Výkupné — zabudnutá náuka v kresťanstve

VÝKUPNÉ — viera, že Ježiš zomrel na výmenu za hriešne ľudstvo, je základom pravého kresťanstva. Napriek tomu je táto náuka už dlho predmetom kritiky a posmechu zo strany teológov kresťanstva.

Ale prečo je to tak? Nepovedal sám Ježiš v Markovi 10:45: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“?

Niektorí tvrdia, že Ježiš tieto slová nikdy nepovedal, ale že boli zostavené po jeho smrti pod vplyvom apoštola Pavla. Iní argumentujú, že „výkupné“ je len obrazné vyjadrenie alebo že táto náuka pochádza z gréckej mytológie! A tak výkupné prakticky vymizlo z cirkevných náuk.

Možno vás ale bude zaujímať, ako chápali raní kresťania Ježišovu smrť. Pavol nám o tom hovorí v 2. liste Korinťanom 5:14, 15: „Veď vás podnecuje láska, ktorú má Kristus, pretože sme usúdili, že jeden človek zomrel za všetkých,... aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ Aká presvedčivo jednoduchá bola táto náuka — vôbec nepotrebovala zložité úpravy, ktoré podstúpila neskôr v rukách duchovenstva kresťanstva.

Je možné, že by Pavol zaviedol túto náuku? Nie, pretože v 1. liste Korinťanom 15:3 vysvetľuje: „Odovzdal som vám medzi prvými vecami, čo som i ja prijal, že Kristus podľa Písma zomrel za naše hriechy.“ Je jasné, že už dávno predtým, ako napísal Pavol svoje listy, kresťania chápali Ježišovu smrť ako obetnú, ako skutočnú cenu zaplatenú na výkupenie hriešneho ľudstva, ako výkupné. Navyše, ako to Pavol ukazuje, tiež chápali, že Kristovou smrťou sa splnili „Písma“ čiže proroctvá, ako napríklad Žalm 22 a Izaiáš 53. kapitola z Hebrejských písiem čiže „Starého zákona“.

Nezodpovedané otázky

Ak sa rozhodnete sami si preskúmať skutočnosti, zistíte, že odpadlícke náuky prenikli do kresťanstva už takmer v dobe apoštolov. (Skutky 20:29, 30; 2. Timotejovi 4:3, 4) Napriek tomu viera vo výkupnú obeť Krista pretrvávala, ako to ukazujú spisy raných cirkevných otcov. Ale keď o niečo neskôr teológovia skúmali túto náuku, dospeli k niekoľkým ťažkým otázkam: Komu bolo zaplatené výkupné? Prečo bolo nutné zaplatiť výkupné?

V štvrtom storočí n. l. Gregor z Nysse a ďalší zastávali názor, že výkupné bolo zaplatené satanovi diablovi! Argumentovali tým, že satan má človeka v područí a výkupné mu bolo zaplatené, aby ľudstvo uvoľnil. Avšak ich súčasník Gregor z Nazianzu videl v tejto teórii vážne medzery. Viedlo by to k záveru, že Boh je zaviazaný satanovi, čo je naozaj absurdné! Napriek tomu myšlienka, že výkupné je zaplatené satanovi, zapustila korene a pretrvávala počas storočí.

Mohlo byť výkupné zaplatené samotnému Bohu? Gregor z Nazianzu cítil problémy aj pri tejto myšlienke. Keďže ‚nie sme v otroctve [Boha]‘, prečo by mu malo byť zaplatené výkupné? Navyše, ‚mohol by mať Otec potešenie v smrti svojho Syna‘ takto požadovaným výkupným? Tieto zdanlivo ťažké otázky vrhli pochybnosti na samotné výkupné.

Smrť výkupného

Vaše skúmanie by vás mohlo ďalej priviesť na začiatok 12. storočia. Anselm, arcibiskup z Canterbury, sa pokúsil zodpovedať tieto otázky v knihe Cur Deus Homo (Prečo sa Boh stal človekom). Táto kniha učila, že Kristova smrť slúži ako prostriedok na uspokojenie božskej spravodlivosti, ale nie ako výkupné. Anselm zastával názor, že odpustenie hriechu pomocou výkupného bez uspokojenia spravodlivosti by znamenalo ponechať hriech bez nápravy. „Ale Boh nemôže ponechať nič bez náležitej nápravy vo svojom kráľovstve,“ tvrdil Anselm. Ako to teda Boh napraví?

Anselm tvrdil, že by nebolo stačilo „jednoducho uviesť do pôvodného stavu to, čo bolo odňaté“ Adamovým hriechom, pričom argumentoval tým, že ‚hriech zneuctieva Boha‘. Keďže Boh bol pohanený, výkupné — a to ani obeť dokonalého človeka — by nebolo dostatočné. „S ohľadom na toto pohanenie musí byť naspäť splatené viac než bolo odňaté,“ usudzoval tento duchovný. (Kurzíva od nás.) Anselm tvrdil, že to vyžadovalo smrť niekoho, kto bol „aj Boh, aj človek“!

Bez ohľadu na to, akým dojmom pôsobia Anselmove náuky na teba, rozhodne presvedčili jeho súčasníkov a pôsobia svojím vplyvom až dodnes. Anselm totiž nielen podoprel náuku o trojici, ale zároveň tiež zasadil smrteľnú ranu výkupnému, prinajmenšom v kresťanstve. Obľúbenou frázou teológov sa stalo „zadosťučinenie“ a výraz „výkupné“ sa postupne stával nezrozumiteľným. Anselmove teórie však boli takmer úplne založené na zdanlivo prijateľnej logike, a nie na Biblii. V priebehu času začali učenci, napríklad Tomáš Akvinský, postupne likvidovať Anselmovu teóriu zadosťučinenia svojou vlastnou chytráckou logikou. Množili sa špekulácie. Pribúdalo teórií o výkupnom a diskusia sa stále viac vzďaľovala od Písma a zapadala stále viac do ľudského uvažovania filozofie a mysticizmu.

Reformácia a výkupné

Posuňme sa trochu bližšie k našej dobe. Keď v 16. storočí prepukla búrka protestantskej reformácie, zrodila sa radikálna skupina nazvaná sociniáni.a Popierali, že nám Ježišova smrť nejakým spôsobom „priniesla záchranu“, a označili taký názor za „nesprávny, mylný a veľmi nebezpečný... odporujúci ako Písmu, tak aj rozumu“. (The Racovian Catechisme [Rakówsky katechizmus]) Pretože Boh ochotne odpúšťa, žiadne zadosťučinenie nebolo nutné. Tvrdili, že Kristova smrť vykupuje v tom zmysle, že podnecuje ľudí, aby napodobňovali jeho dokonalý príklad.

Katolícka cirkev, napadnutá týmito a inými prejavmi kacírstva, rozpútala protiútok a zvolala tridentský koncil (od roku 1545 do roku 1563 n. l.). Diskutovalo sa tam o mnohých náukových otázkach, ale o vykúpení sa koncil vyjadril len hmlisto a neurčito. Hovoril o ‚zásluhe Ježiša Krista‘ a použil výraz „zadosťučinenie“, ale dôsledne sa vyhýbal výrazu „výkupné“. Cirkev teda ani zďaleka nezaujala vyhranené biblické stanovisko. Dvere pre špekulácie ostali naširoko otvorené.

Prečo náboženskí vodcovia zlyhali

Po tridentskom koncile si teológovia — katolícki aj protestantskí — vytvorili množstvo teórií o výkupnom. (Pozri rámček na strane 7.) Jednomyseľnosť vzhľadom na význam Kristovej smrti však nie je na dohľad. Teológovia sa zhodujú len v tom, že opovrhujú biblickým výrazom „výkupné“ a radšej ho prehliadajú, znižujú jeho význam alebo ho zahovárajú. Význam Kristovej smrti sa vysvetľuje odbornými frázami, zložitými trikmi klamnej logiky a zvučnými, prázdnymi výrazmi, ako napríklad „morálny vplyv“ a „symbol fyzického zadosťučinenia“. Duchovenstvo kresťanstva nepodnecuje vieru v Kristovu smrť, ale naopak, koná tak, že z mučeníckeho kola sa stáva kameň úrazu, pretože mu ľudia nerozumejú.

Čo je však hlavnou príčinou tohto veľkého zlyhania? Katolícky teológ Boniface A. Willems to pripisuje skutočnosti, že teológovia sú „vychovávaní v prísne stráženej izolácii“ — príliš vzdialení od skutočných potrieb ľudu.b Neprikláňaš sa k tomuto tvrdeniu? Jeremiáš 8:9 však ide ešte ďalej a poukazuje na skutočnú príčinu problému: „Pozri, zavrhli samotné Jehovovo slovo, a akú majú múdrosť?“

Pripusťme, že náuka o výkupnom môže vyvolávať niektoré zložité otázky. (2. Petra 3:16) Teológovia však nepátrali po odpovediach v Písme, ale používali namiesto toho ľudskú múdrosť a logiku. (1. Korinťanom 1:19, 20; 2:13) Dovolili si zavrhnúť ktorékoľvek časti Biblie, ktoré nezodpovedali ich predstavám alebo teóriám. (2. Timotejovi 3:16) Presadzovali nebiblické učenie, napríklad náuku o trojici. (Ján 14:28) A ich najväčšou chybou je, že považujú záchranu človeka za najdôležitejšiu, a prehliadajú závažnejšie sporné otázky týkajúce sa Božieho mena a Kráľovstva. — Matúš 6:9, 10.

Zástanca výkupného

Presuňme sa teraz v našom skúmaní do druhej polovice minulého storočia. Bohabojný muž Charles Taze Russell sa oddelil od hlavného teologického prúdu a začal vydávať tento časopis — Strážnu vežu. „Od začiatku sa mimoriadne zastáva výkupného,“ spomínal Russell.

Strážna veža slúži v tomto ohľade až dodnes. Už viac ako sto rokov predkladá logické biblické dôvody viery vo výkupné a poskytuje rozumné biblické odpovede na vyzývavé námietky kritikov. Preto vás teraz pozývame, aby ste ďalej sledovali, čo hovorí Biblia o smrti Ježiša Krista a o jej význame.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 7]

UKÁŽKY TEÓRIÍ O VYKÚPENÍ

◻ TEÓRIA ZALOŽENÁ NA BOŽEJ VLÁDE: Holandský teológ Hugo Grotius ju vytvoril v 17. storočí, aby vyvrátil teórie sociniánov. Grotius považoval Kristovu smrť za „určitý druh právneho úkonu, pri ktorom má Boh úlohu vládcu a človek je v úlohe obžalovaného. — Hastingsova Encyklopédia náboženstva a etiky (angl.).

◻ TEÓRIA ŽIVOTNE DÔLEŽITÉHO ZMIERENIA: Navrhol ju v roku 1946 protestantský teológ Clarence H. Hewitt. Domnieval sa, že Kristovým dielom nebolo splatiť nejakú zákonom predpísanú pokutu, ale že ‚nás oslobodil spod nadvlády zákona hriechu a smrti a že vyvolal pokánie a zbožný zármutok, a tým nás priviedol do takého stavu pred Bohom, v ktorom je možné získať odpustenie‘.

◻ VYKÚPENIE KRESŤANSKÝM SPOLOČENSTVOM: Rímsko-katolícky teológ Boniface A. Willems (1970) tvrdí, že „vykúpenie“ sa rovná „odvráteniu sa od nášho egoizmu a otvoreniu sŕdc jeden druhému“. Dodáva: „Kresťanské poňatie náhradného utrpenia za niekoho iného tkvie v tom, že si človek uvedomuje svoju spolunáležitosť s ľudským rodom, ktorý je znivočený hriechom... Cirkev je spoločenstvo tých, ktorí sú ochotní venovať svoj život službe v záujme druhých.“

◻ TEÓRIA ODPYKANIA VINY ZA INÝCH: Navrhol ju v roku 1978 katolícky teológ Raymund Schwager. Zavrhol myšlienku, že by Boh vyžadoval „oko za oko“. Kristovu obeť považuje za určitý druh katarzie (očisty), ktorá ľudskej spoločnosti umožňuje dať voľný priechod vrodeným násilným sklonom, a tak sa ich zbaviť.

◻ SOCIÁLNO-POLITICKÉ VYKÚPENIE: V roku 1985 napísal baptistický teológ Thorwald Lorenzen: „Boh sa nesnaží len o náboženské odpustenie pre hriešnika, ale tiež o politické oslobodenie chudobných a utláčaných... Ježišova smrť teda zjavuje Boha, ktorý má záujem o ozdravenie ľudského života vo všetkých ohľadoch.“

[Obrázok na strane 5]

Protestantskí a katolícki teológovia vytvorili množstvo teórií o vykúpení a výkupnom, ale čo učí Biblia?