Zostaňme blízko pri Jehovovi

„Vytrvávajte v modlitbe.“ — RIMANOM 12:12.

 1. Aká je Jehovova vôľa, pokiaľ ide o modlitbu, a ako povzbudzoval k modlitbe apoštol Pavol?

JEHOVA je „Boh, ktorý dáva nádej“ všetkým zo svojho verného ľudu. Ako „Ten, ktorý vypočúva modlitbu“, počúva ich prosby o pomoc, aby získali radostnú nádej, ktorú im predkladá. (Rimanom 15:13; Žalm 65:2) A prostredníctvom svojho Slova, Biblie, povzbudzuje všetkých svojich služobníkov, aby k nemu prichádzali, kedykoľvek si prajú. Je vždy tu, ochotný pomôcť, a chce si vypočuť ich najvnútornejšie starosti. Povzbudzuje ich, aby ‚vytrvávali v modlitbe‘ a ‚ustavične sa modlili‘.a (Rimanom 12:12; 1. Tesaloničanom 5:17) Je to Jehovova vôľa, aby všetci kresťania k nemu stále volali v modlitbe, vylievali si pred ním svoje srdce, a robili tak v mene jeho milovaného Syna, Ježiša Krista. — Ján 14:6, 13, 14.

 2, 3. a) Prečo nás Boh nabáda ‚vytrvávať v modlitbe‘? b) Aké uistenie máme o tom, že Boh chce, aby sme sa modlili?

² Prečo nás Boh takto nabáda? Pretože tlaky a povinnosti v živote nás môžu tak zaťažiť, že by sme mohli zabudnúť modliť sa. Alebo nás môžu premôcť problémy a spôsobiť, že sa nebudeme radovať z nádeje a prestaneme sa modliť. Vzhľadom na tieto okolnosti potrebujeme pripomienky, ktoré nás povzbudia, aby sme sa modlili a približovali sa čo najbližšie k zdroju pomoci a útechy, k nášmu Bohu Jehovovi.

³ Učeník Jakub napísal: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ (Jakub 4:8) Áno, Boh nie je ani príliš povznesený, ani príliš vzdialený, aby si nevypočul naše vyjadrenia smerujúce k nemu, a to napriek nášmu nedokonalému ľudskému stavu. (Skutky 17:27) Okrem toho Boh nie je ľahostajný ani bez záujmu. Žalmista hovorí: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc.“ — Žalm 34:15; 1. Petra 3:12.

 4. Ako by mohlo byť znázornené to, že Jehova venuje pozornosť modlitbe?

⁴ Jehova vyzýva k modlitbe. Mohli by sme to prirovnať k nejakému stretnutiu, na ktorom sa spolu rozpráva niekoľko ľudí. Si tam a počúvaš rozhovory iných. Máš úlohu pozorovateľa. Ale potom sa niekto k tebe obráti, povie tvoje meno a svoje slová adresuje tebe. To obzvlášť upúta tvoju pozornosť. Podobne Boh vždy venuje pozornosť svojmu ľudu bez ohľadu na to, kde sa nachádza. (2. Paralipomenon 16:9; Príslovia 15:3) Počuje teda naše slová, so záujmom ich sleduje a správa sa ako ochranca. Keď však vzývame Božie meno v modlitbe, upúta to jeho pozornosť, a teraz sa priamo sústredí na nás. Jehova môže svojou mocou dokonca odhaliť a pochopiť nevyslovenú prosbu, ktorú človek predkladá z najvnútornejších hlbín svojho srdca a mysle. Boh nás uisťuje, že sa priblíži ku všetkým, ktorí úprimne vzývajú jeho meno a usilujú sa zostávať pri ňom blízko. — Žalm 145:18.

Vypočutie podľa Božieho zámeru

 5. a) Čo naznačuje rada ‚vytrvávať v modlitbe‘ o našich modlitbách? b) Ako Boh vypočúva modlitby?

⁵ Rada vytrvávať v modlitbe naznačuje, že Jehova nás môže niekedy nechať modliť sa o niečo istý čas, kým sa jeho odpoveď stane zrejmou. Mohli by sme mať dokonca sklon unaviť sa prosebnými žiadosťami k Bohu o priazeň alebo milujúcu láskavosť, ktoré sa môžu zdať veľmi potrebné, ale dlho odkladané. Preto nás Boh Jehova naliehavo žiada, aby sme nepodľahli žiadnemu takému sklonu, ale aby sme sa stále modlili. Mali by sme ho stále prosiť, pokiaľ ide o naše starosti, s dôverou, že bude brať ohľad na našu modlitbu a uspokojí naše skutočné potreby, a nie jednoducho to, čo sme si možno sami rozumovo odôvodnili. Boh Jehova nepochybne dáva naše prosby do súladu so svojím zámerom. Môže sa napríklad stať, že by našou žiadosťou boli ovplyvnení iní. Mohli by sme to prirovnať k situácii otca, ktorého syn žiada o bicykel. Otec vie, že ak ho kúpi tomuto synovi, bude bicykel chcieť aj jeho druhý syn. Keďže jeden syn môže byť ešte primalý na to, aby jazdil na bicykli, otec sa možno rozhodne, že v tom čase nekúpi žiaden. Podobne aj náš nebeský Otec rozhoduje, vzhľadom na svoj zámer a časový plán, čo je skutočne najlepšie pre nás i pre iných. — Žalm 84:8, 11; porovnaj Habakuka 2:3.

 6. Aké znázornenie dal Ježiš v súvislosti s modlitbou a čo ukazuje vytrvalosť v modlitbe?

⁶ Pozoruhodné je znázornenie, ktoré dal Ježiš o tom, že jeho učeníci sa musia „vždy modliť a nepoľavovať“. Jedna vdova, ktorá nemohla dosiahnuť právo, vytrvávala vo svojich žiadostiach k ľudskému sudcovi, až kým nakoniec nedosiahla zadosťučinenie podľa práva. Ježiš dodal: „Či Boh istotne nezabezpečí právo svojim vyvoleným?“ (Lukáš 18:1–7) Vytrvalosť v modlitbe ukazuje našu vieru, naše spoliehanie sa na Jehovu, našu ochotu zostať blízko pri ňom a prednášať svoje prosby, zatiaľ čo prenecháme výsledok v jeho rukách. — Hebrejom 11:6.

Príklady tých, ktorí zostávali blízko pri Jehovovi

 7. Ako môžeme napodobňovať Ábelovu vieru v tom, ako stáť blízko pri Jehovovi?

⁷ V Biblii je zaznamenaných množstvo modlitieb, ktoré vyslovili Boží služobníci. Tieto boli „napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej“. (Rimanom 15:4) Naša nádej sa posilní, keď uvažujeme o príkladoch niektorých ľudí, ktorí zostávali blízko pri Jehovovi. Ábel obetoval Bohu prijateľnú obeť, a hoci sa nepíše o žiadnej modlitbe, nepochybne sa obracal v modlitbe k Jehovovi, aby jeho obeť bola prijatá. V liste Hebrejom 11:4 sa hovorí: „Vierou obetoval Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain a touto vierou dostal svedectvo, že je spravodlivý.“ Ábel poznal Boží sľub zaznamenaný v 1. Mojžišovej 3:15, ale v porovnaní s tým, čo vieme my teraz, poznal veľmi málo. Napriek tomu Ábel konal na základe poznania, ktoré mal. Tak aj dnes niektorí z nových záujemcov o Božiu pravdu nemajú ešte veľa poznania. Modlia sa však a čo najviac využívajú poznanie, ktoré majú, podobne ako Ábel. Áno, konajú vo viere.

 8. Prečo si môžeme byť istí, že Abrahám stál blízko pri Jehovovi, a akú otázku by sme si mali položiť?

⁸ Iným verným Božím služobníkom bol Abrahám, „otec všetkých, ktorí majú vieru“. (Rimanom 4:11) Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme silnú vieru a musíme sa modliť vo viere tak, ako Abrahám. V 1. Mojžišovej 12:8 sa hovorí, že vystaval oltár „Jehovovi a začal vzývať Jehovovo meno“. Abrahám poznal Božie meno a používal ho v modlitbe. Mnohokrát úprimne vytrvával v modlitbe a vzýval „meno Jehovu, Boha trvajúceho na neurčito“. (1. Mojžišova 13:4; 21:33) Abrahám vzýval Boha vo viere, ktorou sa preslávil. (Hebrejom 11:17–19) Modlitba pomáhala Abrahámovi stále sa veľmi radovať z nádeje na Kráľovstvo. Nasledujeme Abrahámov príklad vytrvalosti v modlitbe?

 9. a) Prečo má dnes Boží ľud veľký úžitok z Dávidových modlitieb? b) Aký výsledok by mohlo priniesť to, ak sa budeme modliť ako Dávid, aby sme zostali blízko pri Jehovovi?

⁹ Dávid bol výnimočný, pokiaľ ide o vytrvalosť v modlitbe, a jeho žalmy znázorňujú, čo by mali modlitby obsahovať. Boží služobníci sa napríklad môžu oprávnene modliť o také veci, ako je záchrana alebo vyslobodenie (3:7, 8; 60:5), vedenie (25:4, 5), ochrana (17:8), odpustenie hriechov (25:7, 11, 18) a čisté srdce (51:10). Keď sa Dávid cítil skľúčený, modlil sa: „Spôsob, aby duša tvojho sluhu plesala.“ (86:4) Aj my sa môžeme podobne modliť o radosť srdca, vediac, že Jehova chce, aby sme sa radovali z našej nádeje. Dávid zostával blízko pri Jehovovi a modlil sa: „Moja duša ťa tesne nasledovala, pevne ma drží tvoja pravica.“ (63:8) Zostávame blízko pri Jehovovi, tak ako Dávid? Ak áno, potom nás Boh bude takisto podporovať.

10. Ako raz nesprávne uvažoval žalmista Asaf, ale čo si nakoniec uvedomil?

¹⁰ Ak máme zostať blízko pri Jehovovi, musíme sa vyhýbať tomu, že by sme závideli zlým ich bezstarostný a hmotársky spôsob života. Žalmista Asaf mal raz pocit, že nemá cenu slúžiť Jehovovi, pretože zlí „sú až na neurčito v pohode“. No spoznal, že jeho úvahy sú nesprávne a že zlí sú na „klzkej zemi“. Uvedomil si, že nie je nič lepšie, ako zostať blízko pri Jehovovi, a takto sa vyjadril k Bohu: „Som však stále s tebou; chytil si moju pravicu. Veď, hľa — práve tí, čo bočia od teba, zahynú... Ale ja, pre mňa je dobré približovať sa k Bohu. U Zvrchovaného Pána Jehovu som umiestnil svoje útočište, aby som oznamoval všetky tvoje diela.“ (Žalm 73:12, 13, 18, 23, 27, 28) Namiesto toho, aby sme závideli bezstarostný život zlým, ľuďom bez nádeje, napodobňujme Asafa a zostávajme blízko pri Jehovovi.

11. Prečo je Daniel znamenitým príkladom toho, ako zostať blízko pri Jehovovi, a ako ho môžeme napodobňovať?

¹¹ Daniel odhodlane vytrvával v modlitbe, dokonca i zoči-voči nebezpečiu, že sa dostane do jamy levov, keď nebude dbať na úradné obmedzenia týkajúce sa modlitby. Ale Jehova „poslal svojho anjela a zavrel tlamy levom“, a tak zachránil Daniela. (Daniel 6:7–10, 22, 27) Daniel bol veľmi požehnaný za svoju vytrvalosť v modlitbe. Vytrvávame takisto v modlitbe, najmä keď čelíme odporu pre naše zvestovanie o Kráľovstve?

Ježiš, náš vzor

12. a) Aký príklad dal Ježiš na začiatku svojej služby, pokiaľ ide o modlitbu, a aký úžitok môžu mať z toho kresťania? b) Čo objasňuje o modlitbe Ježišova vzorová modlitba?

¹² Hneď od začiatku Ježišovej pozemskej služby možno vidieť, že sa modlil. Modlitbou počas svojho krstu dal znamenitý príklad pre tých, ktorí sa v dnešnej dobe krstia krstom vo vode. (Lukáš 3:21, 22) Človek by sa mohol modliť o Božiu pomoc pri konaní toho, čo je symbolizované krstom vo vode. Ježiš pomáhal tiež iným priblížiť sa k Jehovovi v modlitbe. Keď sa raz Ježiš na istom mieste modlil, jeden z jeho učeníkov mu potom povedal: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Ježiš vtedy vyslovil to, čo je všeobecne známe ako vzorová modlitba, v ktorej poradie jednotlivých námetov ukazuje, že prvé miesto má byť dané Božiemu menu a zámeru. (Lukáš 11:1–4) Preto si vo svojich modlitbách musíme zachovávať správny pohľad na veci a vyrovnanosť a nezanedbávať „dôležitejšie veci“. (Filipanom 1:9, 10) Samozrejme, sú príležitosti, keď sa vyskytnú zvláštne potreby alebo keď treba venovať pozornosť určitému problému. Podobne ako Ježiš môžu aj kresťania prichádzať k Bohu v modlitbe, aby hľadali silu na vykonanie určitých poverení alebo aby čelili nejakým skúškam či nebezpečenstvám. (Matúš 26:36–44) Osobné modlitby sa môžu týkať skutočne každej stránky života.

13. Ako Ježiš ukázal dôležitosť modlenia sa za iných?

¹³ Svojím znamenitým príkladom Ježiš ukázal, aké je dôležité modliť sa za iných. Vedel, že jeho učeníci budú nenávidení a prenasledovaní, tak ako bol on. (Ján 15:18–20; 1. Petra 5:9) Preto úpenlivo prosil Boha, aby „nad nimi bdel kvôli tomu zlému“. (Ján 17:9, 11, 15, 20) A keďže vedel o zvláštnej skúške, ktorá bola pred Petrom, povedal mu: „Pokorne som však za teba prosil, aby neochabla tvoja viera.“ (Lukáš 22:32) Aké je užitočné, ak aj my vytrvávame v modlitbách za našich bratov, myslíme na iných, a nie iba na svoje problémy a záujmy! — Filipanom 2:4; Kolosanom 1:9, 10.

14. Ako vieme, že Ježiš zostal veľmi blízko pri Jehovovi počas celej svojej pozemskej služby a ako ho môžeme napodobňovať?

¹⁴ Počas svojej služby Ježiš vytrvával v modlitbe a zostával veľmi blízko pri Jehovovi. (Hebrejom 5:7–10) Apoštol Peter v Skutkoch 2:25–28 cituje Žalm 16:8 a uplatňuje ho na Pána Ježiša Krista: „Dávid o ňom hovorí: ‚Stále som mal Jehovu pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som nikdy nezakolísal.‘“ Rovnako môžeme robiť aj my. Môžeme sa modliť, aby bol Boh blízko nás, a môžeme prejavovať svoju dôveru v Jehovu tak, že ho budeme mať stále v duchu pred očami. (Porovnaj Žalm 110:5; Izaiáš 41:10, 13.) Potom sa vyhneme každému druhu ťažkostí, lebo Jehova nás bude podporovať, a nikdy sa nebudeme potácať.

15. a) S ohľadom na čo by sme nikdy nemali zabúdať na vytrvalosť v modlitbe? b) Aké upozornenie dostávame, pokiaľ ide o našu vďačnosť?

¹⁵ Kiež nikdy nezabudneme vyjadrovať vďaky Jehovovi za všetku jeho dobrotu voči nám, áno, „za všetko prevyšujúcu Božiu nezaslúženú láskavosť“, ktorá zahŕňa dar v podobe jeho Syna ako výkupnej obete za naše hriechy. (2. Korinťanom 9:14, 15; Marek 10:45; Ján 3:16; Rimanom 8:32; 1. Jána 4:9, 10) V Ježišovom mene „vždy vzdávajte vďaky za všetko nášmu Bohu a Otcovi“. (Efezanom 5:19, 20; Kolosanom 4:2; 1. Tesaloničanom 5:18) Musíme si dávať pozor, aby naša vďačnosť za to, čo máme, nevyprchala, lebo sa príliš zamestnávame tým, čo nemáme, alebo svojimi osobnými problémami.

Uvrhnime svoje bremená na Jehovu

16. Čo by sme mali robiť, keď nás ťaží nejaké bremeno?

¹⁶ Vytrvalosť v modlitbe ukazuje hĺbku našej oddanosti. Keď vzývame Boha, má to na nás dobrý účinok, dokonca ešte predtým, ako príde jeho odpoveď. Ak našu myseľ zaťažuje nejaké bremeno, môžeme zostať blízko pri Jehovovi, keď sa budeme riadiť radou: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on sám ťa podporí.“ (Žalm 55:22) Keď uvrhneme všetky svoje bremená — úzkosti, obavy, sklamania, strach a iné veci — na Boha, s plnou vierou v neho, získame pokoj srdca, „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. — Filipanom 4:4, 7; Žalm 68:19; Marek 11:24; 1. Petra 5:7.

17. Ako môžeme získať Boží pokoj?

¹⁷ Príde tento Boží pokoj okamžite? Hoci môžeme získať určitú úľavu hneď, to, čo povedal Ježiš v súvislosti s modlitbou o svätého ducha, platí aj v tomto prípade: „Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.“ (Lukáš 11:9–13) Pretože svätý duch je prostriedok, pomocou ktorého sa zbavujeme úzkosti, musíme vytrvávať v prosbách o Boží pokoj a o Božiu pomoc, pokiaľ ide o naše bremená. Môžeme si byť istí, že vytrvalosťou v modlitbe získame vytúženú úľavu a pokoj srdca.

18. Čo pre nás robí Jehova, ak v určitej situácii presne nevieme, o čo sa modliť?

¹⁸ Ale čo v prípade, keď nevieme presne, o čo sa modliť? Naše vnútorné stenanie zostáva často nevyjadrené, pretože plne nechápeme svoju situáciu, alebo sme na pochybách o tom, čo máme predložiť Jehovovi. V takom prípade sa za nás môže prihovárať svätý duch. Pavol napísal: „Nevieme, o čo by sme sa mali modliť tak, ako to potrebujeme, ale sám duch sa nás zastáva s nevysloviteľným stenaním.“ (Rimanom 8:26) Ako je to možné? V Božom slove sú inšpirované proroctvá a modlitby, ktoré vystihujú našu situáciu. Boh ich necháva, aby sa za nás akoby prihovárali. Prijíma ich akoby boli tým, o čo by sme sa modlili, ak by sme poznali ich význam v našom prípade, a podľa toho ich spĺňa.

Modlitba a nádej zostávajú

19. Prečo modlitba a nádej zostanú naveky?

¹⁹ Modlitba k nášmu nebeskému Otcovi zostane naveky, zvlášť ako prejav vďačnosti za nový svet a všetky jeho požehnania. (Izaiáš 65:24; Zjavenie 21:5) Budeme aj naďalej plesať v nádeji, pretože nádej v určitej forme zostane naveky. (Porovnaj 1. Korinťanom 13:13.) Nevieme si ani predstaviť, čo nové Jehova uskutoční, keď už nebude zachovávať svoj sabatný deň odpočinku voči zemi, ktorý si sám stanovil. (1. Mojžišova 2:2, 3) Po celú večnosť bude mať pre svoj ľud láskyplné prekvapenia a budúcnosť im prinesie veľkolepé veci, ktoré sa uskutočnia konaním jeho vôľe.

20. K čomu by sme mali byť odhodlaní a prečo?

²⁰ Keď máme pred sebou takúto vzrušujúcu nádej, kiež všetci zostávame blízko pri Jehovovi tým, že vytrvávame v modlitbe. Kiež nikdy neprestaneme ďakovať nášmu nebeskému Otcovi za všetky požehnania. V patričnom čase sa naše očakávania na našu radosť uskutočnia, dokonca nad to, čo sme si mohli predstavovať alebo predpokladať. Jehova môže totiž „urobiť viac ako v nadbytku všetko, o čo prosíme, alebo na čo si len pomyslíme“. (Efezanom 3:20) Vzhľadom na to vzdávajme teda všetku chválu a slávu a vďaky po celú večnosť nášmu Bohu Jehovovi, Tomu, „ktorý vypočúva modlitbu“!

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo musíme vytrvávať v modlitbe?

◻ Čo sa učíme z príkladov modlitieb z predkresťanskej doby?

◻ Čo sa učíme o modlitbe z Ježišovho príkladu?

◻ Ako môžeme uvrhnúť svoje bremená na Jehovu a s akým výsledkom?

[Obrázok na strane 17]

Daniel vytrvával v modlitbe napriek hrozbe, že bude hodený do jamy levov