„Vo víťaznom sprievode“
VÍŤAZNÝ sprievod bol honosnou oslavou víťazstva nad nepriateľom. Jednou z najvyšších pôct, akú rímsky senát udeľoval víťaznému vojvodcovi, bolo, že mu dovolil osláviť svoje víťazstvo nákladným oficiálnym sprievodom. Apoštol Pavol dva razy spomína víťazný sprievod vo svojich spisoch. Predtým však, kým začneme uvažovať o jeho slovách, pokúsime sa predstaviť si taký sprievod. Predstavme si zástupy lemujúce ulice a sprievod, ktorý sa pomaly pohybuje po Via Triumphalis a vinúcou sa cestou nahor k Jupiterovmu chrámu na vrchole rímskeho Kapitolu.
„Vzduch bol plný sladkastých vôní páleného korenia, ktoré sa šírili z chrámov a po uliciach,“ napísal učenec James M. Freeman. „V sprievode boli členovia senátu a významní občania štátu, ktorí svojou prítomnosťou preukazovali česť dobyvateľovi. Najdrahšia korisť, ako zlato, striebro, zbrane všetkých druhov, zástavy, vzácne a drahé umelecké diela, a všetko, čo dobyvateľ alebo porazení považovali za najcennejšie — to všetko sa nieslo vystavené na obdiv preplnenému mestu. Aj vojnových zajatcov donútili pochodovať v sprievode. Vojvodca, na počesť ktorého bola oslava nariadená, sa viezol vo zvláštnom voze, ktorý ťahali štyri kone. Jeho rúcho bolo vyzdobené zlatom a jeho tunika kvetmi. Vo svojej pravej ruke mal vavrínovú vetvu a v ľavej ruke žezlo; na čele mal veniec z delfského vavrínu. Za výkrikov vojakov a potlesku ľudu bol dobyvateľ vezený ulicami k Jupiterovmu chrámu, kde sa priniesli obete a po nich sa konala v chráme verejná hostina.“
Pavol použil víťazný sprievod ako znázornenie, keď v roku 55 n. l. písal svoj druhý list kresťanom v Korinte. Píše tu: „Ale vďaka Bohu, ktorý nás vždy vedie vo víťaznom sprievode spolu s Kristom a prostredníctvom nás dáva vnímať vôňu poznania o ňom na každom mieste! Bohu sme príjemnou Kristovou vôňou medzi tými, ktorí sú zachraňovaní, a medzi tými, ktorí hynú. Tým druhým vôňou, ktorá vychádza zo smrti do smrti, tým prvým vôňou, ktorá vychádza zo života do života.“ — 2. Korinťanom 2:14–16.
Tu sú Pavol a ostatní pomazaní kresťania znázornení ako predmety zasvätené Bohu, „spolu s Kristom“. Sú zobrazení ako synovia, dôstojníci a vojaci kráčajúci za sebou v Jehovovej družine, ktorých Jehova vedie vo víťaznom sprievode po ceste naplnenej vôňou. (Pozri Strážnu vežu z 15. júla 1990, strany 10–15) Toto obrazné použitie takéhoto sprievodu poukazuje aj na to, že tí, ktorí odmietajú dobré posolstvo o Božom kráľovstve, majú vyhliadku jedine na smrť. Ale s Ježišovými pomazanými nasledovníkmi je to celkom inak! Tí majú nádej na záchranu a nesmrteľný život s Kristom. A čo ich verní spoločníci, ktorí sú zasvätení Bohu? Majú radostnú nádej na život v pozemskom raji, kde Boh „zotrie každú slzu z ich očí a smrti už nebude a nebude už ani zármutku ani kriku ani bolesti.“ (Zjavenie 21:1–4; Lukáš 23:43) Patríš k tomuto šťastnému zástupu?
Druhé znázornenie je v Kolosanom 2:15, kde Pavol píše: „Odhalením vlád a mocností vystavil ich na verejnosti ako podrobených a viedol ich skrze mučenícky kôl vo víťaznom sprievode.“ Tu sú nepriateľské vlády a panstvá vedené satanom diablom opísané ako zajatci a väzni vo víťaznom sprievode. Víťaz Jehova ich vyzlieka donaha a vystavuje na verejnosti ako porazených. Sú porazení „skrze“ Kristov „mučenícky kôl“. Jeho smrť na kole dala základ na odstránenie „rukou napísaného dokladu“ (zmluvy Zákona) a umožnila kresťanom oslobodiť sa z otroctva satanských mocí a tmy. (Kolosanom 2:13, 14) Mali by sme si naozaj vážiť túto kresťanskú slobodu!