V boji proti Satanovi môžeš zvíťaziť!

 1. a) Prečo je práve dnes také dôležité bojovať proti Satanovi? b) Z čoho vieme, že nad Satanom môžeme zvíťaziť?

SATAN vedie vojnu s pomazanými, ktorí sú ešte na zemi, a s „inými ovcami“. (Ján 10:16) Pretože mu zostáva už len krátky čas, chce zničiť vieru čo najväčšieho počtu Jehovových služobníkov. (Prečítajte Zjavenie 12:9, 12.) Môžeme nad Satanom zvíťaziť? Áno! Biblia hovorí: „Vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás.“ ​(Jak. 4:7)

2., 3. a) Prečo Satanovi vyhovuje, že mnohí ľudia neveria v jeho existenciu? b) Odkiaľ vieme, že Satan existuje?

² Mnohým ľuďom je predstava, že existuje Satan, na smiech. Satan a démoni sú pre nich len vymyslené postavy z románov, hororov a počítačových hier. Tvrdia, že žiadny rozumný človek predsa nemôže veriť v existenciu zlých duchov. Čo myslíš, prekáža Satanovi a jeho neviditeľným spojencom, že sú zaradení do sveta mýtov? Vôbec nie! Keďže ľudia neveria, že Satan existuje, je preňho ľahšie zaslepovať ich myseľ. (2. Kor. 4:4) Satan podporuje názor, že zlí duchovia neexistujú. To je jeden z mnohých spôsobov, ako klame ľudí.

³ Nás, Jehovových služobníkov, však Satan neoklamal. Vieme, že existuje. Bol to práve on, kto v záhrade Eden prostredníctvom hada hovoril s Evou. (1. Mojž. 3:1–5) Bol to on, kto sa rozprával s Jehovom a spochybňoval Jóbove pohnútky. (Jób 1:9–12) Bol to opäť on, kto pokúšal Ježiša. (Mat. 4:1–10) A po zrode Božieho Kráľovstva v roku 1914 to bol znovu Satan, kto začal „viesť vojnu“ so zostávajúcimi pomazanými. (Zjav. 12:17) Táto vojna sa ešte neskončila, lebo Satan sa až doteraz snaží zničiť vieru pomazaných a iných oviec. Ak v nej chceme zvíťaziť, musíme sa mu vzoprieť a zostať pevní vo viere. V tomto článku budeme hovoriť o troch spôsoboch, ako to môžeme robiť.

 4. Z čoho vidno, že Satan je stelesnením pýchy?

⁴ V Satanovi niet ani stopy po pokore. Spochybnil Jehovovo právo vládnuť a ustanovil sa za boha. Nie je to prejav obrovskej opovážlivosti? Satan je priam stelesnením pýchy a arogancie. Ak sa mu teda chceme vzoprieť, musíme si okrem iného dávať pozor na pýchu a súčasne pracovať na pokore. (Prečítajte 1. Petra 5:5.) Ale čo je vlastne pýcha? Je vždy zlá?

5., 6. a) Je pýcha vždy zlá? Vysvetli to. b) Aký druh pýchy je škodlivý a ktoré príklady z Písma to dokazujú?

⁵ Jeden slovník definuje pýchu ako „hrdosť a vedomie vlastnej hodnoty“. Iná definícia uvádza, že pýcha je „pocit uspokojenia z toho, že človek či niekto z jeho blízkych urobil niečo dobré alebo vlastní niečo cenné“. Na takýchto pocitoch nie je nič zlé. Apoštol Pavol povedal Tesaloničanom: „Sme na vás hrdí medzi Božími zbormi pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých vašich prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate.“ ​(2. Tes. 1:4) Teda mať dobrý pocit z toho, čo dokázali druhí, a dokonca byť do určitej miery hrdý sám na seba je správne. Nemusíme sa hanbiť za to, z akej rodiny, kultúry či krajiny pochádzame. (Sk. 21:39)

⁶ Existuje však pýcha, ktorá môže poškodiť naše vzťahy s druhými a zničiť naše priateľstvo s Jehovom. Môže spôsobiť, že keď nám niekto dá radu, máme mu to za zlé a namiesto toho, aby sme ju pokorne prijali, odmietneme ju. (Žalm 141:5) Tento druh pýchy sa definuje ako „prílišné sebavedomie“ alebo „povýšenecký postoj ľudí, ktorí si myslia, že sú lepší ako druhí, a to často bez oprávneného dôvodu“. Jehova takú pýchu nenávidí. (Ezech. 33:28; Ámos 6:8) Ale Satan sa vyžíva v tom, keď vidí, že ľudia sú pyšní a vystatovační ako on. Určite si mädlil ruky, keď pozoroval, ako domýšľavo sa vyvyšuje Nimród, faraón alebo Abšalóm. Všetci padli za obeť pýche. (1. Mojž. 10:8, 9; 2. Mojž. 5:1, 2; 2. Sam. 15:4–6) Pýcha zohrala rolu aj v prípade Kaina. Dostal radu od samotného Jehovu, ale bol príliš pyšný na to, aby ju prijal. Tvrdohlavo ju ignoroval a nezadržateľne sa rútil do nešťastia. (1. Mojž. 4:6–8)

7., 8. a) Čo je rasizmus a ako súvisí s pýchou? b) Ako môže pýcha narušiť pokoj v kresťanskom zbore?

⁷ Dnes sa v ľudskom správaní objavuje mnoho prejavov škodlivej pýchy. Pýcha niekedy veľmi úzko súvisí s rasizmom. Jeden slovník uvádza, že rasizmus sa prejavuje „predsudkami až nenávisťou k ľuďom inej rasy“. Podľa ďalšej definície je rasizmus „presvedčenie, že ľudia určitých rás vynikajú vo vlastnostiach a schopnostiach nad ľuďmi iných rás a že niektoré rasy sú predurčené na to, aby boli nadradené iným“. Pocit rasovej nadradenosti vyvoláva nepokoje, vojny a niekedy dokonca vedie ku genocíde.

⁸ Samozrejme, rasizmus nemá v kresťanskom zbore miesto. Napriek tomu možno vzniknú medzi kresťanmi nezhody vyvolané pýchou, ktoré sa môžu vymknúť z rúk. Stalo sa to aj niektorým kresťanom v prvom storočí. Učeník Jakub sa ich vo svojom liste bez okolkov opýtal: „Odkiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ pochádzajú boje medzi vami?“ ​(Jak. 4:1) Hlboko zakorenená nenávisť a pocit nadradenosti sa môže odraziť v našej reči a skutkoch a spôsobiť druhým veľkú bolesť. (Prísl. 12:18) Je zrejmé, že pýcha môže narušiť pokoj v zbore.

 9. Ako môžeme pomocou Biblie bojovať proti rasizmu a ďalším formám nevhodnej pýchy? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁹ Ak máme sklon považovať sa za lepších než ostatní, musíme si uvedomiť, že „každý, kto je pyšný v srdci, je Jehovovi niečím odporným“. (Prísl. 16:5) Mali by sme sa tiež poctivo zamyslieť, ako sa pozeráme na ľudí inej rasy, národnosti či kultúry. Ak sa pýšime svojou rasou alebo národnosťou, ignorujeme skutočnosť, že Boh „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ“. (Sk. 17:26) V podstate existuje len jedna rasa, pretože všetci máme spoločného predka, Adama. Je teda absurdné myslieť si, že určitá rasa je predurčená na to, aby bola nadradená inej. Taký názor by bol vodou na mlyn Satanovi, ktorého cieľom je oslabiť našu kresťanskú lásku a jednotu. (Ján 13:35) Ak chceme v boji proti Satanovi zvíťaziť, musíme si dávať pozor na všetky formy nevhodnej pýchy. (Prísl. 16:18)

10., 11. a) Prečo by sa v nás mohla ľahko vyvinúť láska k svetu? b) K čomu to viedlo, keď si Demas zamiloval svet?

¹⁰ Satan je „vládcom tohto sveta“ a celý ho ovláda. (Ján 12:31; 1. Jána 5:19) Preto je logické, že veľa vecí, ktoré tento svet propaguje, je v rozpore s biblickými zásadami. Samozrejme, nie všetko, čo svet ponúka, je zlé. Môžeme si však byť istí, že Satan sa pokúsi prostredníctvom tohto sveta zneužiť naše túžby. Chce, aby sme zhrešili alebo aby sme začali milovať tento svet a zanedbávať uctievanie Jehovu. (Prečítajte 1. Jána 2:15, 16.)

¹¹ Niektorí kresťania v prvom storočí si zamilovali svet. Pavol napríklad napísal: „Demas ma opustil, zamilujúc si terajší systém vecí.“ ​(2. Tim. 4:10) Biblia nehovorí, čo konkrétne začal Demas milovať. Je možné, že si obľúbil viac hmotné veci ako službu Jehovovi. Ak to tak bolo, pripravil sa o úžasné duchovné požehnania, ktoré mohol zažiť, keby zostal s Pavlom. Stálo to za to? Mohol mu azda tento svet ponúknuť niečo lepšie než to, čo mu ponúkal Jehova? (Prísl. 10:22)

12. Ako by sme sa mohli stať obeťou „podvodnej moci bohatstva“?

¹² Niečo podobné by sa mohlo stať i nám. Je prirodzené, že sa chceme hmotne postarať o seba a svoju rodinu. Je to naša kresťanská povinnosť. (1. Tim. 5:8) A Jehova chce, aby sme sa tešili zo života. Vidíme to z toho, aké nádherné prostredie vytvoril pre Adama a Evu. (1. Mojž. 2:9) Ale Satan môže zneužiť naše prirodzené túžby a oklamať nás „podvodnou mocou bohatstva“. (Mat. 13:22) Veľa ľudí si myslí, že peniaze znamenajú šťastie a že hmotné veci sú kľúčom k úspechu. Je to však číry klam. Keby sme uvažovali takýmto spôsobom, mohli by sme stratiť to najcennejšie, čo máme — priateľstvo s Jehovom. Ježiš varoval svojich nasledovníkov: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ ​(Mat. 6:24) Ak sme otrokmi bohatstva, prestávame slúžiť Jehovovi. Presne to chce Satan. Preto nikdy nedovoľme, aby peniaze alebo veci, ktoré si za ne môžeme kúpiť, odsunuli do úzadia naše priateľstvo s Jehovom. Ak sa chceme vzoprieť Satanovi, musíme si zachovávať vyrovnaný názor na hmotné veci. (Prečítajte 1. Timotejovi 6:6–10.)

13. Aký pokrivený názor na sex a manželstvo propaguje dnešný svet?

¹³ Ďalšou Satanovou pascou je sexuálna nemravnosť. Veľa ľudí dnes považuje vernosť i samotné manželstvo za prežitok, ktorý človeka len obmedzuje. Napríklad istá slávna herečka povedala, že nie je možné byť verný jednému človeku, a dodala: „Nepoznám nikoho, kto je verný alebo kto chce byť verný.“ Iný herec vyhlásil: „Neviem, či je pre nás prirodzené prežiť celý život len s jedným človekom.“ Satan sa iste teší, keď vplyvní ľudia kritizujú Boží dar manželstva. Nechce podporovať manželstvo ani vidieť, že ľudia sú v manželstve šťastní. Ak teda chceme v boji proti Satanovi zvíťaziť, musíme mať na manželstvo rovnaký pohľad ako Boh.

14., 15. Ako môžeme odolávať sexuálnej nemravnosti?

¹⁴ Či si v manželstve, alebo si slobodný, musíš byť pevný a odolávať všetkým druhom sexuálnej nemravnosti. Je to ľahké? Vôbec nie! Ak si mladý, možno počuješ svojich spolužiakov, ako sa chvália, koľkých sexuálnych partnerov už vystriedali. Alebo sa vyťahujú, že si s druhými vymieňajú textové správy a fotografie so sexuálnym obsahom, čo sa označuje ako sexting. V niektorých krajinách sa sexting považuje za šírenie detskej pornografie. V Biblii sa však píše, že kto sa dopúšťa sexuálnej nemravnosti, „hreší proti svojmu vlastnému telu“. (1. Kor. 6:18) Výsledkom takéhoto správania môžu byť pohlavne prenášané choroby, ktoré spôsobujú veľa utrpenia a často aj smrť. Podľa jedného prieskumu väčšina slobodných mladých ľudí, ktorí mali sex predtým, ako vstúpili do manželstva, to neskôr ľutuje. Realita o mimomanželskom sexe je teda úplne iná, než ju vykresľuje zábavný priemysel. Ten sa nám snaží nahovoriť, že porušovanie Božích zákonov nemá žiadne negatívne následky. Keby sme sa stotožnili s týmto názorom, stali by sme sa obeťou „klamlivej moci hriechu“. (Hebr. 3:13)

¹⁵ Čo by si mal robiť, ak ťa priťahuje sexuálna nemravnosť? Uznaj si, že je to tvoja slabosť. (Rim. 7:22, 23) Modli sa k Bohu o silu. (Fil. 4:6, 7, 13) Vyhýbaj sa situáciám, v ktorých by si mohol podľahnúť nemravnosti. (Prísl. 22:3) A keď sa dostaneš do pokušenia, okamžite ho zavrhni. (1. Mojž. 39:12)

16. Ako reagoval Ježiš, keď ho pokúšal Satan, a čo sa z toho môžeme naučiť?

¹⁶ Ježiš nám dal výborný príklad, ako odolávať pokušeniu. Nedal sa oklamať Satanovými sľubmi ani nepotreboval čas na to, aby zvážil výhody a nevýhody. Bez váhania zareagoval slovami: „Je napísané.“ ​(Prečítajte Matúša 4:4–10.) Ježiš poznal Božie Slovo, takže keď sa dostal do pokušenia, dokázal rýchlo citovať vhodné verše. Ak chceme v boji proti Satanovi zvíťaziť, musíme sa ubrániť pokušeniu zapliesť sa do sexuálnej nemravnosti. (1. Kor. 6:9, 10)

17., 18. a) Aké ďalšie osídla Satan používa a prečo by nás to nemalo prekvapovať? b) Čo čaká Satana a ako ťa to povzbudzuje, aby si vytrval?

¹⁷ Pýcha, hmotárstvo a sexuálna nemravnosť sú len tri zo Satanových osídiel. No je ich oveľa viac. Niektorí kresťania napríklad zažívajú odpor v rodine. Iní musia znášať posmech spolužiakov. A ďalší žijú v krajinách, kde vláda obmedzuje našu zvestovateľskú službu. Takéto ťažkosti nás neprekvapujú, lebo Ježiš svojich nasledovníkov varoval: „Budete predmetom nenávisti všetkých ľudí pre moje meno; ale ten, kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Mat. 10:22)

¹⁸ Ako môžeme v boji proti Satanovi zvíťaziť? Ježiš povedal: „Svojou vytrvalosťou získate svoje duše.“ ​(Luk. 21:19) Ľudia nám nemôžu trvale uškodiť. Nikto nás nemôže pripraviť o drahocenné priateľstvo s Bohom, kým to nedovolíme my sami. (Rim. 8:38, 39) Ani keď Jehovov služobník zomrie, si Satan nemôže pripísať víťazstvo, lebo Jehova takého človeka vzkriesi. (Ján 5:28, 29) Naproti tomu Satanove vyhliadky sú pochmúrne. Po zničení jeho zlého systému bude na tisíc rokov uvrhnutý do priepasti. (Zjav. 20:1–3) Na konci Ježišovej tisícročnej vlády bude na krátky čas „uvoľnený zo svojho väzenia“ a ešte raz sa pokúsi zviesť dokonalých ľudí. Potom bude navždy zničený. (Zjav. 20:7–10) Satanov koniec je istý. No ty máš pred sebou krásnu budúcnosť. Postav sa proti nemu pevný vo viere. V boji proti Satanovi môžeš zvíťaziť!