mala zmeniť. Počas rokov duchovne vyrástli iní kresťanskí muži a boli menovaní za starších v jeruzalemskom zbore. Najneskôr v roku 49 n. l. sa vedúci zbor rozšíril, takže v ňom boli aj zostávajúci apoštoli, ale aj iní starší muži v Jeruzaleme. (Skutky 15:2) Zloženie vedúceho zboru teda nebolo stále, ale Boh to riadil tak, že sa menilo podľa okolností, v ktorých sa nachádzal jeho ľud. Kristus, činná hlava zboru, používal tento rozšírený vedúci zbor na vyriešenie dôležitej náukovej otázky, či sa majú nežidovskí kresťania obrezať a či sa majú podriaďovať Zákonu podľa Mojžiša. Vedúci zbor napísal list, v ktorom vysvetlil svoje rozhodnutie a vydal nariadenie, ktoré sa malo zachovávať. — Skutky 15:23–29.
Prichádza čas, keď má hospodár skladať účty
11. Cenili si bratia pevné vedenie vedúceho zboru? Z čoho vidno, že Jehova žehnal toto usporiadanie?
11 Aj jednotlivci aj zbory kresťanov si v raných časoch vážili pevné vedenie vedúceho zboru. Keď si v zbore v sýrskej Antiochii prečítali list od vedúceho zboru, tešili sa z povzbudenia. Keď dostali tento list iné zbory a dodržiavali nariadenie, „upevňovali sa vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň“. (Skutky 16:5) Je zrejmé, že Boh toto usporiadanie požehnal. — Skutky 15:30, 31.
12, 13. Aké udalosti Ježiš predpovedal v podobenstve o mínach a o talentoch?
12 Pozrime sa na túto významnú vec aj z iného hľadiska. V podobenstve o mínach sa Ježiš sám prirovnal k urodzenému mužovi, ktorý cestoval do vzdialenej krajiny, aby si tam zaistil kráľovskú moc a potom aby sa vrátil. (Lukáš 19:11, 12) Keď bol Ježiš v roku 33 n. l. vzkriesený, bol vyvýšený po Božej pravici, kde mal sedieť, kým nebudú jeho nepriatelia podložení za podnož pod jeho nohy. — Skutky 2:33–35.
13 V podobnom znázornení o talentoch Ježiš povedal, že po dlhom čase pán prišiel účtovať so svojimi otrokmi. Verným otrokom pán povedal: „Bol si verný nad málom. Ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána.“ Ale o nevernom otrokovi povedal: „Bude [mu] odňaté aj to, čo má. A toho neužitočného otroka vyhoďte von do tmy.“ — Matúš 25:21–23, 29, 30.
14. Čo očakával Ježiš od svojich duchom pomazaných otrokov?
14 Po dlhom čase — takmer po devätnástich storočiach — Kristus v roku 1914 na „konci ustanovených časov národov“ bol obdarený kráľovskou mocou. (Lukáš 21:24) Onedlho nato „prišiel a účtoval“ so svojimi otrokmi, s duchom pomazanými kresťanmi. (Matúš 25:19) Čo od nich Ježiš očakával jednotlivo aj v celku? Úloha správcu trvala už od prvého storočia. Kristus vtedy zveril talenty jednotlivcom — „každému podľa jeho vlastnej schopnosti“. Podľa toho teda Ježiš očakával výsledky. (Matúš 25:15) Tu platí pravidlo z 1. listu Korinťanom 4:2, ktoré znie: „U správcov sa vyhľadáva, aby bol človek nájdený verný.“ Používať talenty znamenalo verne slúžiť ako Boží vyslanci, robiť učeníkov a dávať im duchovné pravdy. — 2. Korinťanom 5:20.
„Otrok“ a jeho vedúci zbor v blížiacom sa čase konca
15. a) Čo očakával Kristus od svojho kolektívneho hospodára? b) Z čoho vidno, že to podľa Kristovho očakávania trieda otroka mala robiť predtým, ako Kristus príde preskúmať svoju domácnosť?
15 Ježiš očakával, že pomazaní kresťania kolektívne budú verným správcom a že budú dávať jeho služobníctvu „vymeranú zásobu jedla v pravý čas“. (Lukáš 12:42) Podľa Lukáša 12:43 Kristus povedal: „Šťastný je ten otrok, ak ho jeho pán pri príchode nájde, že to robí!“ Z toho vidno, že duchovný pokrm mali dávať členom kresťanského zboru, Božej domácnosti, už dajaký čas predtým, ako Kristus prišiel účtovať so svojimi duchom pomazanými otrokmi. Koho našiel Ježiš pri takej práci, keď sa v roku 1914 vrátil v kráľovskej moci a keď potom v roku 1918 prišiel preskúmať Boží dom? — Malachiáš 3:1–4; Lukáš 19:12; 1. Petra 4:17.
16. Keď Kristus prišiel v roku 1918 preskúmať Boží dom, prečo nenašiel cirkvi kresťanstva dávať duchovný pokrm v pravý čas?
16 Keď sa dlhý čas, čo Ježiš čakal po pravici Boha, blížil ku koncu, postupne sa vyjasnilo, kto dával Kristovej čeľadi zásoby duchovnej potravy ešte pred rokom 1914. Čo si myslíš, boli to cirkvi kresťanstva? Určite nie, lebo tie sa dali hlboko zapriahnuť do politiky. Boli ochotnými nástrojmi koloniálnej politiky a predbiehali sa vo vlasteneckých prejavoch a podporovali nacionalizmus. Priviedli na seba ťažkú vinu krvi, keď aktívne podporovali vlády zúčastnené v prvej svetovej vojne. Duchovne sa ich viera oslabila náboženským modernizmom. Nastala duchovná kríza, lebo mnohí duchovní sa stali obeťou vyššej kritiky a evolučného učenia. Od duchovenstva kresťanstva sa naozaj nedala očakávať žiadna duchovná výživa.
17. Prečo Kristus zavrhol niektorých pomazaných kresťanov a čo to pre nich znamenalo?
17 Žiadna duchovná výživa neprichádzala ani od tých pomazaných kresťanov, ktorí sa starali viac o svoju vlastnú záchranu, ako o prácu s talentami ich Pána. Zistilo sa, že sú „leniví“ a nehodia sa na to, aby sa starali o Pánov majetok. Preto boli vyhodení „von do tmy“, kde sú aj cirkvi kresťanstva. — Matúš 25:24–30.
18. Koho Pán našiel v pravý čas zásobovať jeho služobníctvo duchovným pokrmom a čo to dokazuje?
18 Koho Pán Ježiš Kristus zastihol pri práci, keď v roku 1918 prišiel preskúmať svojich otrokov? Kto dával jeho služobníctvu vymeranú zásobu jedla v pravý čas? Kto dal už predtým úprimným hľadačom pravdy správne porozumenie výkupnej obete, Božieho mena, Kristovej neviditeľnej prítomnosti a významu roku 1914? Kto odhalil falošnú náuku o trojici, o nesmrteľnej duši a o pekelnom ohni? Kto vystríhal pred nebezpečenstvom špiritizmu a evolucionizmu? Zo skutočností vidno, že to bola skupina pomazaných kresťanov spojená s vydávateľmi časopisu Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti, ktorý má teraz názov Strážna veža hlásajúca Jehovovo kráľovstvo.
19. Ako sa prejavila trieda verného otroka už pred rokom 1918, aký prostriedok používala na rozdeľovanie duchovného pokrmu a od kedy?
19 Vo vydaní z 1. novembra 1944 (angl.) boli slová: „V roku 1878, štyridsať rokov pred Pánovým príchodom do chrámu v roku 1918, existovala skupina úprimných, zasvätených kresťanov, ktorí sa odpútali od hierarchických organizácií duchovenstva a snažili sa pestovať kresťanstvo... Nasledujúci rok, v júli 1879, začali vydávať tento časopis, ‚Strážnu vežu‘, aby pravdy, ktoré Boh oznámil skrze Krista ako ‚pokrm v pravý čas‘, sa mohli pravidelne rozdeľovať celej domácnosti jeho zasvätených detí.“
20. a) Ako sa objavil na scéne novodobý vedúci zbor? b) Čo robili členovia vedúceho zboru a kto ich viedol?
20 Strážna veža č. 17, 1972 priniesla informácie o vývoji novodobého vedúceho zboru. Vysvetľovala: „O päť rokov neskôr [v roku 1884] bola zákonne ustanovená Traktátna spoločnosť Sionská Strážna veža a slúžila ako ‚orgán‘ na sprostredkovanie duchovného pokrmu tisícom úprimných ľudí, ktorí sa snažili spoznať Boha [a] rozumieť jeho Slovu... S touto Spoločnosťou, ktorá má hlavné sídlo v Pennsylvánii, sa spojili Bohu oddaní, pokrstení a pomazaní kresťania. Bez ohľadu na to, či patrili do výboru riaditeľov alebo nie, dali sa k dispozícii triede ‚verného a rozumného otroka‘ pre zvláštnu prácu. Pomáhali sýtiť triedu otroka a viesť ju a tak vznikol vedúci zbor. To sa určite dialo pod vedením neviditeľnej účinnej sily čiže Jehovovho svätého ducha a aj pod vedením Ježiša Krista, Božieho Syna, hlavy kresťanského zboru“.
21. a) Koho Kristus zastihol pri rozdeľovaní duchovného pokrmu a ako ho odmenil? b) Čo čakalo verného otroka a jeho vedúci zbor?
21 V roku 1918, keď Ježiš preskúmal tých, ktorí tvrdili, že sú jeho otrokmi, našiel medzinárodnú skupinu kresťanov, ktorí uverejňovali biblické pravdy na použitie v zbore aj vo zvestovateľskom diele. V roku 1919 sa stalo to, čo Kristus povedal: „Šťastný je ten otrok, ak ho nájde jeho pán pri svojom príchode, že to tak robí. Pravdu vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.“ (Matúš 24:46, 47) Títo praví kresťania vstúpili do radosti svojho Pána. Dokázali, že sú ‚verní nad málom‘, a preto ich Pán ustanovil ‚nad mnohým‘. (Matúš 25:21) Verný otrok a jeho vedúci zbor boli na svojom mieste pripravení na rozšírené poverenie. Mali by sme byť naozaj radi, lebo verní a oddaní kresťania majú bohatý úžitok z práce verného otroka a jeho vedúceho zboru.
Hlavné body na zapamätanie
◻ Kto je hlavou Božej domácnosti a komu Boh udelil moc?
◻ Akú kolektívnu úlohu dal Kristus triede otroka?
◻ Ktorá iná kolektívna skupina existovala v rámci triedy otroka a aké mala zvláštne povinnosti?
◻ Kto sa staral o duchovný pokrm pre Božiu domácnosť, keď ju prišiel Kristus preskúmať?
◻ Ako sa objavil na scéne novodobý vedúci zbor?
[Obrázok na strane 10]
„Otrok“ v prvom storočí mal vedúci zbor, ktorý tvorili apoštoli a starší jeruzalemského zboru