„Veci, ktoré posilňujú naše očakávanie“
BOLO teplé nedeľné ráno 4. septembra, keď sa v zjazdovej sále Jehovových svedkov v meste Jersey, New Jersey, zišlo 4 155 ľudí na slávnostnom ukončení 87. triedy Biblickej školy Strážnej veže Gileád. Medzi prítomnými bolo 24 študujúcich, ich pozvaní hostia a členovia rodiny bétel z Brooklynu a z fariem Spoločnosti.
Presne o 10,00 poslucháčov utíšil Albert Schroeder, ktorý v ten deň predsedal. Po úvodnej piesni modlitbu predniesol John Barr. Obaja bratia sú členmi vedúceho zboru. Brat Schroeder krátko opísal túto triedu a povedal, že absolventi sú „pripravení mať podiel na medzinárodnej činnosti Jehovových svedkov, ktorá sa koná v 210 krajinách“. Potom postupne uviedol sedem rečníkov.
Robert Wallen, ktorý pôsobí vo výkonnej službe ústredia v Brooklyne, predniesol prejav na námet „Majte jeden k druhému vrúcnu lásku“ podľa 1. Petra 4:8. Povedal, že misionári si musia navzájom pomáhať, a keďže všetci študujúci v tejto triede sú v manželstve, zameral svoje vysvetlenie na manželské páry. Radil im: „Manželka musí milovať svojho manžela aj vtedy, keď sa učí cudzí jazyk rýchlejšie ako on. Mala by ho chápať a mať s ním súcit. Musí ho chápať aj vtedy, keď on má deň varenia!“ (Každý misionár má obyčajne určený jeden deň v týždni, keď pripravuje jedlo na celý deň pre všetkých obyvateľov misionárskeho domu.) Potom rečník opísal neúspechy a zábavné zážitky niektorých manželov, keď sa učili variť, napríklad príhodu manžela, ktorý namiesto prášku do pečiva použil jedlú sódu. Brat Wallen upozornil na to, že manžel by mal byť „vnímavý k potrebám svojej manželky“, pretože manžel strávi mnoho času spĺňaním zborových zodpovedností. Manželom a manželkám poradil: „Vždy hovorte povzbudivo, nehovorte negatívne poznámky ani jeden na druhého. Neodťahujte sa. A keď urobíte chybu, priznajte si ju.“
Ďalší rečník, člen vedúceho zboru Daniel Sydlik, si vybral námet: „Udržiavajte oheň Božieho ducha“, založený na 1. Tesaloničanom 5:19. Povedal: „Oheň môže hriať – aj ničiť. Misionári môžu niekedy povzbudzovať a niekedy zastrašovať. Jeden starý Afričan kedysi povedal: ‘Fúkaj jemne‘, keď chceš roznietiť iskru! Keď hovoríte o tom, s čím ste sa možno stretli vo svojom pridelení – dedinské záchody, muchy, hlučná premávka, nová krajina, neznáme náboženstvo – prejavujte ohľad. Viac múch chytíte na med ako na ocot. Učte sa ‘fúkať jemne‘ a udržiavať tak oheň Jehovovho ducha.“
Potom Kenneth Flodin, dozorca domova bétel na Farme Strážnej veže rozvinul námet „Prevezmite svoje pridelenia s nadšením a obozretne“. Škola Gileád je teraz na Farme Strážnej veže, a preto všetci absolventi brata Flodina dobre poznajú. Vo svojom prejave sa zameral na dve oblasti, kde je potrebná obozretnosť: 1. hmotárstvo a 2. negatívna reč a negatívne zmýšľanie. Radil: „Vystríhajte sa sebectva a nemyslite len na seba. Pozerajte sa dopredu na potešujúce a pekné veci v novom svete, nesnažte sa mať ich teraz.“ Rečník citoval 4. Mojžišovu 13:28, 32, aby pomohol študujúcim vyhnúť sa negativizmu. „Ľudia niekedy hľadia na to isté,“ povedal, „ale niektorí to vidia negatívne a niektorí pozitívne. Dôverujte Jehovovi tak ako Kálef v starých časoch. Hovorte s druhými o svojich pozitívnych názoroch. Ak sa stretnete s negatívnou rečou, zmeňte ju, aby ste sa vyhli negatívnym názorom.“
Lloyd Barry, člen vedúceho zboru a sám niekdajší misionár, nám dal praktické rady. „Základné vlastnosti nových misionárov sú láska, radosť a pokoj“, povedal. „Majte pochopenie pre slabosti iných v misionárskom dome a zamerajte sa na svoje vlastné slabosti.“ Spomínal na svoje prvé dni v Japonsku, kde misionári každý deň s radosťou jedli ryby. Potom prišli noví misionári, ktorí ryby neznášali, a starí z lásky k novým zmenili jedálny lístok. Dal nám rady: „Zachovajte si zmysel pre humor; nech nikdy nezapadne slnko nad vašimi problémami. Zachovávajte v domove pokoj a vo svojom misionárskom živote budete šťastní.“ – Efezanom 4:26.
Jack Redford, inštruktor školy Gileád, potom hovoril na námet „Jehova dokončí vaše školenie“ založený na vysvetlení 1. Petra 5:10. Povedal: „Jehova vás môže školiť tak, že pripúšťa situácie, s ktorými je ťažké vyrovnať sa. Školil apoštolov, aby vyriešili rozpory v svojich osobnostiach, a preto bude školiť aj vás. Nezúfajte, ak máte rozdielne názory. Ochotne meňte svoju osobnosť. Pýcha to sťažuje, ale pokora to umožňuje. Učte sa byť pružní. Jehova vás bude školiť aj v tom, aby ste vychádzali s druhými. Len ‘neprikladajte srdce k všetkým slovám, ktoré o vás ľudia vravia‘.“ (Kazateľ 7:21, 22) Aj prenasledovanie poslúži školeniu. Misionári, ktorí vytrvali v prenasledovaní, sú šťastní. Neľutujú, že boli prenasledovaní, ale majú radosť, že ich to vyškolilo.
Ďalší školiteľ, Ulysses Glass, potom absolventom povedal záverečné slová. Zameral sa na Efezanom 4:1–3, chválil triedu za to, že prejavovala zjednocujúce vlastnosti, ktoré sa tam opisujú a povzbudzoval absolventov, aby to robili aj ďalej, slovami. „Pokoj je spájajúci činiteľ a pre jednotu je nevyhnutný.“ Pokračoval veršom Efezanom 4:4–6 a znovu upozornil na Božieho ducha, ktorý si zaslúži našu posvätnú bázeň: „Jehova je zdroj všetkej činnej sily. Mali by ste mať pred ním posvätnú úctu; je strašné padnúť do jeho rúk.“ – Hebrejom 10:31.
Veľké očakávanie
Potom si všetci s veľkým záujmom vypočuli Theodora Jaracza, člena vedúceho zboru Jehovových svedkov, ktorý prehovoril na najzaujímavejší námet: „Veci, ktoré posilňujú naše očakávanie“. V úvahe o 1. Korinťanom 2:9 povedal: „Tento verš nehovorí o hmotných veciach, pretože ďalší verš, 1. Korinťanom 2:10, hovorí ‘hlboké Božie veci‘. K nim patrí ‘Božia múdrosť‘ vo vzťahu k ‘svätému tajomstvu‘, jeho ‘skrytá múdrosť‘, ktorá prišla z miest ďaleko za hranicami tohto slnečného systému, lebo je naozaj od Boha.“ (1. Korinťanom 2:7) Potom poslucháčov upozornil na Izaiáša 64:4 a pripomenul im, že majú ‘čakať na Boha‘ a na to, čo im On pripravil.
Boží ľud naozaj žije vo veľkom očakávaní. Brat Jaracz zdôraznil nasledujúce: „V roku 1919 padol Veľký Babylon; v roku 1922 prišla nadšená výzva ‘oznamovať Kráľa a jeho kráľovstvo‘, zvestovať po celom svete ustanovené kráľovstvo; v roku 1935 Boží ľud pochopil význam ‘veľkého zástupu‘ zo Zjavenia 7:9; v roku 1943 začala škola Gileád vysielať misionárov do najvzdialenejších končín zeme a dnes, v roku 1989 máte vy, absolventi, prednosť vo svojom pridelení hovoriť o dobrých veciach s ľuďmi, ktorí dychtivo počúvajú.“
Po odovzdaní diplomov jeden študujúci prečítal list, v ktorom táto trieda vrúcne vyslovila svoje ocenenie.
Popoludní koordinátor výboru fariem Strážnej veže viedol skrátené štúdium Strážnej veže. Potom študenti predviedli nádherný hudobný program a uviedli aj niektoré svoje skúsenoti zo zvestovateľskej služby. Potom miestni zvestovatelia zahrali drámu zo súčasnosti nazvanú „Vzdorovať satanovmu ľstivému správaniu“. Keď si šťastný zástup vypočul rozhovory so šiestimi novými absolventami, všetci zaspievali záverečnú pieseň a radostne sa pripojili k modlitbe, ktorú predniesol deväťdesiatšesťročný prezident školy Gileád, Frederick Franz.
[Rámček na strane 23]
ČÍSELNÉ ÚDAJE O TRIEDE
Počet zastúpených krajín: 5
Počet krajín, kam boli pridelení: 10
Počet manželských dvojíc: 12
Celkový počet študujúcich: 24
Priemerný vek: 30,9
Priemerné roky v službe celým časom: 9,2
[Obrázok na strane 23]
87. absolvujúca trieda Biblickej školy Strážnej veže Gileád
V uvedenom zozname sú mená v poradí od spodného radu k hornému radu a v každom rade zľava doprava.
(1) Heindel E.; Andrews D.; Casavant D.; Montanez E.; Nale P.; Koukaras S. (2) Miell T.; Heithaus M.; Melton T.; Hagberg N.; Kettinen M. (3) Kettinen L.; Andrews W.; Koukaras E.; McCollough S.; Melton G.; McCollough J. (4) Heindel W.; Casavant G.; Miell G.; Montanez J.; Nale M.; Hagberg I.; Heithaus K.