Obhajoba našej viery

„V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás.“ — 1. PETRA 3:15.

1, 2. Prečo Jehovových svedkov neprekvapuje nepriateľstvo sveta, ale čo si želajú?

VO VÄČŠINE krajín sú Jehovovi svedkovia všeobecne uznávaní ako poctiví ľudia žijúci čistým životom. Mnohí ich považujú za dobrých susedov, ktorí nespôsobujú žiadne ťažkosti. No iróniou je, že títo pokojamilovní kresťania znášajú nespravodlivé prenasledovanie — v čase vojny i mieru. Takéto nepriateľstvo ich neprekvapuje. Dokonca s ním počítajú. Napokon, vedia, že verní kresťania v prvom storočí n. l. boli „predmetom nenávisti“, tak prečo by dnes tí, čo sa snažia byť pravými nasledovníkmi Krista, mali očakávať, že sa s nimi bude zaobchádzať nejako inak? (Matúš 10:22) Biblia okrem toho hovorí: „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní.“ — 2. Timotejovi 3:12.

² Jehovovi svedkovia nevyhľadávajú prenasledovanie ani sa netešia z ťažkostí — z pokút, väznenia alebo z hrubého zaobchádzania —, ktoré im to môže priniesť. Túžia „žiť pokojným a tichým životom“, aby mohli kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve bez zábran. (1. Timotejovi 2:1, 2) Cenia si náboženskú slobodu, ktorú majú vo väčšine krajín a vďaka ktorej môžu slobodne uctievať Boha, a svedomito sa snažia ‚zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi‘ vrátane členov ľudských vlád. (Rimanom 12:18; 13:1–7) Prečo sú teda „predmetom nenávisti“?

 3. Napríklad prečo sú Jehovovi svedkovia neprávom nenávidení?

³ Jehovovi svedkovia sú nespravodlivo nenávidení v podstate z rovnakých príčin, z akých boli prenasledovaní raní kresťania. Po prvé, Jehovovi svedkovia konajú v súlade so svojím náboženským presvedčením a spôsoby, akými to robia, sú pre niektorých nepopulárne. Svedkovia napríklad horlivo kážu dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Ale ľudia často nechápu ich horlivosť a považujú ich kázanie za „agresívne obracanie na inú vieru“. (Porovnaj Skutky 4:19, 20.) Svedkovia sú tiež neutrálni v politike a vo vojnách národov, čo si niektorí ľudia nesprávne vysvetľujú ako občiansku nelojálnosť. — Micheáš 4:3, 4.

4, 5. a) V akých ohľadoch sa Jehovovi svedkovia stávajú terčom falošných obvinení? b) Kto sú často hlavní podnecovatelia prenasledovania Jehovových služobníkov?

⁴ Po druhé, Jehovovi svedkovia sú terčom falošných obvinení — nehanebných lží a prekrútených vysvetlení ich učenia. Následkom toho boli v niektorých krajinách predmetom neoprávneného útoku. Pretože vyhľadávajú bezkrvnú liečbu, čo je v súlade s ich túžbou poslúchať biblický príkaz ,zdržiavať sa krvi‘, boli neprávom označení za „vrahov detí“ a „samovražedný kult“. (Skutky 15:29) Ale skutočnosť je taká, že Jehovovi svedkovia si hlboko vážia život a snažia sa získať pre seba i pre svoje deti najlepšiu dostupnú lekársku starostlivosť. Obvinenie, že mnoho detí Jehovových svedkov každý rok zomiera preto, lebo svedkovia odmietajú krvné transfúzie, je absolútne nepodložené. Keďže biblická pravda nemá rovnaký účinok na všetkých členov rodiny, svedkovia boli tiež obvinení z rozbíjania rodín. No ľudia, ktorí poznajú Jehovových svedkov, vedia, že svedkovia si vysoko vážia rodinný život a snažia sa držať biblických príkazov, aby manžel a manželka mali medzi sebou lásku a úctu a aby deti poslúchali svojich rodičov, či už sú rodičia veriaci, alebo nie. — Efezanom 5:21–6:3.

⁵ Hlavnými podnecovateľmi prenasledovania Jehovových služobníkov sa v mnohých prípadoch ukázali náboženskí odporcovia, ktorí využívajú svoj vplyv na politické autority a masmédiá v snahe potlačiť činnosť svedkov. Ako by sme mali my, Jehovovi svedkovia, reagovať na takýto odpor — či už je jeho dôvodom naše presvedčenie a konanie, alebo ide o falošné obvinenia?

„Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom“

 6. Prečo je dôležité mať vyrovnaný pohľad na ľudí, ktorí nepatria ku kresťanskému zboru?

⁶ V prvom rade by sme mali mať správny názor — Jehovov názor — na tých, ktorí nemajú rovnaké náboženské presvedčenie. Inak by sme si mohli zbytočne privodiť nepriateľstvo alebo odsúdenie druhých. „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom,“ napísal apoštol Pavol. (Filipanom 4:5) Biblia nás teda povzbudzuje, aby sme mali vyrovnaný pohľad na ľudí mimo kresťanského zboru.

 7. Čo znamená zachovávať sa „bez poškvrny od sveta“?

⁷ Písma nás na jednej strane veľmi jasne nabádajú, aby sme sa ,zachovávali bez poškvrny od sveta‘. (Jakub 1:27; 4:4) Pojem „svet“ sa tu tak ako na mnohých iných miestach v Biblii vzťahuje na masy ľudstva mimo pravých kresťanov. Uprostred tejto spoločnosti ľudí žijeme; prichádzame s nimi do kontaktu v práci, v škole, v susedstve. (Ján 17:11, 15; 1. Korinťanom 5:9, 10) No zachovávame sa bez poškvrny od sveta tým, že sa vyhýbame postojom, reči a správaniu, ktoré je v rozpore s Božími spravodlivými cestami. Je tiež životne dôležité, aby sme si uvedomovali nebezpečenstvo blízkeho spoločenstva s týmto svetom, najmä s tými, ktorí prejavujú výslovnú neúctu k Jehovovým normám. — Príslovia 13:20.

 8. Prečo nám rada, aby sme sa zachovali bez poškvrny od sveta, nedáva nijaký podklad na to, aby sme sa na druhých pozerali zvrchu?

⁸ No rada, aby sme sa zachovali bez poškvrny od sveta, nám nedáva nijaký podklad na kategorické znižovanie tých, ktorí nie sú Jehovovými svedkami. (Príslovia 8:13) Pamätajme na príklad židovských náboženských vodcov, o ktorých sa hovorilo v predchádzajúcom článku. Forma náboženstva, ktorú vytvorili, si nezískala Jehovovu priazeň ani neprispela k dobrým vzťahom s Nežidmi. (Matúš 21:43, 45) Títo fanatickí muži sa zo svojho samospravodlivého bidla pozerali na Nežidov zvrchu. My neprijímame taký úzkoprsý názor a s ľuďmi, ktorí nie sú svedkami, nezaobchádzame s pohŕdaním. Podobne ako apoštol Pavol si želáme, aby všetci, ktorí počujú biblické posolstvo pravdy, získali Božiu priazeň. — Skutky 26:29; 1. Timotejovi 2:3, 4.

 9. Ako by mal vyrovnaný, biblický názor ovplyvniť spôsob, ako hovoríme o tých, čo nemajú rovnaké presvedčenie ako my?

⁹ Vyrovnaný, biblický názor by mal ovplyvniť aj to, ako hovoríme o ľuďoch mimo nášho náboženstva. Pavol povedal Títovi, nech kresťanom na ostrove Kréta pripomenie, aby „o nikom nehovorili urážlivo, neboli bojovní, ale rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“. (Títovi 3:2) Všimnime si, že kresťania nemali hovoriť urážlivo „o nikom“ — ani o nekresťanoch na Kréte, hoci niektorí z nich boli známi luhaním, nenásytnosťou a lenivosťou. (Títovi 1:12) Bolo by teda nebiblické používať znevažujúce označenia na tých, čo nemajú rovnaké presvedčenie ako my. Povýšenecký postoj nebude druhých priťahovať k Jehovovmu uctievaniu. Keď sa však pozeráme na druhých v súlade s rozumnými zásadami Jehovovho Slova, a tak sa k nim aj správame, ,zdobíme učenie‘ Boha. — Títovi 2:10.

Kedy mlčať a kedy hovoriť

10, 11. Ako Ježiš ukázal, že vie, kedy je a) „čas mlčať“? b) „čas hovoriť“?

¹⁰ Kazateľ 3:7 hovorí, že je „čas mlčať a čas hovoriť“. A to je vlastne kľúčová vec: rozlíšiť, kedy si odporcov nevšímať a kedy prehovoriť na obhajobu našej viery. Veľa sa môžeme naučiť z príkladu toho, ktorý bol vždy dokonalý v rozlišovacej schopnosti — Ježiša. (1. Petra 2:21) Ježiš vedel, kedy je „čas mlčať“. Napríklad keď ho hlavní kňazi a starší falošne obvinili pred Pilátom, „neodpovedal im“. (Matúš 27:11–14) Nechcel povedať nič, čo by mohlo prekážať uskutočneniu Božej vôle vzhľadom naňho. Rozhodol sa nechať hovoriť za seba skutky, ktoré vykonal. Vedel, že ani pravda by nezmenila ich pyšné mysle a srdcia. Preto nevenoval pozornosť ich obvineniam a zámerne mlčal. — Izaiáš 53:7.

¹¹ Ježiš však vedel aj to, kedy je „čas hovoriť“. V niektorých situáciách sa otvorene a neskrývane prel so svojimi kritikmi a vyvracal ich falošné obvinenia. Napríklad keď sa ho znalci Písma a farizeji snažili zdiskreditovať pred zástupom a obvinili ho, že vyháňa démonov prostredníctvom Belzebuba, Ježiš sa rozhodol nenechať tieto falošné obvinenia len tak. Neprekonateľnou logikou a silným znázornením vyvrátil ich lož. (Marek 3:20–30; pozri aj Matúša 15:1–11; 22:17–21; Ján 18:37) Podobne, keď bol Ježiš zradený a zatknutý a bol privlečený pred Sanhedrin, veľkňaz Kaifáš mu prefíkane povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn!“ Aj teraz bol „čas hovoriť“, lebo keby Ježiš zostal mlčať, mohli by si to ostatní vysvetľovať tak, že poprel, že je Kristom. Preto Ježiš odpovedal: „Som.“ — Matúš 26:63, 64; Marek 14:61, 62.

12. Aké okolnosti prinútili Pavla a Barnabáša smelo hovoriť v Ikóniu?

¹² Všimnime si aj príklad Pavla a Barnabáša. Skutky 14:1, 2 hovoria: „V Ikóniu spoločne vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov i Grékov. Ale Židia, ktorí neverili, pobúrili a zle ovplyvnili duše ľudí z národov proti bratom.“ Preklad The New English Bible hovorí: „Ale Židia, ktorí sa neobrátili, pobúrili Nežidov a vykreslili im kresťanov v nepriaznivom svetle.“ Židovskí odporcovia sa neuspokojili len s tým, že sami zavrhli posolstvo, ale pustili sa do ohováračskej kampane v snahe vštepiť nežidovskému obyvateľstvu predsudky proti kresťanom.a Aká silná musela byť ich nenávisť ku kresťanstvu! (Porovnaj Skutky 10:28.) Pavol a Barnabáš cítili, že teraz je „čas hovoriť“, lebo inak budú ich noví učeníci zastrašení verejnou potupou. „Preto [Pavol a Barnabáš] strávili mnoho času tak, že smelo hovorili s mocou od Jehovu“, a Boh im prejavil svoje schválenie tým, že im dal moc konať zázračné znamenia. To viedlo k tomu, že niektorí boli „za Židov, ale iní za apoštolov“. — Skutky 14:3, 4.

13. Kedy je v situácii, keď sme potupovaní, obyčajne „čas mlčať“?

¹³ Teda ako by sme mali reagovať, keď sme potupovaní? Všetko závisí od okolností. Niektoré situácie si vyžadujú uplatnenie zásady, že je „čas mlčať“. Tak je to najmä vtedy, keď sa zatvrdilí odporcovia snažia zatiahnuť nás do nezmyselných hádok. Nesmieme zabúdať, že niektorí ľudia jednoducho nechcú poznať pravdu. (2. Tesaloničanom 2:9–12) Snažiť sa diskutovať s ľuďmi, ktorých srdcia sú pyšne rozhodnuté zotrvať v neviere, je zbytočné. A nielen to — keby sme sa pohrúžili do diskusií s každým falošným žalobcom, ktorý nás napadne, naša pozornosť by mohla byť odvedená od oveľa dôležitejšej a odmeňujúcejšej činnosti — od pomoci ľuďom čestného srdca, ktorí skutočne chcú spoznať biblickú pravdu. Preto keď sa ocitneme zoči-voči protivníkom, ktorí sú rozhodnutí šíriť o nás lži, inšpirovaná rada znie: ‚Vyhýbajte sa im.‘ — Rimanom 16:17, 18; Matúš 7:6.

14. Ako môžeme obhajovať svoju vieru pred druhými?

¹⁴ To, samozrejme, neznamená, že našu vieru neobhajujeme. Napokon, je aj „čas hovoriť“. Právom si robíme starosti o úprimných ľudí, ktorí počúvajú hanlivú kritiku namierenú proti nám. Sme ochotní jasne vysvetliť naše úprimné presvedčenie druhým; dokonca takúto príležitosť vítame. Peter napísal: „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ (1. Petra 3:15) Keď nás ľudia s úprimným záujmom žiadajú, aby sme predložili dôkazy o viere, ktorá je nám drahá, keď sa pýtajú na falošné obvinenia vznesené odporcami, je našou zodpovednosťou obhajovať našu vieru a poskytnúť zdravé biblické odpovede. Veľa môže povedať aj naše znamenité správanie. Keď si pozorovatelia, ktorí majú otvorenú myseľ, všimnú, že sa naozaj snažíme žiť v súlade s Božími spravodlivými normami, rýchlo uvidia, že obvinenia vznesené proti nám sú falošné. — 1. Petra 2:12–15.

Čo keď sú uverejnené ohováračské informácie?

15. Uveď príklad toho, ako boli Jehovovi svedkovia terčom prekrúcania informácií v masmédiách.

¹⁵ Jehovovi svedkovia sú občas terčom skresľovania informácií v masmédiách. Napríklad 1. augusta 1997 jedny ruské noviny uverejnili ohováračský článok, v ktorom sa okrem iného tvrdilo, že svedkovia prísne vyžadujú od svojich členov, aby ,zavrhli svoje manželky, manželov a rodičov, ak nerozumejú ich viere a neprijmú ju‘. Každý, kto skutočne pozná Jehovových svedkov, vie, že takéto obvinenie je falošné. Biblia ukazuje, že kresťania majú zaobchádzať s neveriacimi členmi rodiny s láskou a úctou, a svedkovia sa snažia týmto pokynom riadiť. (1. Korinťanom 7:12–16; 1. Petra 3:1–4) No spomenutý článok bol napriek tomu vytlačený a mnoho čitateľov tak dostalo nesprávne informácie. Ako môžeme obhájiť svoju vieru, keď sme falošne obviňovaní?

16, 17 a rámček na strane 16. a) Čo raz napísala Strážna veža o reagovaní na nepravdivé informácie v masmédiách? b) Za akých okolností by Jehovovi svedkovia mali reagovať na negatívne správy v masmédiách?

¹⁶ Tu opäť platí, že „je čas mlčať a čas hovoriť“. Strážna veža to raz vyjadrila takto: „To, či ignorujeme nepravdivé informácie v masmédiách, alebo vhodným spôsobom obhajujeme pravdu, závisí od okolností, od podnecovateľa kritiky a od jeho cieľa.“ V niektorých prípadoch je zrejme najlepšie nevšímať si negatívne správy, a tým nezvyšovať publicitu lží.

¹⁷ V iných prípadoch je zase „čas hovoriť“. Zodpovedný žurnalista alebo spravodajca mohol byť chybne informovaný o Jehovových svedkoch a možno uvíta pravdivé informácie. (Pozri rámček „Náprava dezinformácií“.) Ak negatívne správy v masmédiách vyvolajú predsudky, ktoré bránia našej kazateľskej činnosti, predstavitelia kancelárie odbočky spoločnosti Watch Tower môžu podniknúť kroky na obhajobu pravdy nejakými vhodnými prostriedkami.b Napríklad spôsobilí starší môžu byť poverení, aby predložili fakty v nejakom televíznom programe, kde by neprítomnosť Jehovových svedkov mohla naznačovať, že na obvinenia nemáme žiadnu odpoveď. Jednotliví svedkovia v takých záležitostiach múdro spolupracujú s vedením spoločnosti Watch Tower a jej zástupcami. — Hebrejom 13:17.

Právna obhajoba dobrého posolstva

18. a) Prečo na kázanie nepotrebujeme povolenie od ľudských vlád? b) Čo robíme vtedy, keď nám nie je dovolené kázať?

¹⁸ Naše oprávnenie kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve pochádza z neba. Ježiš, ktorý nás poveril týmto dielom, dostal „všetku moc v nebi a na zemi“. (Matúš 28:18–20; Filipanom 2:9–11) Preto na kázanie nepotrebujeme povolenie od ľudských vlád. No uvedomujeme si, že náboženská sloboda prispieva k tomu, aby sa mohlo šíriť posolstvo o Kráľovstve. V krajinách, kde máme slobodu uctievania, budeme právny systém využívať na jej ochranu. Tam, kde je nám takáto sloboda odopieraná, sa budeme v rámci zákona snažiť dosiahnuť ju. Naším cieľom nie je spoločenská reforma, ale ,obhajoba a zákonné upevňovanie dobrého posolstva‘.c — Filipanom 1:7.

19. a) Čo môže byť následkom toho, že ,splácame Božie veci Bohu‘? b) Čo sme odhodlaní robiť?

¹⁹ Ako Jehovovi svedkovia uznávame Jehovu ako Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka. Jeho zákon je najvyšší. Svedomito poslúchame ľudské vlády, a tým ,splácame cézarove veci cézarovi‘. Nedovolíme však, aby nám niečo zabránilo splniť si ešte dôležitejšiu zodpovednosť — ,splácať Božie veci Bohu‘. (Matúš 22:21) Veľmi dobre si uvedomujeme, že takým počínaním sa staneme „predmetom nenávisti“ národov, ale prijímame to ako súčasť ceny za to, že sme Ježišovými učeníkmi. Právna história Jehovových svedkov v 20. storočí je svedectvom nášho odhodlania obhajovať svoju vieru. S Jehovovou pomocou a podporou budeme ďalej ,bez prestania vyučovať a oznamovať dobré posolstvo‘. — Skutky 5:42.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Prečo sú Jehovovi svedkovia „predmetom nenávisti“?

◻ Ako by sme sa mali pozerať na tých, ktorí nemajú rovnaké náboženské presvedčenie ako my?

◻ Aký príklad vyrovnanosti dal Ježiš v zaobchádzaní s odporcami?

◻ Ako môžeme uplatniť zásadu, že je „čas mlčať a čas hovoriť“, keď sme potupovaní?

[Rámček na strane 16]

Náprava dezinformácií

„V Yacuibe v Bolívii sa miestna evanjelická skupina postarala o to, aby jedna televízna stanica odvysielala film, ktorý bol zjavne vyrobený odpadlíkmi. Vzhľadom na nepriaznivý účinok tohto programu sa starší rozhodli navštíviť dve televízne stanice a ponúkli, že zaplatia za odvysielanie videofilmov Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom a Biblia — kniha faktov a proroctiev. Keď majiteľ jednej rozhlasovej stanice videl tieto videofilmy Spoločnosti, rozhorčil sa nad dezinformáciami v programe odpadlíkov a ponúkol Jehovovým svedkom bezplatné odvysielanie krátkych oznamov o ich nadchádzajúcom oblastnom zjazde. Účasť na zjazde bola nezvyčajne vysoká a mnohí čestní ľudia začali klásť úprimné otázky svedkom, ktorí ich potom navštívili v službe.“ — Ročenka Jehovových svedkov 1997, strany 61–62.

[Obrázok na strane 17]

Ježiš niekedy otvorene vyvracal falošné obvinenia svojich kritikov