Jehova odpúšťa vo veľkej miere
„Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi... lebo odpustí vo veľkej miere.“ — IZAIÁŠ 55:7.
1. Čím sú teraz požehnaní tí, ktorí dosahujú Jehovovo odpustenie?
JEHOVA odpúšťa kajúcnym previnilcom a už teraz im umožňuje tešiť sa z pokoja mysle v duchovnom raji. Je to tak preto, lebo spĺňajú tieto požiadavky: „Hľadajte Jehovu, kým sa dá nájsť. Volajte na neho, kým ukazuje, že je blízko. Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním, a k nášmu Bohu, lebo odpustí vo veľkej miere.“ — Izaiáš 55:6, 7.
2. a) Čo sa rozumie výrokmi ‚hľadať Jehovu‘ a ‚vrátiť sa k nemu‘, ktoré sú uvedené v Izaiášovi 55:6, 7? b) Prečo sa židovskí vyhnanci v Babylone mali vrátiť k Jehovovi a čo sa stalo niektorým z nich?
2 Na to, aby zlý ‚hľadal Jehovu‘ a volal k nemu tak, aby bol vypočutý, musí opustiť nesprávne konanie a akýkoľvek úmysel ubližovať iným. Potreba ‚vrátiť sa k Jehovovi‘ naznačuje, že previnilec opustil Boha, ku ktorému mal kedysi dôverný vzťah. Tak to bolo v prípade obyvateľov Judska, ktorých nevernosť voči Bohu nakoniec viedla k vyhnanstvu v Babylone. Židovskí vyhnanci sa mali vrátiť k Jehovovi tak, že robili pokánie zo svojich zlých skutkov, ktoré mali za následok ich zajatie v Babylone a predpovedané 70-ročné spustošenie ich domoviny. V roku 537 pred n. l. bola táto krajina znovu osídlená bohabojným ostatkom Židov, ktorí boli prepustení z Babylona na základe vládneho nariadenia. (Ezdráš 1:1–8; Daniel 9:1–4) Účinky tejto obnovy boli také veľkolepé, že judská krajina bola prirovnaná k edenskému raju. — Ezechiel 36:33–36.
3. Ako zažil ostatok duchovného Izraela niečo podobné tomu, čo zažili bohabojní vyhnanci, ktorí sa vrátili do Judska?
3 Niečo podobné — ako bohabojní Židia, ktorí sa vrátili do Judska po skončení babylonského vyhnanstva — zažili duchovní Izraeliti. (Galaťanom 6:16) Ostatok duchovného Izraela urobil určité zmeny vo svojej ceste a vo svojom zmýšľaní hneď po prvej svetovej vojne. Rok 1919 vyznačil koniec ich vyhnanstva vzhľadom na Božiu priazeň, vyhnanstva v ríši Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva. Pretože sa kajali z hriechov, medzi ktoré patril strach z človeka a nečinnosť v Jehovovej službe, Boh ich oslobodil z Veľkého Babylona, priviedol ich späť do ich oprávneného duchovného postavenia a opäť ich začal používať na zvestovanie posolstva o Kráľovstve. Odvtedy, na česť Božieho svätého mena, prekvitá medzi Božím ľudom duchovný raj. (Izaiáš 55:8–13) V tomto starovekom predobraze a novodobom protiobraze máme teda jasné svedectvo, že po božskom odpustení nasledujú požehnania a že tým, ktorí sa kajajú, Jehova naozaj odpúšťa vo veľkej miere.
4. Čoho sa obávajú niektorí Jehovovi služobníci?
4 Dnešní Jehovovi služobníci môžu preto dôverovať, že Jehova odpúšťa. Napriek tomu sú niektorí z nich skľúčení pre minulé previnenia, a pocity viny ich takmer premáhajú. Nepovažujú sa za hodných bývať v duchovnom raji. Niektorí sa boja, že spáchali neodpustiteľný hriech a že nikdy nedosiahnu Jehovovo odpustenie. Bolo by to možné?
Niektoré hriechy sú neodpustiteľné
5. Prečo možno povedať, že niektoré hriechy sú neodpustiteľné?
5 Niektoré hriechy sú neodpustiteľné. Ježiš Kristus povedal: „Každý druh hriechu a rúhania bude ľuďom odpustený, ale rúhanie proti duchu nebude odpustené.“ (Matúš 12:31) Teda rúhanie proti Božiemu svätému duchu čiže Božej činnej sile nebude odpustené. Apoštol Pavol poukazoval na takýto hriech, keď napísal: „Nie je možné, aby tí, ktorí boli raz navždy osvietení... ale ktorí odpadli, aby boli znovu oživení k pokániu, lebo pre seba znovu pribíjajú na kôl Božieho Syna a vystavujú ho na verejnú hanbu.“ — Hebrejom 6:4–6.
6. Čo rozhoduje o tom, či je hriech odpustiteľný, alebo nie?
6 To, či sa niekto dopustil neodpustiteľného hriechu, vie iba Boh. Pavol však objasnil túto záležitosť, keď napísal: „Ak úmyselne hrešíme po prijatí presného poznania pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy, ale je tu akési strašné očakávanie súdu.“ (Hebrejom 10:26, 27) Svojvoľný človek koná úmyselne alebo je „zatvrdilo a často zvrátene svojhlavý“. (Webster’s New Collegiate Dictionary) Nie je odpustené nikomu, kto po poznaní pravdy naďalej svojvoľne a zatvrdilo hreší. A tak, či hriech je odpustiteľný, alebo nie, nezávisí tak veľmi od samotného hriechu, ako od stavu srdca, od miery prejavenej svojvôle. Naproti tomu, ako je to asi v prípade, keď kresťan, ktorý sa previnil, je svojím nesprávnym konaním veľmi rozrušený? Jeho hlboké znepokojenie naznačuje, že sa pravdepodobne nedopustil neodpustiteľného hriechu.
Ich hriechy boli neodpustiteľné
7. Prečo môžeme povedať, že niektorí z Ježišových náboženských odporcov sa dopustili neodpustiteľného hriechu?
7 Svojvoľného, teda neodpustiteľného hriechu sa dopustili niektorí židovskí náboženskí vodcovia, ktorí odporovali Ježišovi. Hoci títo duchovní videli, ako prostredníctvom Ježiša pôsobí Boží svätý duch, keď robil dobro a konal zázraky, pripisovali jeho moc Belzebubovi čiže Satanovi Diablovi. Úplne vedome hrešili vzhľadom na nepopierateľné pôsobenie Božieho ducha. Dopustili sa teda neodpustiteľného hriechu, lebo Ježiš povedal: „Tomu, kto hovorí proti svätému duchu, tomu nebude odpustené, nie, ani v tomto systéme vecí, ani v prichádzajúcom.“ — Matúš 12:22–32.
8. Prečo bol hriech Judáša Iškariotského neodpustiteľný?
8 Neodpustiteľný bol tiež hriech Judáša Iškariotského. To, že zradil Ježiša, bolo svojvoľným, zámerným vyvrcholením pokryteckého a nepoctivého konania. Napríklad, keď Judáš videl, ako Mária pomazáva Ježiša drahým olejom, spýtal sa: „Prečo sa ten vonný olej nepredal za tristo denárov a tie sa nedali chudobným?“ Apoštol Ján dodal: „[Judáš] to však nepovedal preto, že mu záležalo na chudobných, ale pretože bol zlodej a mal pokladničku a odnášal peniaze, ktoré do nej vkladali.“ Onedlho nato Judáš zradil Ježiša za 30 kúskov striebra. (Ján 12:1–6; Matúš 26:6–16) Je pravda, že Judáš mal výčitky svedomia a spáchal samovraždu. (Matúš 27:1–5) Ale nebolo mu odpustené, pretože v jeho úmyselnom, trvale sebeckom spôsobe konania a v jeho zradnom skutku sa odzrkadľoval jeho hriech proti svätému duchu. Aké je výstižné, že Ježiš nazval Judáša „synom zničenia“. — Ján 17:12; Marek 3:29; 14:21.
Ich hriechy boli odpustené
9. Prečo Boh odpustil Dávidove hriechy v spojitosti s Bat-šebou?
9 Svojvoľné hriechy stoja v ostrom protiklade k previneniam tých, ktorým Boh odpustil. Ako príklad si vezmime izraelského kráľa Dávida. Dopustil sa cudzoložstva s Bat-šebou, manželkou Urijaha, a neskôr prostredníctvom Joába zariadil, aby bol Urijah usmrtený v boji. (2. Samuelova 11:1–27) Prečo Boh prejavil Dávidovi milosrdenstvo? V prvom rade pre zmluvu Kráľovstva, ale aj preto, že sám Dávid bol milosrdný a úprimne sa kajal. — 1. Samuelova 24:4–7; 2. Samuelova 7:12; 12:13.
10. Prečo Boh odpustil Petrovi, hoci vážne zhrešil?
10 Uvažuj aj o apoštolovi Petrovi. Vážne zhrešil tým, že opakovane zaprel Ježiša. Prečo Boh odpustil Petrovi? Peter bol na rozdiel od Judáša Iškariotského poctivý v službe Bohu a Kristovi. Tento apoštol zhrešil pre ľudskú slabosť, úprimne sa kajal a „horko plakal“. — Matúš 26:69–75.
11. Ako by si definoval pokánie a čo by mal človek robiť, ak sa skutočne kajá?
11 Predchádzajúce príklady ukazujú, že dokonca aj človek, ktorý hreší veľmi vážne, môže od Boha Jehovu dosiahnuť odpustenie. Ale aký postoj je potrebný, aby mu bolo odpustené? Ak má Boh odpustiť kresťanovi, ktorý sa previnil, životne dôležité je pravé pokánie. Kajať sa znamená „odvrátiť sa od hriechu na základe hlbokej ľútosti nad minulými previneniami“ alebo „pociťovať ľútosť či skrúšenosť z toho, čo človek urobil, alebo zanedbal urobiť“. (Webster’s Third New International Dictionary) Človek, ktorý sa skutočne kajá, bude pociťovať výčitky svedomia za každú pohanu, zármutok či problémy, ktoré jeho hriech spôsobil Jehovovmu menu a jeho organizácii. Kajúcny previnilec bude tiež prinášať v súlade s tým ovocie, konajúc skutky, ktoré zodpovedajú pokániu. (Matúš 3:8; Skutky 26:20) Ak napríklad niekoho podviedol, podnikne rozumné kroky, aby vynahradil škodu. (Lukáš 19:8) Takýto kajúcny kresťan má potom opodstatnené biblické dôvody dôverovať, že Jehova mu odpustí vo veľkej miere. Aké sú to dôvody?
Dôvody na dôveru v Božie odpustenie
12. Na základe čoho, ako to ukazuje Žalm 25:11, sa môže kajúcny človek modliť o odpustenie?
12 Kajúcny previnilec sa môže s dôverou modliť o odpustenie na základe Jehovovho mena. Dávid prosil: „Kvôli svojmu menu, ó, Jehova, mi odpustíš aj moje previnenie, lebo je značné.“ (Žalm 25:11) Takáto modlitba spojená s pokáním za všetku pohanu, ktorú previnilec uvrhol na Božie meno, by mala tiež pôsobiť ako zábrana pred vážnym hriechom v budúcnosti.
13. Akú úlohu hrá modlitba pri dosiahnutí Božieho odpustenia?
13 Jehova Boh vypočúva úprimné modlitby svojich služobníkov, ktorí sa previnia, ale robia pokánie. Jehova napríklad neodvrátil ucho od Dávida, ktorý sa zo srdca modlil, keď si uvedomil ohavnosť svojich hriechov v spojitosti s Bat-šebou. Dávidove slová v 51. žalme vyjadrujú pocity mnohých prosebníkov. Dávid prosil: „Prejav mi priazeň, ó, Bože, podľa svojej milujúcej láskavosti. Podľa hojnosti svojich milosrdenstiev vymaž moje priestupky. Dôkladne ma umy od môjho previnenia a očisti ma aj od môjho hriechu. Obete Bohu sú zlomený duch; srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ — Žalm 51:1, 2, 17.
14. Ako poskytujú Písma uistenie, že Boh odpúšťa tým, ktorí prejavujú vieru v Ježišovu výkupnú obeť?
14 Boh odpúšťa tým, ktorí prejavujú vieru v Ježišovu výkupnú obeť. Pavol napísal: „Prostredníctvom neho máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov.“ (Efezanom 1:7) Apoštol Ján napísal v podobnom zmysle: „Moje dieťatká, píšem vám toto, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého. A on je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ — 1. Jána 2:1, 2.
15. Čo musí robiť kajúcny hriešnik, aby sa naďalej tešil z Božieho milosrdenstva?
15 Jehovovo milosrdenstvo dáva kajúcnemu previnilcovi základ na dôveru, že mu môže byť odpustené. Nehemiáš povedal: „Ty si však Bohom skutkov odpúšťania, milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti.“ (Nehemiáš 9:17; porovnaj 2. Mojžišovu 34:6, 7.) Prirodzene, aby sa hriešnik mohol naďalej tešiť z božského milosrdenstva, musí sa usilovať dodržiavať Boží zákon. Žalmista povedal: „Nech prídu ku mne tvoje prejavy milosrdenstva, aby som si zachoval život; veď mám rád tvoj zákon. Mnohé sú tvoje milosrdenstvá, ó, Jehova. Podľa svojich sudcovských rozhodnutí ma zachovaj nažive.“ — Žalm 119:77, 156.
16. Akú útechu poskytuje skutočnosť, že Jehova berie do úvahy náš hriešny stav?
16 Aj skutočnosť, že Jehova berie do úvahy náš hriešny stav, poskytuje kajúcnemu previnilcovi útechu a dôvod, aby sa modlil s dôverou, že Boh mu odpustí. (Žalm 51:5; Rimanom 5:12) Žalmista Dávid nám dal potešujúce uistenie, keď vyhlásil: „[Boh Jehova] nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení. Veď ako sú nebesia vyššie od zeme, jeho milujúca láskavosť je vyvýšená nad tými, ktorí sa ho boja. Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ (Žalm 103:10–14) Áno, náš nebeský Otec je omnoho milosrdnejší a súcitnejší ako ľudský rodič.
17. Aký význam má pre odpúšťanie verná služba Bohu v minulosti?
17 Kajúcny hriešnik sa môže modliť o odpustenie s dôverou, že Jehova nebude nevšímavý voči jeho vernej službe v minulosti. Nehemiáš neprosil o odpustenie svojho hriechu, a predsa povedal: „Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ (Nehemiáš 13:31) Kajúcny kresťan môže nájsť útechu v slovách: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ — Hebrejom 6:10.
Pomoc starších
18. Čo by sa malo robiť, ak kresťan v dôsledku svojho hriechu duchovne ochorel?
18 Ale čo ak sa kresťan cíti nevhodný na to, aby zostal v duchovnom raji, alebo sa nedokáže modliť, pretože pre svoj hriech duchovne ochorel? „Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene,“ napísal učeník Jakub. „A modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne. A ak hrešil, bude mu odpustené.“ Áno, zboroví starší sa môžu s kajúcnym spoluveriacim účinne za neho modliť v nádeji, že znovu bude obnovené jeho dobré duchovné zdravie. — Jakub 5:14–16.
19. Ak bol niekto vylúčený zo spoločenstva, čo musí robiť, aby mu bolo odpustené a aby bol znovu prijatý?
19 Dokonca i vtedy, keď právny výbor vylúči nekajúcneho hriešnika zo spoločenstva, nemusí to znamenať, že tento hriešnik spáchal neodpustiteľný hriech. Aby mu však bolo odpustené a aby bol znovu prijatý, musí pokorne poslúchať Božie zákony, prinášať ovocie zodpovedajúce pokániu a požiadať starších o znovuprijatie. Keď bol jeden smilník vylúčený zo spoločenstva zboru v starovekom Korinte, Pavol napísal: „Toto pokáranie dané od väčšiny je dostatočné pre takého človeka, aby ste mu naopak teraz láskavo odpustili a potešili ho, aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom. Preto vás nabádam, aby ste mu potvrdili svoju lásku.“ — 2. Korinťanom 2:6–8; 1. Korinťanom 5:1–13.
Boh dáva silu
20, 21. Čo môže pomôcť človeku prežívajúcemu úzkosť z toho, že sa možno dopustil neodpustiteľného hriechu?
20 Ak pocit úzkosti, že sa človek dopustil neodpustiteľného hriechu, spôsobujú také faktory, ako je chabé zdravie alebo stres, môže pomôcť primeraný odpočinok a spánok. Mal by si však pamätať najmä na Petrove slová: „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ A nikdy nedovoľ Satanovi, aby ťa zbavil odvahy. Peter totiž dodal: „Buďte triezvi, bdejte, váš protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil. Postavte sa však proti nemu pevní vo viere, lebo viete, že tie isté utrpenia znáša celé spoločenstvo vašich bratov na svete. Avšak po tom, čo ste chvíľu trpeli, Boh každej nezaslúženej láskavosti... sám dokončí vaše školenie, upevní vás, posilní vás.“ — 1. Petra 5:6–10.
21 Teda ak si skrúšený, ale obávaš sa, že si sa previnil neodpustiteľným hriechom, pamätaj, že Božie cesty sú múdre, spravodlivé a láskyplné. Preto sa modli k Bohu vo viere. Prijímaj duchovný pokrm, ktorý zaobstaráva prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Pestuj spoločenstvo so spoluveriacimi a zúčastňuj sa pravidelne na kresťanskej službe. To posilní tvoju vieru a oslobodí ťa od akýchkoľvek obáv, že ti Boh azda neodpustil tvoj hriech.
22. O čom budeme uvažovať ďalej?
22 Obyvatelia duchovného raja môžu nájsť útechu v poznaní, že Jehova odpúšťa vo veľkej miere. No ich život dnes nie je bez skúšok. Možno sú skľúčení, pretože im zomrel niekto, koho milovali, alebo ich drahý priateľ je vážne chorý. Ako uvidíme ďalej, za takýchto aj za iných okolností Jehova pomáha a vedie svoj ľud svojím svätým duchom.
Ako odpovieš?
◻ Čo dokazuje, že Jehova ‚odpúšťa vo veľkej miere‘?
◻ Za aký hriech neexistuje odpustenie?
◻ Za akých okolností sú človeku odpustené hriechy?
◻ Prečo môžu kajúcni previnilci dôverovať, že im Boh odpustí?
◻ Aká pomoc je k dispozícii pre kajúcnych previnilcov?
[Obrázok na strane 10]
Vieš prečo bolo odpustené Dávidovi a Petrovi, ale nie Judášovi Iškariotskému?
[Obrázok na strane 12]
Pomoc zborových starších môže po duchovnej stránke kresťana veľmi povzbudiť