Móda v starovekom Grécku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU

PREČO bolo potrebné, aby kresťanskí pisatelia Pavol a Peter v prvom storočí dávali určitú radu o ženskom odievaní? Napríklad Pavol napísal: „Prajem [si], aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom.“ (1. Timotejovi 2:9) Podobne Peter pokladal za potrebné hovoriť o „vonkajšom zapletaní vlasov“, „navešaní si zlatých ozdôb“ a o „nosení vrchných odevov“. — 1. Petra 3:3.

Písali kresťanom, ktorí žili pod vplyvom helénskej kultúry a tá pochádzala priamo zo starovekej klasickej gréckej civilizácie. Existovalo v starovekom Grécku dačo také ako móda? Veľa ľudí pri predstave typického starovekého Gréka má azda na mysli muža alebo ženu odetých do všadeprítomného chitónu alebo tuniky — odevu podobného dlhej košeli — bez ohľadu na predpokladanú éru, pohlavie alebo miesto pôvodu nositeľa.a Je táto predstava správna? Nie!

Ako sa spodný odev robil a nosil

Podrobné preskúmanie sôch, malieb na keramike a klasických spisov odhaľuje, že staroveký grécky odev bol viac než iba dlhým bielym rúchom. Štýly, tkaniny, farby a vzory, ako aj doplnky boli rôzne a pestré. Najmä ženy používali na skrášlenie svojho vzhľadu množstvo rôznych dômyselných vecí.

Ten, kto čítal epickú báseň Odysea od starovekého gréckeho básnika Homéra, ktorá opisuje desať rokov putovania mýtického hrdinu Odyssea, si možno spomenie, že zatiaľ čo hrdinova manželka Penelopa čakala na jeho návrat domov, po celé tie roky tkala a opäť párala stále ten istý kus odevu. Homér sa ešte viac ráz zmieňuje o odevoch, čo naznačuje, že výroba ošatenia bola od najranejších čias jednou z hlavných domácich prác ženy.

Keď sa látka utkala, postrihala sa tak, aby vytvorila chitón (ľanovú a neskôr aj vlnenú časť odevu podobnú košeli), ktorý tvoril základ ženského i mužského odevu. V staroveku (okolo roku 630 až 480 pred naším letopočtom) pozostával ženský chitón (vtedy nazývaný esthés) z rovného kusa látky širokého približne ako výška ženy a dlhého asi dve rozpätia jej rúk. (Porovnaj Jána 19:23; Skutky 10:30, The Kingdom Interlinear.) Chitón sa upevňoval brošňami, ktoré sa pôvodne zhotovovali z kostí nôh malých zvierat a neskôr z kovu. Na bokoch nebol zošitý; pridržiaval ho pás na hrudi, a tak vyzeral ako dva samostatné kusy odevu.

Neskôr, začiatkom šiesteho storočia pred naším letopočtom, iónsky chitón vyzeral skôr ako odev než ako tunika, na bokoch bol zošitý a hore nebol nariasený, preto bol úspornejší, čo sa týka použitého materiálu. Ani zďaleka nebol jednotne biely; na tkanine boli niekedy dlhé úzke pásy rôznych farieb, alebo aj strapce. K obľúbeným farbám patrila šafranová a červená. V helénskom období ázijský vplyv priniesol nové, výrazné farby, napríklad ružovú, modrú, fialovú a žltú. Iné materiály, zdobené zlatou niťou alebo výšivkami kvetov, boli pôvodne určené len na sochy bohov alebo pre hercov, ktorí týchto bohov predstavovali.

Čo ešte nosila aténska dáma?

Ani jedna aténska dáma s primeranou sebaúctou by neodišla z domu bez toho, aby si neobliekla svoj himatión čiže plášť. Tento obdĺžnikový kus látky sa mohol nosiť rôznymi spôsobmi — buď prehodený cez plecia ako veľká šatka, nariasený cez pravé plece a pod ľavým ramenom, alebo prehodený cez hlavu ako ochrana proti slnku. Plášte boli tiež rôzne veľké; väčšie, do chladnejšieho počasia, sa podobali skôr peleríne. Himatión mal často ozdobné okraje a záhyby na ňom boli upravené tak, aby vyzerali ako pravidelné sklady, čo si iste vyžadovalo veľkú zručnosť.

Niekedy sa namiesto plášťa himatión nosil krátky kabátik kypassis, ktorý sa vpredu zapínal na gombíky. Ženy nenosili klobúky, ako to poznáme dnes, hoci v mimoriadne horúci deň mohli mať slnečník nazývaný skiadeion. Bohaté grécke dámy často nosili peplos čiže závoj. Aj v Gréckych písmach sa v Pavlových listoch vyskytuje zmienka o „pokrývke hlavy“ (po grécky peribolaion). — 1. Korinťanom 11:15.

Starovekí Gréci doma obyčajne nenosili topánky, a niekedy ich nenosili ani vonku. Podľa básnika Hesioda nosil vidiecky ľud sandále z hovädzej kože, ktoré boli podšité plsťou. Nízke ženy niekedy nosili topánky s korkovou podrážkou, aby vyzerali, že sú vyššie.

Nosenie zlatých ozdôb

Ozdoby z plátkov zlata zdobené reliéfmi najmä v podobe zvierat a rastlín boli úplne bežné. Ďalšou populárnou ozdobou bol skarabeus a skaraboid, zvyčajne vsadený do prsteňa. Obľúbenými šperkami boli aj náramky, niekedy nazývané ofis (had) alebo drakon (drak).

Vykopávky vyniesli na svetlo diadémy, medailóny, náhrdelníky, prívesky, prstene a iné ozdoby. Také ozdobné predmety sa obyčajne zhotovovali zo zlata, železa a medi, zriedkavejšie zo striebra, pričom korálky boli zo skla a z polodrahokamov.

Obľúbené boli aj náušnice. Niekedy boli vonkajším znakom hodnosti, znamením moci alebo okázalým vystavovaním materiálnej prosperity. Dievčatám bežne dávali prepichovať uši, keď boli ešte malé.

Spôsoby úpravy vlasov

V starovekom Grécku existovali mnohé a rôzne spôsoby úpravy vlasov. Jedným z najobľúbenejších účesov boli vlasy rozdelené vpredu pútcom, sčesané dozadu a zviazané farebnou stužkou. Niektoré ženy nosili vlasy stočené do uzla na temene hlavy. Iné mali na čele krátku, rovnú ofinu. Niekedy mali cez čelo uviazanú stužku, ozdobenú vpredu malým kovovým gombíkom. Na natáčanie vlasov sa používali železné klieštiky. Zjavné je aj to, že v starovekých Aténach si mnohé ženy vlasy farbili. Rečník Lukianos kritizoval ľahkomyseľnosť žien, ktoré používali „strojčeky“ na natáčanie vlasov a utrácali majetok svojich manželov za arabské farby na vlasy.

Obľúbené účesy, ktoré nosili bohaté grécke ženy v staroveku, boli mimoriadne prácne a náročné na čas. Také účesy si vyžadovali dlhé hodiny práce kaderníka a veľa peňazí, boli veľmi okázalé a priťahovali pozornosť okolia.

Ženy, ktoré sa zdobili samy

Používanie líčidiel bolo ďalším východným zvykom, ktorý priniesli do Grécka obchodníci a cestovatelia. V piatom storočí pred n. l. používali ženy v Aténach na bielenie tváre olovo. Pery si farbili na červeno a používali rúž vyrobený z morských rias alebo z koreňov rastlín. Obočie si zvýrazňovali sadzami a viečka si farbili černidlom (napríklad práškom sulfidu antimónu), zatiaľ čo farba na riasy sa vyrábala z kravského trusu alebo zo zmesi vaječného bielka a arabskej gumy.

Archeologický výskum starovekých gréckych palácov, cintorínov a usadlostí odkryl množstvo predmetov, ktoré majú spojitosť so skrášľovaním žien. K širokej palete nástrojov a pomôcok patrili zrkadlá, hrebene, zahnuté ihlice, elegantné nožíky, spony, britvy a miniatúrne vázy na voňavky, krémy a farby.

Skutočná krása

Všeobecne povedané, napriek posmeškom starovekých gréckych satirikov štýlovosť bola veľmi obdivovanou vlastnosťou ženy a staroveká grécka dáma jej venovala veľa času, námahy, starostlivosti a pozornosti.

To mohlo ľahko spôsobiť, že by sa u kresťanky zatienil dôraz, ktorý patril duchovným vlastnostiam. Preto apoštol Peter správne zdôrazňuje, že najkrajším a najdôležitejším odevom, ktorý môže žena mať, je „skrytý človek srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha, ktorý má veľkú hodnotu v Božích očiach“. (1. Petra 3:3, 4) Každá žena, ktorá má tento druh vnútornej ozdoby spolu s čistým, skromným odevom, bude vždy pekne oblečená podľa dokonalej a nestarnúcej módy. Apoštol Pavol napísal Timotejovi: „Prajem [si], aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré si hlboko ctia Boha, totiž dobrými skutkami.“ — 1. Timotejovi 2:9, 10.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 24]

Ozdoby a náboženstvo

Podoby, ktoré sa nachádzajú na starovekých gréckych ozdobách, majú veľmi často náboženský charakter. Niektoré medailóny znázorňujú rôznych bohov a bohyne, napríklad Artemis, a polobohov, napríklad Herkula. Celkom bežnými darmi pre svätyne po celom Grécku boli ozdoby s výjavmi náboženských rituálov. Mnohé dekoratívne ozdoby odrážajú pohanskú vieru, že ľudská duša žije po smrti tela ďalej, a boli uložené do hrobiek spolu s mŕtvym.

[Obrázky na strane 23]

Vľavo: Parthenón, chrám zasvätený bohyni Athéne

Hore: Zlatý medailón s bustou Artemis

Vpravo: Dievča oblečené do „himatiónu“

Vpravo dole: Zlatý diadém

Úplne vľavo: Bohyňa odetá do „chitónu“ a „himatiónu“

Vľavo: Zlaté náramky zakončené hadími hlavami

[Pramene ilustrácií]

Vpravo hore: Acropolis Museum, Grécko

Ostatné fotografie: National Archaeological Museum, Atény

[Prameň ilustrácie na strane 22]

Akropola, Atény (Grécko)