Boh — hazardný hráč, alebo Stvoriteľ?

„NIET pochýb o tom, že mnohí vedci vášnivo odporujú akejkoľvek forme metafyzických... argumentov. Vysmievajú sa predstave, že by mohol existovať Boh, alebo dokonca tvorivý neosobný princíp... Ja osobne sa nepripájam k ich výsmechu.“ Toto hovorí Paul Davies, profesor matematickej fyziky na Adelaidskej univerzite v Južnej Austrálii, vo svojej knihe The Mind of God (Božia myseľ).

Davies ďalej hovorí: „Starostlivé štúdium ukazuje, že zákony vo vesmíre sú pozoruhodne šťastne zvolené pre vznik zložitých a rôznorodých foriem života. Zdá sa, že existencia živých organizmov je závislá od množstva priaznivých zhôd okolností, ktoré niektorí vedci a filozofi považujú za priam ohromujúce.“

Ďalej uvádza: „Vedecké hľadanie je cesta do neznáma... Ale celou tou cestou sa tiahne známa niť racionality a usporiadanosti. Vidíme, že tento poriadok vo vesmíre stojí na presne vymedzených matematických zákonoch, ktoré sú navzájom posplietané tak, aby vytvárali jemnú a harmonickú jednotu. Tieto zákony sa vyznačujú elegantnou jednoduchosťou.“

Davies na záver píše: „Prečo je práve Homo sapiens nositeľom iskry racionality, ktorá je kľúčom k celému vesmíru, je veľkou záhadou... Nemôžem veriť tomu, že naša existencia vo vesmíre je iba hrou osudu, náhodou histórie, náhodným javom v úžasnej kozmickej dráme. Sme s vesmírom príliš úzko spätí... To, že sme tu, je výsledok zámeru.“ Davies však neprichádza k záveru, že existuje nejaký Konštruktér, nejaký Boh. Ale k akému záveru ste dospeli vy? Je existencia ľudstva výsledkom zámeru? Ak áno, čí zámer to bol, aby sme existovali?

Kľúče k „záhade“

V Biblii dáva apoštol Pavol možnosť porozumieť tomu, čo Davies označil za ‚veľkú záhadu‘. Pavol ukazuje, ako sa Boh zjavil: „Lebo čo môže byť o Bohu známe, je im [‚ľuďom, ktorí potláčajú pravdu‘] zjavné, lebo im to Boh zjavil. Lebo jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia.“ (Rimanom 1:18–20)a Áno, nekonečná rozmanitosť foriem života, ich neuveriteľná zložitosť a vynikajúca konštrukcia by mali pokorného a úctivého človeka priviesť k tomu, aby uznal, že existuje nadradená moc, inteligencia či myseľ, ktorá oveľa prevyšuje akékoľvek ľudské poznanie. — Žalm 8:3, 4.

Ďalšie Pavlove slová o tých, ktorí zavrhujú Boha, vedú k zamysleniu: „Hoci tvrdili, že sú múdri, stali sa pochabými... [tí], ktorí vymenili Božiu pravdu za lož a zbožňovali stvorenie a preukazovali mu svätú službu radšej ako Tomu, ktorý stvoril všetko, ktorý je navždy požehnaný. Amen.“ (Rimanom 1:22, 25) Je isté, že tí, ktorí zbožňujú „prírodu“ a zavrhujú Boha, sú z Jehovovho hľadiska nemúdri. Ponorení v trasovisku vzájomne si protirečiacich vývinových teórií, nedokážu uznať Stvoriteľa, ako ani zložitosť a zámernosť jeho stvorenia.

„Gigantická séria náhod“

Pavol taktiež napísal: „Bez viery nie je možné páčiť sa mu [Bohu], lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ (Hebrejom 11:6) Viera, ktorá sa zakladá na presnom poznaní, a nie na ľahkovernosti, nám umožňuje pochopiť, prečo sme tu. (Kolosanom 1:9, 10) Je istotne ľahkoverné uveriť tomu, o čom by nás chceli presvedčiť niektorí vedci, že život vznikol podobne, „ako keby sme vyhrali v lotérii milión dolárov miliónkrát za sebou“.

Britský vedec Fred Hoyle teoretizoval, že jadrové reakcie vedúce k vytvoreniu dvoch životne dôležitých prvkov, uhlíka a kyslíka, vytvorili tieto prvky vo vyváženom pomere len vďaka šťastnej náhode. — The Intelligent Universe (Inteligentný vesmír); The Mind of God.

Tento vedec uvádza ďalší príklad: „Ak by súčet hmotností protónu a elektrónu náhle vzrástol na trochu väčšiu hodnotu, ako je hmotnosť neutrónu, a nebol by trochu menší, ako je hmotnosť neutrónu, malo by to katastrofálne následky... V celom vesmíre by sa okamžite rozpadli všetky atómy vodíka, pričom by sa premenili na neutróny a neutrína. Slnko by bez jadrového paliva vychladlo a zmrštilo sa.“ To isté by sa stalo s miliardami ďalších hviezd vo vesmíre.

Hoyle robí záver: „Zoznam... zjavných náhod, ktoré nie sú biologickej povahy, ale bez ktorých by nebol možný ľudský život, ktorý je podmienený existenciou uhlíka, je dlhý a pôsobivý.“ Hovorí: „Zdá sa, že tieto vplyvy [dôležité pre život] pretkávajú svet prírody ako sled šťastných zhôd okolností. Ale týchto nezvyčajných náhod nevyhnutných pre život je tak mnoho, že by sa žiadalo určité vysvetlenie príčin týchto javov.“ — Kurzíva od nás.

Dodáva tiež: „Problém spočíva v rozhodnutí, či tieto zdanlivo náhodné prispôsobenia sú skutočne náhodné, alebo nie, a teda či život vznikol náhodou, alebo nie. Žiaden vedec sa na to nepýta rád, ale napriek tomu je potrebné túto otázku položiť. Mohlo by to byť tak, že tieto prispôsobenia sú výsledkom inteligentného zámeru?“

Paul Davies píše: „Na Hoyla tak zapôsobila táto ‚gigantická séria náhod‘, že bol podnietený vysloviť poznámku, že je to tak, akoby ‚zákony jadrovej fyziky boli rozvážne navrhované s ohľadom na následky, aké by to vyvolalo vnútri hviezd‘.“ Kto alebo čo spôsobilo túto „gigantickú sériu [šťastných] náhod“? Kto alebo čo vytvorilo našu nepatrnú planétu naplnenú takmer nekonečnou škálou miliónov znamenite uspôsobených rastlín a živočíchov?

Biblická odpoveď

Žalmista asi pred tritisíc rokmi s úctou napísal: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov. To more, také veľké a šíre, v ktorom je pohybu bez počtu, živých tvorov, malých i veľkých.“ — Žalm 104:24, 25.

Apoštol Ján povedal: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ (Zjavenie 4:11) Život nevznikol slepou náhodou, v nejakej kozmickej lotérii s obrovským počtom výhier v prospech miliónov foriem života.

Jednoduchou pravdou je, že Boh „stvoril všetky veci a pre [jeho] vôľu sú tu a boli stvorené“. Sám Ježiš Kristus povedal farizejom: „Nečítali ste, že ten, ktorý ich stvoril, stvoril ich od začiatku ako muža a ženu?“ Ježiš poznal Stvoriteľa! Ako Jehovov majster v diele s ním spolupracoval počas tvorenia. — Matúš 19:4; Príslovia 8:22–31.

Pochopiť a prijať túto základnú pravdu o Stvoriteľovi si však vyžaduje vieru a pokoru. Táto viera nie je slepá ľahkovernosť. Je založená na jasných, viditeľných dokladoch. Áno, „[Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta“. — Rimanom 1:20.

S našimi terajšími obmedzenými vedeckými poznatkami nedokážeme vysvetliť, ako Boh tvoril. Preto by sme mali uznať, že v súčasnosti nemôžeme poznať ani pochopiť všetko o pôvode života. Na túto skutočnosť sme upozornení pri čítaní Jehovových slov: „Vaše myšlienky nie sú mojimi myšlienkami, ani moje cesty nie sú vašimi cestami... Veď ako sú nebesia vyššie než zem, tak sú moje cesty vyššie než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“ — Izaiáš 55:8, 9.

Sami si musíte vybrať, či ľahkovážne veriť v slepú a náhodnú evolúciu, v nespočetný počet výhier v hazardnej hre, alebo veriť v Pôvodcu predsavzatí, Stvoriteľa, Konštruktéra, v Jehovu Boha. Inšpirovaný prorok správne povedal: „Jehova, Stvoriteľ najvzdialenejších končín zeme, je Bohom na neurčitý čas. Neunavuje sa ani neustáva. Jeho porozumenie sa nedá vyskúmať.“ — Izaiáš 40:28.

Čomu teda budete veriť? Vaše rozhodnutie bude mať veľký vplyv na vaše vyhliadky do budúcnosti. Ak by bola pravdivá evolúcia, potom by smrť znamenala úplné zabudnutie, napriek klamným argumentom zložitej katolíckej teológie, ktorá sa do evolúcie snaží zaviesť pojem „duša“.b Človek nemá nesmrteľnú dušu na zmiernenie neodvratného údelu smrti. — 1. Mojžišova 2:7; Ezechiel 18:4, 20.

Ak za pravdivú považujeme Bibliu a veríme, že Stvoriteľom je živý Boh, potom je tu sľub o vzkriesení k večnému a dokonalému životu na zemi, na ktorej bude obnovená pôvodná rovnováha a súlad. (Ján 5:28, 29) Čomu budete veriť? Budete veriť v neuveriteľnú hazardnú hru Darwinovej evolučnej teórie? Alebo v Stvoriteľa, ktorý konal a naďalej koná na základe predsavzatia?c

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 14]

Niektorí evolucionisti vlastne tvrdia, že naša existencia na zemi je niečo podobné, „ako keby sme vyhrali v lotérii milión dolárov miliónkrát za sebou“.

[Rámček/obrázok na strane 15]

Nekonečná škála druhov a tvarov

Hmyz „Každý rok vedci objavia 7000 až 10 000 nových druhov hmyzu,“ uvádza The World Book Encyclopedia. Predsa však „môže existovať ešte 1 až 10 miliónov druhov, ktoré doposiaľ neobjavili“. Francúzske noviny Le Monde, ako uviedol Guardian Weekly, v článku od Catherine Vincentovej hovoria o tom, že počet zdokumentovaných druhov je „neúmerne malý v porovnaní so skutočným počtom... ktorý sa odhaduje na 5 až neuveriteľných 50 miliónov“.

Zamyslite sa nad úžasným svetom hmyzu — včely, mravce, osy, motýle, šváby, lienky, svietivky, termity, mole, muchy, šidlá, komáre, švehly, kobylky, vošky, svrčky, blchy — a to je iba začiatok! Zoznam je takmer nekonečný.

Vtáky Čo možno povedať o vtákovi, ktorý váži okolo dvadsať gramov? „Predstavte si ho, ako preletí za rok viac než 16 000 kilometrov z aljašského lesného pásma do dažďových pralesov Južnej Ameriky a späť, prehupne sa ponad zalesnené vrcholky hôr, vyhne sa mrakodrapom v mestách a letí ponad obrovské plochy otvorených vôd Atlantického oceánu a Mexického zálivu.“ Čo je to za úžasného vtáka? Je to „horárik čiernočiapočkatý, dynamický vtáčik, ktorého výnimočne dlhé cestovanie zrejme nemá obdobu u vtákov žijúcich na severoamerickej pevnine“. (Book of North American Birds, Kniha vtákov Severnej Ameriky) Opäť sa pýtame: Je tento vtáčik iba výsledkom desaťtisícov náhodných pokusov prírody, ktoré prebehli práve tak, ako bolo potrebné? Alebo ide o zázrak inteligentného projektu?

K týmto príkladom pridajte vtáky, ktoré majú zdanlivo nekonečný repertoár piesní: slávik, ktorý je známy v celej Európe a v niektorých častiach Afriky a Ázie svojím príjemným spevom; severoamerický drozdec mnohohlasý, vták, ktorý je „obratným imitátorom a naučené pasáže vkladá do svojich piesní“; úžasný lýrochvost nádherný, žijúci v Austrálii, so svojím „vysoko rozvinutým spevom s prvkami pozoruhodne obratného napodobňovania“. — Birds of the World (Vtáky sveta).

Navyše dokonalosť farieb a tvarov krídel a peria takého množstva vtákov napĺňa človeka bázňou. Pridajte k tomu ich schopnosť tkať a robiť hniezda, či už na zemi, na stenách útesov alebo na stromoch. Takáto vrodená inteligencia musí na pokornú myseľ zapôsobiť. Ako tieto tvory vznikli? Bola to náhoda, alebo zámer?

Ľudský mozog „V mozgu môže byť desať až sto biliónov synapsií, z ktorých každá pracuje ako maličká kalkulačka zaznamenávajúca signály, ktoré k nej prichádzajú vo forme elektrických impulzov.“ (The Brain) Mozog obyčajne berieme ako niečo samozrejmé, no to, čo skrýva a chráni naša lebka, je veľmi zložitý svet. Ako sme prišli k tomuto orgánu, ktorý umožňuje ľudstvu myslieť, robiť závery a hovoriť tisíckami jazykov? Vďaka miliónom šťastných výhier v lotérii? Alebo to bol inteligentný zámer?

[Nákres na stranách 16, 17]

Zjednodušené zobrazenie mozgu zvonka

Senzorická oblasť mozgovej kôry

Analyzuje senzorické impulzy z celého tela

Záhlavný lalok

Spracováva zrakové signály

Mozoček

Riadi udržiavanie rovnováhy a koordináciu

Premotorická oblasť mozgovej kôry

Riadi koordináciu svalov

Motorické centrum

Pomáha pri riadení vedomého pohybu

Čelový lalok

Pomáha pri riadení myslenia, emócií, reči a pohybu

Spánkový lalok

Spracováva zvuky; riadi aspekty učenia, pamäti, vyjadrovacej schopnosti, emócií

[Nákres na strane 16]

Axónové zakončenie

Neurotransmitery

Dendrit

Synapsia

[Nákres na stranách 16, 17]

Neurón

Dendrity

Axón

Dendrity

Synapsia

Neurón

Axón

„V mozgu môže byť desať až sto biliónov synapsií, z ktorých každá pracuje ako maličká kalkulačka zaznamenávajúca signály, ktoré k nej prichádzajú vo forme elektrických impulzov.“ —​THE BRAIN

[Prameň ilustrácie na strane 13]

Mesiac a planéty: NASA photo