Chudobní, a predsa bohatí — ako je to možné?

Pred stáročiami sa jeden múdry muž modlil o to, aby sa nestal chudobným. Prečo vyslovil takú prosbu? Pretože sa bál, že by ho chudoba mohla priviesť k postojom a skutkom, ktoré by ohrozili jeho vzťah k Bohu. Je to zrejmé z jeho slov: „Nech zhltnem pokrm, ktorý je mi pridelený... aby som neschudobnel a neokradol a nenapadol meno svojho Boha.“ — Príslovia 30:8, 9.

ZNAMENÁ to, že chudobný človek nemôže verne slúžiť Bohu? To určite nie! Počas histórie si nespočetné množstvo služobníkov Jehovu Boha zachovalo rýdzosť vo vzťahu k nemu i napriek ťažkostiam, ktoré so sebou prináša chudoba. A Jehova zasa miluje tých, ktorí mu dôverujú, a stará sa o nich.

Verní muži starých čias

Apoštol Pavol sám zažil časy núdze. (2. Korinťanom 6:3, 4) Opísal tiež „veľký oblak“ verných predkresťanských svedkov, z ktorých niektorí „chodili v ovčích kožiach, v kozích kožiach, keď boli v núdzi... Putovali po púštiach a vrchoch a dierach a jaskyniach zeme.“ — Hebrejom 11:37, 38; 12:1.

Jedným z týchto verných svedkov bol prorok Eliáš. V čase triapolročného sucha mu Jehova pravidelne zaobstarával potravu. Najprv Boh použil krkavce, aby prorokovi prinášali chlieb a mäso. (1. Kráľov 17:2–6) Neskôr Jehova zázračne udržiaval zásobu múky a oleja istej vdovy, vďaka ktorej sa táto žena mohla starať o Eliáša. (1. Kráľov 17:8–16) Bola to veľmi jednoduchá strava, ale vďaka nej zostali nažive prorok, žena i jej syn.

Jehova živil i verného proroka Jeremiáša v ekonomicky ťažkých časoch. Jeremiáš prežil babylonské obliehanie Jeruzalema, keď ľudia museli „jesť chlieb na váhu a v úzkostlivej starosti“. (Ezechiel 4:16) Napokon v meste nastal taký krutý hlad, že niektoré ženy jedli telá vlastných detí. (Plač Jeremiáša 2:20) I keď Jeremiáš bol pre svoje nebojácne kázanie vo väzbe, Jehova sa postaral o to, aby denne dostával „okrúhly chlieb... kým sa nevyčerpal v meste všetok chlieb“. — Jeremiáš 37:21.

Teda Jeremiáš, podobne ako Eliáš, mal málo jedla. Písma nám nehovoria, čo alebo ako často Jeremiáš jedol, keď sa v Jeruzaleme minul chlieb. Ale vieme, že Jehova ho živil a že Jeremiáš prežil to hrozné obdobie hladu.

Dnes chudoba postihuje všetky časti sveta. Podľa Spojených národov najväčšia koncentrácia chudoby je v Afrike. V roku 1996 jedna tlačová správa OSN uviedla: „Najmenej polovica všetkých Afričanov je zbedačená.“ Napriek čoraz drsnejším ekonomickým podmienkam stále viac Afričanov uplatňuje v živote biblické zásady a verne slúži Bohu s dôverou, že Boh ich bude podporovať. Zamyslime sa nad niektorými príkladmi z jednej časti tohto sveta plného problémov.

Zachovávať si poctivosť

Michael,a ktorý žije v Nigérii, je roľník a živí šesť detí. „Je ťažké byť poctivý, keď nemáte peniaze na to, aby ste sa postarali o rodinu,“ hovorí. „Keď som však v pokušení byť nepoctivý, pripomínam si list Efezanom 4:28, ktorý hovorí: ‚Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech tvrdo pracuje a svojimi rukami koná dobrú prácu.‘ Teda keď na mňa príde pokušenie, kladiem si otázku: ‚Pracoval som za tieto peniaze?‘“

„Napríklad,“ dodáva Michael, „jedného dňa som, idúc po ceste, zbadal, ako zo zadnej časti jedného motocykla spadla príručná taška. Nepodarilo sa mi motocyklistu zastaviť, a tak som ju zodvihol a zistil som, že je plná peňazí! Pomocou preukazu totožnosti vnútri som našiel majiteľa a tašku som mu vrátil.“

Bojovať s depresiou

Jeden muž zo severnej Afriky poznamenal: „Chudoba je, [ako] keď človek uviazne v hlbokej jame, a hoci odtiaľ vidí svetlo i ľudí, ktorí idú okolo, nevládze volať o pomoc ani požiadať o rebrík, po ktorom by vyliezol von.“ Nie div, že chudoba so sebou často prináša pocity depresie a frustrácie! Ba aj Boží služobníci si azda pri pohľade na bohatstvo iných môžu začať myslieť, že bezúhonný život nestojí za to. (Porovnaj Žalm 73:2–13.) Ako možno takéto pocity prekonať?

Západoafričan Peter odišiel po 19 rokoch zamestnania v štátnych službách do dôchodku. Teraz žije hlavne z malej penzie. „Keď prežívam obdobie skľúčenosti,“ hovorí Peter, „pripomínam si to, čo som čítal v Biblii a v publikáciách spoločnosti Watch Tower. Tento starý systém má pominúť a my očakávame lepší systém.

Okrem toho premýšľam o 1. Petra 5:9, ktorý hovorí: ‚Postavte sa však proti [Satanovi] pevní vo viere, lebo viete, že tie isté utrpenia znáša celé spoločenstvo vašich bratov na svete.‘ Teda nie som jediný, koho postihujú ťažkosti. Keď si pripomínam tieto veci, pomáha mi to rozptýliť pesimistické a depresívne myšlienky.“

„Navyše,“ dodáva Peter, „Ježiš vykonal na zemi mnoho zázrakov, ale nikoho neurobil materiálne bohatým. Prečo by som ja mal od neho očakávať, že ma urobí bohatým?“

Sila modlitby

Ďalší spôsob, ako bojovať proti negatívnemu zmýšľaniu, je približovať sa k Jehovovi Bohu v modlitbe. Keď sa Mary v roku 1960 stala Jehovovou svedkyňou, jej rodina ju opustila. Je nevydatá, teraz už po päťdesiatke, má chatrné zdravie a veľmi málo po materiálnej stránke. Napriek tomu je horlivá v kresťanskej službe.

Mary hovorí: „Keď sa cítim skľúčená, približujem sa k Jehovovi v modlitbe. Viem, že nikto mi nemôže pomôcť lepšie ako on. Naučila som sa, že keď človek dôveruje v Jehovu, on mu pomáha. Stále si pripomínam slová kráľa Dávida zapísané v Žalme 37:25: ‚Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb.‘

Povzbudenie čerpám aj zo skúseností starších duchovných bratov a sestier, ktoré sú uverejňované v Strážnej veži. Jehova Boh im pomohol, preto viem, že bude ďalej pomáhať i mne. Požehnáva moje skromné zamestnanie, ktorým je predaj fufu [maniokovej múky], a mne sa darí uspokojovať svoje každodenné potreby. Niekedy, keď už takmer nemám peniaze a keď sa pýtam, čo ďalej, Jehova mi pošle niekoho, kto mi dá nejaký dar a povie: ‚Sestra, prosím, vezmi si to.‘ Jehova ma nikdy nesklamal.“

Hodnota štúdia Biblie

Jehovovi svedkovia si cenia štúdium Božieho Slova, Biblie, a chudobní medzi nimi v tom nie sú výnimkou. Šesťdesiatročný John slúži ako priekopník (kazateľ Kráľovstva celým časom) a služobný pomocník v zbore. Býva v dvojpodlažnej budove na spadnutie, o ktorú sa delí 13 rodín. Jeho izbou je časť chodby na prízemí, oddelená preglejkou. Sú v nej dve staré stoličky a stôl, na ktorom sú navŕšené biblické študijné pomôcky. John spáva na slamenej rohoži.

John zarábal asi dolár denne predajom chleba, ale keď bol dovoz pšenice zakázaný, prišiel o svoj prostriedok obživy. Hovorí: „Občas považujem život za veľmi náročný, ale pokračujem v priekopníckej službe. Je to Jehova, kto ma živí. Robím akúkoľvek prácu, ktorú sa mi podarí nájsť, a nespolieham sa na žiadneho človeka, že ma bude podporovať alebo živiť, i keď bratia v zbore sú veľmi nápomocní. Pomáhajú mi hľadať prácu a niekedy mi dávajú peňažné dary.

Vyhradzujem si čas na čítanie Biblie a publikácií spoločnosti Watch Tower. Študujem v skorých ranných hodinách, keď je v dome ticho, a čítam neskôr večer, vždy, keď máme elektrinu. Viem, že vo svojom osobnom štúdiu nesmiem zaostávať.“

Školiť deti pre večný život

Daniel je vdovec a má šesť detí. V roku 1985 stratil zamestnanie, v ktorom pracoval 25 rokov, ale našiel si prácu skladníka. „Život je po ekonomickej stránke pre rodinu tvrdý,“ hovorí Daniel. „Teraz môžeme jesť iba raz denne. Raz sme boli bez jedla tri dni. Mohli sme iba piť vodu, aby sme zostali nažive.“

Daniel slúži v zbore ako starší. „Nikdy nevynechávam kresťanské zhromaždenia a stále som zamestnaný teokratickými úlohami,“ hovorí. „Kedykoľvek treba urobiť nejakú prácu okolo sály Kráľovstva, zariadim si, aby som bol pri tom. A keď je situácia náročná, pripomínam si Petrove slová adresované Ježišovi, ktoré sú zaznamenané v Jánovi 6:68: ‚Pane, ku komu pôjdeme?‘ Ak prestanem slúžiť Jehovovi, kam pôjdem? Aj Pavlove slová, ktoré nachádzame v liste Rimanom 8:35–39, ma napĺňajú odhodlaním, lebo ukazujú, že nás nič neoddelí od Božej a Kristovej lásky. Tento postoj vštepujem aj svojim deťom. Neustále im hovorím, že nikdy nesmieme opustiť Jehovu.“ Danielova horlivosť spolu s pravidelným rodinným biblickým štúdiom má na jeho deti pozitívny vplyv.

Duch dávania

Niekto by si mohol myslieť, že ľudia, ktorí žijú v extrémnej chudobe, by sotva mohli finančne prispievať na podporu záujmov Kráľovstva. Ale nie je to tak. (Porovnaj Lukáša 21:1–4.) Niektorí svedkovia v Ghane, ktorých hlavným zamestnaním je dorábanie potravín pre vlastnú obživu, vyhradili časť svojej pôdy na podporu záujmov Božieho Kráľovstva. Keď sa výnos tejto časti pôdy predá, peniaze sa použijú výlučne na tento účel, čo zahŕňa dávanie príspevkov na miestnu sálu Kráľovstva Jehovových svedkov.

Joan, ktorá žije v strednej Afrike, je priekopníčkou. Aby sa postarala o ochrnutého manžela a o ďalšie štyri osoby, ktoré sú od nej závislé, predáva chlieb. Keď zbor, do ktorého chodí, potreboval lavice do sály Kráľovstva, Joanina rodina sa rozhodla darovať všetky prostriedky, ktoré v dome mali. Nezostalo im nič. Nasledujúci deň im však niekto nečakane zaplatil veľmi starý dlh a dal im peniaze, o ktorých už prestali dúfať, že ich niekedy dostanú!

Joan je radostná a nerobí si prílišné starosti o peniaze. „Vyložím svoju situáciu Jehovovi v modlitbe a potom vyjdem do zvestovateľskej služby. Vieme, že v tomto systéme vecí je malá nádej na lepšie časy. Uvedomujeme si však, že Jehova sa postará o naše potreby.“

Prejavovať usilovnosť

Jehovových svedkov možno poznať podľa ich vzájomnej lásky. (Ján 13:35) Tí, ktorí majú peniaze, pomáhajú svojim spolukresťanom, ktorí sú v núdzi. Táto pomoc často prichádza vo forme daru a niekedy prostredníctvom zamestnania.

Mark, ktorý žije v Kongu, trpí malomocenstvom. To mu zdeformovalo prsty na nohách i na rukách. Pri chôdzi je preto odkázaný na barly. Keď sa Mark rozhodol slúžiť Jehovovi, začal vo svojom živote robiť významné zmeny. Namiesto toho, aby žobral o jedlo, ako to robil predtým, začal si sám dorábať potraviny. Vyrábal tiež nepálené tehly a predával ich.

Napriek telesnej invalidite Mark stále usilovne pracoval. Napokon si kúpil pozemok a postavil na ňom skromný dom. Dnes Mark slúži ako zborový starší a v mestečku, kde žije, sa teší veľkej úcte. Teraz pomáha iným núdznym.

Pravda, na mnohých miestach je priam nemožné nájsť si prácu. Kresťanský starší, ktorý slúži v jednej kancelárii odbočky spoločnosti Watch Tower v strednej Afrike, napísal: „Mnoho tunajších bratov je bez práce. Niektorí sa snažia vytvoriť si zamestnanie sami, ale to je náročné. Mnohí usudzujú, že keď už majú trpieť bez ohľadu na to, čo robia, budú prinášať materiálne obete ako priekopníci. Pritom ich veľa zisťuje, že sú požehnávaní hojnejšie, než keby mali slabo platenú prácu alebo prácu, kde by nedostávali žiaden plat.“

Jehova podporuje svoj ľud

Ježiš Kristus o sebe povedal: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“ (Lukáš 9:58) Podobne i apoštol Pavol napísal: „Až do tejto hodiny hladujeme a trpíme smädom, sme chatrne oblečení, bývame bití a sme bez domova.“ — 1. Korinťanom 4:11.

Ježiš i Pavol si zvolili život s obmedzenými materiálnymi prostriedkami, aby mohli plnšie vykonávať svoju službu. Mnohí dnešní kresťania sú chudobní, lebo nemajú inú možnosť. Jednako vo svojom živote uplatňujú biblické zásady a horlivo sa snažia slúžiť Bohu. Vedia, že Jehova ich vrúcne miluje, lebo zažívajú pravdivosť Ježišovho uistenia: „Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko [hmotné veci] vám bude pridané.“ (Matúš 6:25–33) Ba čo viac, títo chudobní Boží služobníci majú doklady toho, že ‚Jehovovo požehnanie je to, čo obohacuje‘. — Príslovia 10:22.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

Kto sú tí, „ktorí uplatňujú slovo“?

PODĽA Gallupovho prieskumu z roku 1994 až 96 percent Američanov „verí v Boha alebo v dajakého univerzálneho ducha“. Okrem toho, „v Spojených štátoch [je] viac cirkví na jedného obyvateľa než v ktorejkoľvek inej krajine na Zemi,“ uviedol časopis U.S.News & World Report. Napriek takému zdaniu zbožnosti dlhoročný prieskumník verejnej mienky George Gallup ml. hovorí: „Holým faktom je to, že väčšina Američanov nevie, čomu verí alebo prečo tomu verí.“

Štatistiky tiež naznačujú, že u mnohých ľudí je veľký rozpor medzi ich náboženským presvedčením a ich konaním. Napríklad „sociológovia pozorujú, že niektoré oblasti krajiny s najväčšou zločinnosťou sú zhodou okolností aj miestami, kde náboženské presvedčenie a zvyky sú najsilnejšie“, hovorí pisateľ Jeffery Sheler.

To by nás nemalo prekvapovať. Prečo? Pretože už v prvom storočí apoštol Pavol varoval spolukresťanov, aby si dávali pozor na ľudí, ktorí „verejne oznamujú, že poznajú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierajú“. (Títovi 1:16) Navyše Pavol napísal mladému Timotejovi, že „posledné dni“ sa budú vyznačovať ľuďmi, „ktorí majú spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní“. — 2. Timotejovi 3:1, 5.

Praví kresťania sa však zo všetkých síl snažia riadiť príkazom Ježiša Krista, aby ‚išli a robili učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Matúš 28:19) Tak sa stávajú „tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi“. — Jakub 1:22.

[Obrázok na strane 7]

Ľudia na celom svete si cenia štúdium Biblie