Čo znamená podriadenosť v manželstve?
KEĎ sa kresťanská žena vydá, musí sa v mnohých veciach prispôsobiť novým podmienkam. Azda najviac sa to dotýka jej slobody. Keď bola slobodná, mohla možno veľa svojich rozhodnutí robiť bez toho, aby sa niekoho iného pýtala na jeho názor. Ale teraz, keď má manžela, je povinná sa s ním radiť a pýtať si jeho súhlas, aby mohla urobiť mnohé z toho, o čom sa zvykla rozhodovať sama. Prečo je to tak?
Pretože keď Stvoriteľ ľudstva dal prvú ženu za manželku prvému mužovi, ustanovil, že muž bude hlavou svojej manželky a ich budúcich detí. To bolo len rozumné. V každej organizovanej skupine ľudí sa musí niekto ujať vedenia a robiť konečné rozhodnutia. V prípade manželstva Stvoriteľ rozhodol, že „manžel je hlavou svojej manželky“. — Efezanom 5:23.
V súlade s tým božský príkaz hovorí: „Manželky nech sa podriaďujú svojim manželom.“ (Efezanom 5:22) To, ako na manželku toto usporiadanie pôsobí, závisí od dvoch vecí: Po prvé od toho, do akej miery je ochotná sa tomuto usporiadaniu podriadiť, a po druhé od toho, ako bude jej manžel uplatňovať svoju autoritu. Ak sa obaja manželskí partneri pozerajú na toto usporiadanie správnym spôsobom, zisťujú, že je požehnaním pre manželku, manžela a ich deti.
Nie despota
Ako by mal manžel uplatňovať svoju autoritu? Tým, že sa riadi znamenitým príkladom Božieho Syna. Biblia hovorí: „Manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru, on, ktorý je záchrancom tohto tela. Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ (Efezanom 5:23, 25) To, ako uplatňoval svoje postavenie hlavy Ježiš Kristus, bolo pre zbor požehnaním. Nebol despota. Jeho učeníci sa nemuseli cítiť obmedzovaní alebo utláčaní. Naopak, získal si úctu všetkých tým, že s nimi zaobchádzal láskyplne a súcitne. Aký je to znamenitý príklad pre manželov, aby sa ním riadili pri zaobchádzaní so svojimi manželkami.
Niektorí manželia sa týmto znamenitým príkladom však neriadia. Postavenie hlavy, ktoré im dal Boh, používajú skôr sebecky, ako na dobro svojich manželiek. Vládnu nad manželkami despotickým spôsobom, vyžadujú úplnú podriadenosť a často im nedovoľujú, aby nejaké rozhodnutie urobili samy. Je pochopiteľné, že manželky takýchto manželov sú často v živote nešťastné. A trpí aj takýto manžel, pretože si nezískava milujúcu úctu svojej manželky.
Je pravda, že Boh vyžaduje, aby manželka rešpektovala postavenie, ktoré má jej manžel ako hlava rodiny. Ale ak manžel túži mať jej úprimnú úctu k nemu ako k človeku, musí si túto úctu získať; a najlepším spôsobom to dosiahne, keď koná zodpovedne a rozvíja znamenité, zbožné vlastnosti ako hlava domácnosti.
Podriadenosť je relatívna
Právomoc manžela nad manželkou nie je absolútna. V istom zmysle môže byť podriadenosť manželky prirovnaná k podriadenosti kresťana svetskému vládcovi. Boh prikazuje, že kresťan musí byť ‚podriadený nadriadeným vrchnostiam‘. (Rimanom 13:1) Napriek tomu musí byť táto podriadenosť vždy v rovnováhe s tým, čo sme dlžní Bohu. Ježiš povedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Marek 12:17) Ak cézar (svetská vláda) žiada, aby sme mu dali to, čo patrí Bohu, máme na pamäti slová apoštola Petra: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.
Určitým spôsobom je to podobné i v prípade, keď je kresťanka vydatá za muža, ktorý nechápe alebo nerešpektuje kresťanské zásady; napriek tomu je povinná podriaďovať sa mu. Bolo by dobré, keby namiesto toho, aby sa búrila proti tomuto usporiadaniu ustanovenému Bohom, správala sa voči manželovi s láskou a pozorne, a tak sa snažila získať jeho dôveru. Také znamenité správanie možno podnieti manžela k tomu, aby sa zmenil; môže ho dokonca získať pre pravdu. (1. Petra 3:1, 2) Ak jej manžel prikazuje urobiť niečo, čo Boh zakazuje, musí pamätať na to, že jej hlavným Vládcom je Boh. Ak napríklad manžel vyžaduje, aby sa zapojila do nemravného sexuálneho konania, ako je výmena partneriek, nesmie sa podriadiť. (1. Korinťanom 6:9, 10) Podriadenosť manželovi určuje jej svedomie a jej prvoradá podriadenosť Bohu.
V dobe kráľa Dávida bola Abigail vydatá za Nábala, muža, ktorý nerešpektoval Božie zásady a ktorý konal drsne a neláskavo voči Dávidovi a Dávidovým mužom. Títo predtým chránili tisíce oviec a kôz patriacich Nábalovi, ale keď Dávid žiadal, aby mu prispel nejakým jedlom, Nábal odmietol niečo dať.
Keď sa Abigail dozvedela, že lakomý postoj jej manžela privedie ich domácnosť do nešťastia, sama sa rozhodla priniesť Dávidovi jedlo. „Abigail hneď rýchlo vzala dvesto chlebov a dva veľké krčahy vína a päť upravených oviec a päť seí praženého obilia a sto koláčov hrozienok a dvesto koláčov lisovaných fíg a naložila ich na osly. Potom povedala svojim mladým mužom: ‚Choďte predo mnou. Hľa, ja pôjdem za vami.‘ Svojmu manželovi Nábalovi však nepovedala nič.“ — 1. Samuelova 25:18, 19.
Konala Abigail nesprávne, keď urobila to, čo bolo v rozpore s vôľou jej manžela? V tomto prípade nie. Podriadenosť Abigail nevyžadovala, aby bola taká neláskavá ako jej manžel, zvlášť keď Nábalovo nerozumné konanie vystavilo celú jeho domácnosť nebezpečenstvu. Preto jej Dávid povedal: „Buď požehnaný Jehova, Boh Izraela, ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety! A buď požehnaná tvoja rozumnosť.“ (1. Samuelova 25:32, 33) Podobne by dnes kresťanské manželky nemali prejavovať nespokojnosť a búriť sa proti postaveniu hlavy svojho manžela; ale ak tento koná nekresťanským spôsobom, manželka nie je povinná nasledovať ho v tom.
Je pravda, že Pavol vo svojom liste Efezanom hovorí: „Ako je zbor podriadený Kristovi, nech sú aj manželky svojim manželom vo všetkom.“ (Efezanom 5:24) To, že tu apoštol použil slovo „všetko“, neznamená, že podriadenosť manželky nemá hranice. Vyjadrenie „ako je zbor podriadený Kristovi“ naznačuje, čo mal Pavol na mysli. Všetko, čo Kristus vyžaduje od svojho zboru, je spravodlivé, v súlade s Božou vôľou. Preto sa mu zbor môže ľahko a s radosťou podriaďovať vo všetkom. Podobne je to v prípade manželky kresťanského manžela, ktorý sa úprimne snaží nasledovať Ježišov vzor. Takáto manželka sa mu rada podriadi vo všetkom. Vie, že má veľký záujem o to, čo je pre ňu najlepšie, a že od nej nikdy nebude vedome žiadať, aby robila niečo, čo nie je v súlade s Božou vôľou.
Manžel si zachová lásku a úctu svojej manželky, keď bude odzrkadľovať zbožné vlastnosti svojej hlavy, Ježiša Krista, ktorý prikázal svojim nasledovníkom, aby sa navzájom milovali. (Ján 13:34) I napriek tomu, že je manžel omylný a nedokonalý, ak uplatňuje svoju autoritu v súlade s nadradeným postavením hlavy Krista, uľahčuje tak svojej manželke radovať sa z toho, že je jej hlavou. (1. Korinťanom 11:3) Ak manželka pestuje také kresťanské vlastnosti ako skromnosť a milujúcu láskavosť, nie je pre ňu ťažké podriadiť sa manželovi.
Pokorná a rozumná
Manželia a manželky sú v zbore duchovnými bratmi a sestrami v rovnakom postavení pred Jehovom. (Porovnaj Galaťanom 3:28.) Boh však určil mužov, aby vykonávali nad zborom dozor. To ženy so správnym sklonom srdca rady uznávajú v úplnej podriadenosti. A náročnú povinnosť, akú kladie na mužov to, aby nad stádom nepanovali, pokorne uznávajú zrelí muži v zbore. — 1. Petra 5:2, 3.
Ak je v zbore medzi mužmi a ženami takýto vzťah, ako potom môže kresťanský manžel ospravedlniť svoje despotické správanie voči svojej manželke, duchovnej sestre? A ako môže manželka ospravedlniť to, že s manželom súperí o postavenie hlavy? Radšej by sa mali k sebe správať tak, ako k tomu všetkých členov zboru nabáda Peter: „Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ (1. Petra 3:8) Aj Pavol radil: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť. Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ — Kolosanom 3:12, 13.
Taký postoj by sa mal pestovať v zbore. A obzvlášť by sa mal pestovať medzi manželom a manželkou v kresťanskej domácnosti. Manžel môže prejaviť nežnú náklonnosť a miernosť tým, že venuje pozornosť návrhom svojej manželky. Predtým ako urobí rozhodnutie, ktoré sa dotkne celej rodiny, mal by vziať do úvahy manželkin názor. Kresťanské manželky nie sú hlúpe. Často môžu dať svojim manželom cenné návrhy, tak ako Sára svojmu manželovi Abrahámovi. (1. Mojžišova 21:12) Na druhej strane kresťanská manželka nebude mať na svojho manžela nerozumné požiadavky. Prejaví svoju láskavosť a pokoru mysle tým, že sa bude riadiť jeho vedením a podporovať jeho rozhodnutia, i keď sa možno niekedy odlišujú od toho, čomu by ona dala prednosť.
Rozumný manžel, tak ako rozumný starší, je prístupný a láskavý. Milujúca manželka na to reaguje tým, že je súcitná a zhovievavá a vyjadruje uznanie za úsilie, ktoré manžel vynakladá, aby spĺňal svoje zodpovednosti napriek nedokonalosti a tlaku, ktorý prináša život. Ak takýto postoj pestuje manžel i manželka, podriadenosť v manželstve sa nestane problémom. Je skôr zdrojom radosti, pocitu bezpečia a trvalej spokojnosti.