Čo o tom hovorí Biblia?

Podriadenosť manželky — čo znamená?

BOŽIE SLOVO, Biblia, hovorí v Efezanom 5:22: „Manželky nech sa podriaďujú svojim manželom ako Pánovi.“ Čo to vlastne znamená? Musí sa manželka podriadiť všetkému, čo si praje manžel, bez ohľadu na následky? Nemôže snáď nikdy prejaviť vlastnú iniciatívu alebo mať iné názory ako manžel?

Všimnime si biblickú správu o Abigail. Konala múdro, ale v rozpore s prianím jej bohatého manžela Nábala. Napriek tomu, že spoločníci Dávida, ktorého Boh vybral za kráľa nad Izraelom, prejavili Nábalovi láskavosť, Nábal ,sa na nich osopil‘. Dávid, rozhorčený Nábalovou nevďačnosťou, chystal krvavú pomstu. Abigail si uvedomila, že celá jej domácnosť je v nebezpečenstve. Podarilo sa jej Dávida obmäkčiť. Ako? — 1. Samuelova 25:2–35.

Abigail pred Dávidom priznala, že Nábal je ,naničhodný muž‘, a dala Dávidovi zásobu jedla, ktorú mu Nábal odoprel. Obyčajne nie je správne, aby manžel alebo manželka verejne hovorili o chybách svojho druha. Bola teda Abigail rebelom, keď takto hovorila a konala? Nie. Snažila sa zachrániť život Nábalovi i jeho domácnosti. Nič nenaznačuje, že by mala vo zvyku byť neúctivá alebo nezávislá. Ani Nábal, ktorému bolo ťažké vyhovieť, nevyjadroval nijakú nespokojnosť nad tým, ako mu pomáhala spravovať jeho veľký majetok. Ale v tejto kritickej situácii jej múdrosť kázala, aby sa chopila iniciatívy. Okrem toho, Biblia sa o tom, čo Abigail urobila, vyjadruje priaznivo. — 1. Samuelova 25:3, 25, 32, 33.

Už dávno pred Abigail manželky patriarchov vyjadrovali názory a podnikali kroky, ktoré sa nezhodovali s tým, čo chceli ich manželia. A predsa sú tieto „sväté ženy dúfajúce v Boha“ dávané kresťanským manželkám za vzor v podriadenosti. (1. Petra 3:1–6) Napríklad keď Sára cítila, že Abrahámov syn Izmael sa stal hrozbou pre ich syna Izáka, rozhodla sa, že Izmael musí byť poslaný preč. „To sa Abrahámovi veľmi nepáčilo.“ Ale Boh Abrahámovi povedal: „Nech ti nie je nepríjemné nič, čo ti stále hovorí Sára o chlapcovi... Počúvaj jej hlas.“ — 1. Mojžišova 21:11, 12.

Potrebná je rozlišovacia schopnosť

Nebolo by teda dobré, keby sa manželka v mene podriadenosti cítila nútená robiť to, o čom vie, že je veľmi nemúdre alebo že to porušuje zbožné zásady. Ani by nemala mať pocit viny pre to, že sa v nejakej významnej záležitosti chopila iniciatívy tak ako Abigail a Sára.

Podriadenosť manželky voči manželovi neznamená, že manželka musí vždy vyhovieť všetkému, čo si praje manžel. Od čoho to závisí? Keď ide o spravodlivé zásady, možno nemôže so svojím manželom súhlasiť. No aj tak by mala stále prejavovať ducha zbožnej podriadenosti.

Samozrejme, manželka by si mala dávať pozor, aby neobchádzala manželove priania zo svojvôle, vzdoru alebo z iných nesprávnych pohnútok. Musí prejavovať súdnosť a byť „veľmi rozvážna“, ako bola Abigail. — 1. Samuelova 25:3.

Keď sa manžel vyhýba zodpovednosti

Hlavným cieľom a zmyslom zbožnej podriadenosti manželky je páčiť sa Jehovovi spolupracovaním s manželom a podporovaním jeho rozhodnutí. To je celkom ľahké, keď je manžel duchovne zrelý. Ak nie je, môže to byť náročná úloha.

Ako môže manželka zvládnuť takúto situáciu? Môže manžela vážne prosiť alebo mu navrhnúť rozhodnutia, ktoré by boli pre rodinu najlepšie. Ak ho nechá ,pri kormidle‘, možno sa stane obratnejším. Sústavné sekírovanie manžela je v rozpore s duchom správnej podriadenosti. (Príslovia 21:19) No ak jeho plány zjavne ohrozujú blaho rodiny, možno sa manželka rozhodne, že tak ako Sára navrhne iný postup.

Ak je manžel neveriaci, manželkina úloha je ešte ťažšia. No i tak by sa mu mala podriaďovať, pokiaľ ju nežiada, aby porušila biblické zákony. Ak k tomu dôjde, reakcia kresťanskej manželky by mala byť taká ako reakcia učeníkov, keď od nich súd žiadal, aby porušili Božie príkazy: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

Pre nedostatok skúseností a obmedzenú múdrosť však môžu aj tí najdobromyseľnejší manželia a manželky prekročiť hranice svojich úloh. Manželovi môže chýbať ohľaduplnosť; manželka zas môže príliš trvať na tom, čomu dáva prednosť. Čo tu môže pomôcť? Pre obidvoch je dôležitý skromný pohľad na samého seba, „všetci sa totiž mnohokrát potkýname“. — Jakub 3:2.

Mnoho mužov si nakoniec ocení manželkinu úprimnú iniciatívu, ak ju prejavuje rozumne. A spoluprácu zlepšuje aj to, ak sa obaja ospravedlnia, keď urobia chybu. Tak ako nám Jehova odpúšťa každodenné priestupky, aj my by sme mali odpúšťať druhým. „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť? Veď u teba je pravé odpustenie.“ — Žalm 130:3, 4.

„Podriaďujte sa jeden druhému“

V našom najlepšom záujme Písma radia: „Podriaďujte sa jeden druhému v bázni pred Kristom.“ Prejavujte si navzájom láskyplnú obojstrannú úctu; neprekážajte si ani nesúťažte. Text pokračuje: „Manželky nech sa podriaďujú svojim manželom ako Pánovi, lebo manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru.“ — Efezanom 5:21–23.

Grécke slovo, ktoré použil Pavol v Efezanom 5:21, 22, znamená podriaďovať sa, nie byť nútený k podriadenosti. A podriadenosť je kvôli Pánovi, nielen kvôli harmonickému manželstvu. Kristov pomazaný zbor sa podriaďuje Kristovi dobrovoľne a s radosťou. Keď má manželka rovnaký postoj voči svojmu manželovi, potom je veľmi pravdepodobné, že manželstvo bude šťastné a úspešné.

Písma tiež hovoria: „Nech každý [manžel] miluje svoju manželku tak, ako sám seba,“ veľkoryso. (Efezanom 5:33; 1. Petra 3:7) Manžel by mal pamätať na to, že aj on by sa mal podriaďovať svojej hlave, lebo Biblia hovorí: „Hlavou každého muža je Kristus.“ Áno, muž by mal byť podriadený učeniu Krista. Kristus je zas podriadený svojej hlave: „Hlavou Krista je zase Boh.“ Takže každý okrem Jehovu má nejakú hlavu. A ešte aj on sa zaväzuje svojimi vlastnými zákonmi. — 1. Korinťanom 11:3; Títovi 1:2; Hebrejom 6:18.

Kresťanská podriadenosť je vyrovnaná a užitočná pre obidve pohlavia. Vnáša do manželstva harmóniu a spokojnosť, akú môže poskytnúť iba náš milujúci Stvoriteľ. — Filipanom 4:7.

[Prameň ilustrácie na strane 14]

Leslie‘s