‚Choďte ďalej v spojení s Kristom‘
„Keď ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, choďte ďalej v spojení s ním.“ — KOLOSANOM 2:6.
1, 2. a) Ako opisuje Biblia Enochov život vyznačujúci sa vernou službou Jehovovi? b) Ako nám Jehova pomáha chodiť s ním, ako to ukazuje Kolosanom 2:6, 7?
POZOROVAL si niekedy, ako malý chlapec ide so svojím otcom? Ten človiečik napodobňuje každý otcov pohyb a tvár mu žiari obdivom; otec mu pomáha a z tváre mu vyžaruje láska a schválenie. Je vhodné, že Jehova používa práve takýto obraz na opis života vyznačujúceho sa vernou službou Bohu. Božie Slovo napríklad hovorí, že verný muž Enoch „stále chodil s [pravým] Bohom“. — 1. Mojžišova 5:24; 6:9.
2 Práve tak ako by ohľaduplný otec pomáhal svojmu malému synovi kráčať s ním, aj nám Jehova poskytuje tú najlepšiu pomoc. Poslal na zem svojho jednosplodeného Syna. Ježiš Kristus v každom kroku svojej životnej cesty tu na zemi dokonale odzrkadľoval svojho nebeského Otca. (Ján 14:9, 10; Hebrejom 1:3) A tak aby sme mohli chodiť s Bohom, musíme chodiť s Ježišom. Apoštol Pavol napísal: „Keď ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, choďte ďalej v spojení s ním, zakorenení a na ňom vybudovaní a upevnení vo viere, tak ako ste boli vyučovaní, a prekypujte vierou pri vďakyvzdávaní.“ — Kolosanom 2:6, 7.
3. Prečo podľa Kolosanom 2:6, 7 môžeme povedať, že chodiť v spojení s Kristom neznamená iba dať sa pokrstiť?
3 Keďže tí, čo študujú Bibliu a majú úprimné srdce, chcú chodiť v spojení s Kristom a snažia sa nasledovať jeho dokonalé kroky, dávajú sa pokrstiť. (Lukáš 3:21; Hebrejom 10:7–9) Na celom svete len v roku 1997 urobilo tento životne dôležitý krok vyše 375 000 ľudí — priemerne vyše 1000 každý deň. Tento vzrast je vzrušujúci! Ale Pavlove slová zaznamenané v Kolosanom 2:6, 7 ukazujú, že chodiť v spojení s Kristom neznamená iba dať sa pokrstiť. Grécke sloveso preložené ako „choďte ďalej“ opisuje činnosť, ktorá musí byť nepretržitá, pokračujúca. Pavol ďalej dodáva, že chodiť s Kristom zahŕňa štyri veci: byť zakorenený v Kristovi, byť vybudovaný na ňom, byť upevnený vo viere a prekypovať vďakyvzdávaním. Pouvažujme o každom z týchto výrazov a všimnime si, ako nám to pomáha ďalej chodiť v spojení s Kristom.
Si ‚zakorenený v Kristovi‘?
4. Čo znamená byť ‚zakorenený v Kristovi‘?
4 Pavol najprv píše, že je potrebné, aby sme boli ‚zakorenení v Kristovi‘. (Porovnaj Matúša 13:20, 21.) Ako sa človek môže usilovať o to, aby bol zakorenený v Kristovi? Nuž, korene rastliny síce nie sú viditeľné, ale pre rastlinu sú životne dôležité — poskytujú jej stabilitu a výživu. Podobne Kristov príklad a Kristovo učenie nás ovplyvňujú najprv neviditeľne a ukladajú sa do našej mysle a do nášho srdca. Tam nás živia a posilňujú. Keď im dovolíme, aby riadili naše zmýšľanie, konanie a rozhodovanie, podnieti nás to oddať svoj život Jehovovi. — 1. Petra 2:21.
5. Ako si môžeme ‚rozvíjať túžbu‘ po duchovnom pokrme?
5 Ježiš miloval poznanie od Boha. Dokonca ho prirovnal k pokrmu. (Matúš 4:4) Vo svojej Kázni na vrchu 21-krát citoval z ôsmich kníh Hebrejských Písiem. Ak sa chceme riadiť jeho príkladom, musíme robiť to, k čomu nabáda apoštol Peter — ‚rozvíjať si ako novorodeniatka túžbu‘ po duchovnom pokrme. (1. Petra 2:2) Keď novorodenec túži po potrave, nenecháva nikoho na pochybách o intenzite svojej túžby. Ak v súčasnosti nemáme takýto vzťah k duchovnému pokrmu, Petrove slová nás povzbudzujú, aby sme si ‚rozvíjali‘ takúto túžbu. Ako? Môže nám pomôcť princíp vyjadrený v Žalme 34:8: „Okúste a viďte, že Jehova je dobrý.“ Ak budeme pravidelne ‚ochutnávať‘ Jehovovo Slovo, Bibliu, možno tak, že si z neho každý deň prečítame určitú časť, uvidíme, že je to duchovne výživné a dobré. Po čase naša túžba po ňom vzrastie.
6. Prečo je dôležité rozjímať o tom, čo čítame?
6 Ale keď sme už pokrm prijali, dôležité je tiež dobre ho stráviť. Preto je potrebné, aby sme rozjímali o tom, čo čítame. (Žalm 77:11, 12) Napríklad keď čítame knihu Najväčší človek, ktorý kedy žil, budeme mať väčší úžitok z každej kapitoly, keď sa zastavíme a položíme si otázku: ‚Akú stránku Kristovej osobnosti vidím v tejto správe a ako ju môžem napodobňovať vo svojom živote?‘ Takéto rozjímanie nám umožní uplatniť to, čo sa učíme. Keď potom budeme stáť pred nejakým rozhodnutím, môžeme si položiť otázku, čo by asi urobil Ježiš. Ak sa rozhodneme podľa toho, podáme dôkaz o tom, že sme skutočne zakorenení v Kristovi.
7. Ako by sme sa mali pozerať na pevný duchovný pokrm?
7 Pavol nás nabáda aj k tomu, aby sme prijímali „pevný pokrm“, hlbšie pravdy Božieho Slova. (Hebrejom 5:14) Naším prvým cieľom v tomto smere by mohlo byť prečítať si celú Bibliu. Ďalej sa možno venovať konkrétnejším študijným námetom, napríklad Kristovej výkupnej obeti, rôznym zmluvám, ktoré Boh uzavrel so svojím ľudom, alebo prorockým posolstvám Biblie. Existuje množstvo materiálu, ktorý nám pomôže prijať a stráviť takýto pevný duchovný pokrm. Čo je cieľom prijímania takéhoto poznania? Nie to, aby sme mali dôvod vystatovať sa, ale cieľom je budovať si lásku k Jehovovi a približovať sa k nemu. (1. Korinťanom 8:1; Jakub 4:8) Ak budeme toto poznanie dychtivo prijímať, uplatňovať ho na seba a používať ho na pomoc druhým, budeme skutočne napodobňovať Krista. To nám pomôže, aby sme boli správne zakorenení v Kristovi.
Si ‚vybudovaný na Kristovi‘?
8. Čo znamená byť ‚vybudovaný na Kristovi‘?
8 Pri ďalšej stránke chodenia v spojení s Kristom Pavol rýchlo prechádza od jedného názorného obrazu k druhému — od obrazu rastliny k obrazu budovy. Keď uvažujeme o budove, ktorá sa práve stavia, neuvažujeme len o základoch, ale o celej stavbe, ktorá vďaka množstvu tvrdej práce rastie pred našimi očami. Takisto aj my musíme vykonať veľa tvrdej práce, aby sme si vybudovali vlastnosti a zvyky podobné Kristovým vlastnostiam a zvykom. Taká tvrdá práca nezostane bez povšimnutia; aj Pavol napísal Timotejovi: ‚Nech je tvoj pokrok zjavný všetkým.‘ (1. Timotejovi 4:15; Matúš 5:16) Napríklad aké kresťanské činnosti nás budujú?
9. a) Aké praktické ciele by sme si mohli stanoviť, aby sme v našej službe mohli napodobňovať Krista? b) Ako vieme, že Jehova chce, aby sme sa z našej služby tešili?
9 Ježiš nás poveril kázaním a vyučovaním dobrého posolstva. (Matúš 24:14; 28:19, 20) On sám dal dokonalý príklad, keď odvážne a účinne vydával svedectvo. Samozrejme, nikdy si nebudeme počínať tak dobre, ako si počínal on. Apoštol Peter nám však predkladá takýto cieľ: „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ (1. Petra 3:15) Ak sa domnievaš, že nie si ‚vždy pripravený na obhajobu‘, nezúfaj. Stanov si rozumné ciele, ktoré ti pomôžu krok za krokom priblížiť sa tejto norme. Keď sa budeš vopred pripravovať, umožní ti to obmieňať svoju ponuku alebo do nej zaradiť jeden či dva biblické texty. Mohol by si si dať za cieľ rozšíriť viac biblickej literatúry, vykonať viac opätovných návštev alebo zaviesť biblické štúdium. Dôraz by nemal byť striktne na kvantite — na počte hodín, rozšírenej literatúry alebo zavedených štúdií — ale na kvalite. Keď si stanovíme rozumné ciele a budeme sa usilovať dosiahnuť ich, môže nám to pomôcť tešiť sa z toho, že dávame svoje sily do služby. A to Jehova chce — aby sme mu slúžili „s plesaním“. — Žalm 100:2; porovnaj 2. Korinťanom 9:7.
10. Aké ďalšie kresťanské skutky potrebujeme robiť a ako nám pomáhajú?
10 Aj tým, čo robíme v zbore, sme budovaní na Kristovi. Najdôležitejšou vecou z toho je prejavovanie vzájomnej lásky, lebo to je poznávací znak pravých kresťanov. (Ján 13:34, 35) Mnohí z nás si ešte počas štúdia vytvárajú puto k tomu, kto ich vyučuje, čo je len prirodzené. Ale či by sme sa teraz nemohli riadiť Pavlovou radou a ‚rozšíriť sa‘ tak, že budeme spoznávať ďalších v zbore? (2. Korinťanom 6:13) Aj starší potrebujú našu lásku a naše ocenenie. Keď s nimi budeme spolupracovať, vyhľadávať a prijímať ich biblické rady, veľmi im uľahčíme ich tvrdú prácu. (Hebrejom 13:17) Zároveň to bude prispievať k nášmu vybudovaniu na Kristovi.
11. Aký realistický názor na krst by sme mali mať?
11 Krst je vzrušujúcou udalosťou. Ale nemali by sme očakávať, že každý okamih života po krste bude rovnako vzrušujúci. Veľkú časť nášho budovania na Kristovi zahŕňa ‚chodiť poriadne tým istým spôsobom‘. (Filipanom 3:16) Nie je to mdlý, nudný spôsob života. Je to jednoducho kráčanie vpred v priamom smere — inak povedané, budovanie si dobrých duchovných návykov a ich dodržiavanie deň čo deň, rok čo rok. Pamätaj, že „kto vytrvá až do konca, bude zachránený“. — Matúš 24:13.
Si ‚upevnený vo viere‘?
12. Čo znamená byť ‚upevnený vo viere‘?
12 V treťom vyjadrení opisujúcom naše chodenie v spojení s Kristom nás Pavol nabáda, aby sme boli „upevnení vo viere“. Jeden preklad uvádza „utvrdený v súvislosti s vierou“, lebo grécke slovo, ktoré Pavol použil, môže znamenať „utvrdiť, zaručiť a urobiť zákonne neodvolateľným“. Keď rastieme v poznaní, máme viac dôvodov na to, aby sme chápali, že naša viera v Jehovu Boha má dobrý základ a je v skutočnosti zákonne podložená. Výsledkom toho je zväčšenie našej pevnosti. Pre Satanov svet je potom stále ťažšie rozkolísať nás. To nám pripomína Pavlovo nabádanie, aby sme ‚usilovne speli k zrelosti‘. (Hebrejom 6:1) Zrelosť a pevnosť idú ruka v ruke.
13, 14. a) Akému ohrozeniu svojej pevnosti boli vystavení kresťania v Kolosách v prvom storočí? b) Čo mohlo znepokojovať apoštola Pavla?
13 Kresťania v Kolosách v prvom storočí boli vystavení situáciám ohrozujúcim ich pevnosť. Pavol varoval: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ (Kolosanom 2:8) Pavol nechcel, aby Kolosania, ktorí sa stali poddanými ‚Kráľovstva Syna Božej lásky‘, boli zvedení, odvedení preč od svojho požehnaného duchovného stavu. (Kolosanom 1:13) Čím zvedení? Pavol poukázal na „filozofiu“; toto slovo sa v Biblii vyskytuje len jediný raz. Hovoril tu o gréckych filozofoch, takých, ako boli Platón a Sokrates? Tí síce predstavovali hrozbu pre pravých kresťanov, ale slovo „filozofia“ sa v tých dňoch používalo v širšom význame. Bežne sa ním poukazovalo na mnohé skupiny a školy určitého myšlienkového zamerania — dokonca aj náboženské. Niektorí Židia v prvom storočí, napríklad Josephus a Filón, nazvali svoje náboženstvo filozofiou — možno preto, aby mu dodali na príťažlivosti.
14 Niektoré filozofie, ktoré mohli Pavla znepokojovať, boli náboženskej povahy. Pavol neskôr v tej istej kapitole svojho listu Kolosanom oslovil tých, ktorí učili: „Neber ani neochutnávaj, ani sa nedotýkaj,“ čím narážal na veci mojžišovského Zákona, ktorých platnosť sa skončila Kristovou smrťou. (Rimanom 10:4) Tieto ďalšie vplyvy pôsobili spolu s pohanskými filozofiami a ohrozovali duchovnosť zboru. (Kolosanom 2:20–22) Pavol varoval pred filozofiou, ktorá bola súčasťou „základných vecí sveta“. Takéto falošné vyučovanie bolo ľudského pôvodu.
15. Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme boli rozkolísaní nebiblickým zmýšľaním, s ktorým sa často stretávame?
15 Podporovanie ľudských predstáv a úvah, ktoré nie sú pevne založené na Božom Slove, môže predstavovať hrozbu pre kresťanovu pevnosť. V súčasnosti si musíme dávať pozor na také ohrozenia. Apoštol Ján nabádal: „Milovaní, neverte každému inšpirovanému výroku, ale skúšajte inšpirované výroky, aby ste videli, či pochádzajú od Boha.“ (1. Jána 4:1) Preto ak sa ťa spolužiak snaží presvedčiť, že žiť podľa biblických noriem je staromódne, alebo ak sused má sklon ovplyvňovať ťa, aby si si osvojil hmotársky postoj, alebo ak na teba spolupracovník rafinovane tlačí, aby si konal proti svojmu svedomiu školenému Bibliou, alebo dokonca ak spoluveriaci vyslovuje kritické, negatívne poznámky o druhých v zbore založené na jeho názore, neprijímaj len tak jednoducho ich vyjadrenia. Vylúč to, čo nie je v súlade s Božím Slovom. Keď si budeme takto počínať, zostaneme pevní, pričom budeme ďalej chodiť v spojení s Kristom.
„Prekypujte vierou pri vďakyvzdávaní“
16. Čo je štvrtou stránkou chodenia v spojení s Kristom a akú otázku by sme si mohli položiť?
16 Štvrtou stránkou chodenia v spojení s Kristom, o ktorej sa zmieňuje Pavol, je to, aby sme ‚prekypovali vierou pri vďakyvzdávaní‘. (Kolosanom 2:7) Slovo ‚prekypovať‘ navodzuje predstavu rieky, ktorá sa vylieva zo svojich brehov. To naznačuje, že vzdávanie vďaky má byť pre nás ako kresťanov trvalou alebo obvyklou vecou. Každý z nás by si mohol položiť otázku: ‚Som vďačný?‘
17. a) Prečo možno povedať, že všetci môžeme byť vďační za veľa vecí, a to dokonca aj v ťažkých časoch? b) Za aké dary od Jehovu zvlášť pociťuješ vďačnosť?
17 Skutočne všetci máme veľa dôvodov na to, aby sme každý deň prekypovali vyjadreniami vďaky Jehovovi. Aj v tých najhorších časoch nám niektoré prosté veci môžu poskytnúť chvíle úľavy. Priateľ nám prejaví empatiu. Niekto nám blízky sa nás upokojujúco dotkne. Dobrý nočný odpočinok nám dodá silu. Chutné jedlo nám zaženie hlad. Spev vtákov, úsmev dieťaťa, jasná modrá obloha, osviežujúci vánok — všetky tieto i ďalšie veci môžeme zažiť v jednom dni. Je veľmi ľahké považovať takéto dary za samozrejmosť. Ale či si všetky nezasluhujú slovo ďakujem? Všetky pochádzajú od Jehovu, Zdroja ‚všetkého dobrého, čo dostávame, a každého dokonalého daru‘. (Jakub 1:17) On nám dáva dary, ktoré sú oveľa väčšie ako tie, ktoré boli spomenuté — napríklad samotný život. (Žalm 36:9) Navyše, dáva nám príležitosť žiť večne. Aby nám Jehova poskytol tento dar, priniesol najväčšiu obeť, keď poslal svojho jednosplodeného Syna, ktorého „mal zvlášť rád“. — Príslovia 8:30; Ján 3:16.
18. Ako môžeme prejaviť Jehovovi svoju vďačnosť?
18 Preto aké pravdivé sú slová žalmistu: „Je dobré vzdávať Jehovovi vďaky.“ (Žalm 92:1) V podobnom duchu pripomenul Pavol kresťanom v Tesalonike: „Za všetko vzdávajte vďaky.“ (1. Tesaloničanom 5:18; Efezanom 5:20; Kolosanom 3:15) Každý z nás by sa mohol rozhodnúť, že bude vďačnejší. Naše modlitby nemusia pozostávať iba z toho, že prosíme Boha v súvislosti s našimi potrebami. To má svoje opodstatnenie. Ale predstav si, že by si mal priateľa, ktorý by sa s tebou rozprával iba vtedy, keby od teba niečo potreboval! Teda prečo by si sa nemodlil k Jehovovi jednoducho preto, aby si mu ďakoval alebo aby si ho chválil? Ako ho len tešia také modlitby, keď sa pozerá na tento nevďačný svet! Ďalším úžitkom z takýchto modlitieb je to, že nám môžu pomôcť sústrediť sa na pozitívne stránky života a pripomenú nám, akí sme skutočne požehnaní.
19. Ako Pavlovo vyjadrenie v Kolosanom 2:6, 7 naznačuje, že všetci sa môžeme ďalej zlepšovať v chodení s Kristom?
19 Či nie je pozoruhodné, koľko múdreho vedenia môžeme dostať z jednej pasáže Božieho Slova? Pavlova rada ďalej chodiť s Kristom je niečím, čo by si každý z nás mal chcieť vziať k srdcu. Preto buďme odhodlaní byť ‚zakorenení v Kristovi‘, ‚vybudovaní na ňom‘, „upevnení vo viere“ a ‚prekypujúci vďačnosťou‘. Táto rada je mimoriadne dôležitá pre novopokrstených. Ale platí pre nás všetkých. Zamysli sa nad tým, ako hlavný koreň rastie viac a viac do hĺbky, a nad tým, ako budova, ktorá sa stavia, rastie viac a viac do výšky. Naše chodenie s Kristom sa teda nikdy neskončí. Je veľmi veľa priestoru na rast. Jehova nám bude pomáhať a bude nás žehnať, lebo chce, aby sme ďalej a neprestajne chodili s ním a s jeho milovaným Synom.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo patrí k chodeniu v spojení s Kristom?
◻ Čo znamená byť ‚zakorenený v Kristovi‘?
◻ Ako môžeme byť ‚vybudovaní na Kristovi‘?
◻ Prečo je také dôležité byť ‚upevnený vo viere‘?
◻ Aké dôvody máme na to, aby sme ‚prekypovali vďakyvzdávaním‘?
[Obrázok na strane 10]
Korene stromu nemusia byť viditeľné, a predsa mu dodávajú výživu a pevne ho ukotvujú