Falošné náboženstvo smeruje k zničeniu!

ABY sme zistili, či sa blíži koniec svetových náboženstiev, preskúmajme jedno z najdramatickejších biblických proroctiev. Hovorí o záhadnej symbolickej žene, ktorá je opísaná v poslednej biblickej knihe, v Zjavení.

Viete si predstaviť ženu, ktorá panuje ako kráľovná nad národmi, počas celých dejín ovplyvňuje životy miliárd ľudí — bohatú ženu, ktorá je nádherne odetá v purpure a šarláte, je bohato ozdobená zlatom, drahokamami a perlami? Na čele má napísané dlhé meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme.“ Je zjavne poznačená svojím nespútaným, promiskuitným životom, dopúšťajúc sa „smilstva“ s vládcami sveta. Jej hriechy sa nahromadili do neba. Vezie sa na obrovskom šarlátovom divom zvierati, ktoré má sedem hláv a desať rohov. — Zjavenie 17:1–6; 18:5.

Ak si viete predstaviť túto ženu, máte predstavu o hlavnej postave prorockej drámy, ktorú videl Ježišov apoštol Ján vo videní, ktoré dostal prostredníctvom anjela. Živo to opisuje v Zjavení v kapitolách 17 a 18. Prečítajte si tieto kapitoly vo svojej Biblii. Budete môcť sledovať postup udalostí od odhalenia totožnosti tejto záhadnej ženy až po jej koniec, smrť.

Určenie totožnosti smilnice

Kľúčom k porozumeniu jej totožnosti sú dve veci, na ktorých smilnica kráľovná symbolicky sedí. V Zjavení 17:18 je opísaná ako „veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme“. To jej umožňuje sedieť na „mnohých vodách“, ktoré znamenajú „ľudí, zástupy, národy a jazyky“, ako ukazuje Zjavenie 17:1, 15. Podľa 3. verša v tej istej kapitole ju môžeme tiež vidieť, ako sedí na sedemhlavom divom zvierati — zvieratá sa v Biblii obyčajne používajú ako symboly svetských politických mocností alebo organizácií.

To naznačuje, že smilnica, Veľký Babylon, je stelesnením vysokopostavenej ríše, ríše, ktorá ovláda ďalšie autority a ich poddaných. Môže to byť len ríša svetového falošného náboženstva.

Vplyv náboženských vodcov na záležitosti štátu a politiky je známou súčasťou dejín. The World Book Encyclopedia uvádza: „Po páde západnej Rímskej ríše [5. storočie] mal pápež väčšiu autoritu ako ktorýkoľvek iný človek v Európe... Pápež mal politickú aj duchovnú autoritu. V roku 800 pápež Lev III. korunoval franského vládcu Karola Veľkého za rímskeho cisára... Lev III. ustanovil právo pápeža uzákoniť cisárovu autoritu.“

Ďalším príkladom toho, akú autoritu mala katolícka cirkev a jej „kniežatá“ nad vládcami, bol kardinál Thomas Wolsey (1475?–1530). Je opisovaný ako „najmocnejšia osoba v Anglicku po mnoho rokov“. Pod vládou kráľa Henricha VIII. „bol čoskoro riadiacou postavou vo všetkých záležitostiach štátu... Žil v kráľovskom prepychu a vychutnával svoju moc.“ Správa v encyklopédii pokračuje: „Kardinál Wolsey využíval svoje veľké schopnosti ako štátnik a organizátor najmä v riadení anglických zahraničných záležitostí Henricha VIII.“

Ďalším významným príkladom katolíckej autority nad svetskými záležitosťami štátu je kardinál Richelieu vo Francúzsku (1585–1642), ktorý „viac ako 18 rokov... bol skutočným vládcom Francúzska“. Už citovaný zdroj uvádza: „Bol nesmierne ambiciózny a čoskoro sa stal nedočkavým po vyššom úrade.“ Kardinálom sa stal v roku 1622 „a onedlho získal vedúci vplyv vo francúzskej vláde“. Rozhodne to bol muž činu, pretože „osobne viedol kráľovskú armádu pri obliehaní La Rochelle“. Článok pripája: „Richelieu sa najviac zaujímal o zahraničné záležitosti.“

Pokračujúce spájanie Vatikánu s politickými autoritami jasne vidieť zo stálych oznámení vo vatikánskych novinách L’Osservatore Romano, keď zahraniční diplomati predkladajú svoje poverovacie listiny najvyššiemu pápežovi. Je zrejmé, že Vatikán má akúsi sieť verných katolíkov, ktorí informujú pápeža o vývoji v politickej a diplomatickej oblasti na celom svete.

Na znázornenie mocného vplyvu náboženských vodcov — tak v kresťanstve, ako aj mimo neho — na politické záležitosti tohto sveta by sme mohli poskytnúť oveľa viac príkladov. Skutočnosť, že symbolická smilnica sedí na všetkých tých „mnohých vodách“ (predstavujúcich „ľudí, zástupy, národy“) a na divom zvierati (predstavujúcom všetky politické svetové mocnosti), prezrádza aj to, že jej vplyv nad ľuďmi, národmi a mocnosťami je inej, vyššej podstaty než len politická nadvláda. Pozrime sa, akého je druhu.

Časť dlhého mena na jej čele je „Veľký Babylon“. To je odkaz na staroveký Babylon, založený asi pred 4000 rokmi Nimródom, ktorý bol „v odpore voči Jehovovi“, pravému Bohu. (1. Mojžišova 10:8–10) To, že nesie toto meno, naznačuje, že je väčším obrazom starovekého Babylona s podobnými črtami. Akými črtami? Staroveký Babylon bol presiaknutý mystickým náboženstvom, zvrátenými tradíciami, modlárskym uctievaním, mágiou, astrológiou a poverami — to všetko sú veci, ktoré Jehovovo Slovo odsudzuje.

The New International Dictionary of New Testament Theology (Nový medzinárodný slovník teológie Nového zákona) hovorí, že v 18. storočí pred n. l. z Marduka spravili „boha mesta Babylon a taktiež hlavu sumersko-akkadského panteónu zloženého asi z 1300 božstiev. To všetky tie náboženské tradície zjednotilo do jedného celku... V 1. Mojž. 11:1–9 je architektúra obrovského chrámu v Babylone označená ako vyjadrenie ľudskej pýchy, ktorej prianím je ovládnuť nebo.“

Staroveký Babylon bol teda ohniskom falošného náboženstva, ktoré v priebehu času nakazilo celý svet. Babylonské náboženské zvyky, náuky, tradície a symboly prenikli do všetkých častí zeme a odrážajú sa v zmiešanine mnohých tisícov náboženstiev sveta. Politické kráľovstvá a ríše vznikali a zanikali, ale babylonské náboženstvo ich všetky prežilo.

Prečo je jeho záhuba tak blízko?

Ako sa už v predchádzajúcich vydaniach tohto časopisu často vysvetľovalo, biblické proroctvá a udalosti, ktoré od roku 1914 otriasajú svetom, sú neklamným znakom, že teraz žijeme v „závere systému vecí“. (Matúš 24:3) To znamená, že koniec tohto odporného svetového systému sa rýchlo približuje, ako aj koniec ‚šarlátového divého zvieraťa‘ s desiatimi rohmi, na ktorom teraz jazdí smilnica. (Zjavenie 17:3) Toto zviera jednoznačne predstavuje politický konglomerát takmer všetkých národov na zemi — Organizáciu Spojených národov. Predpovedaný koniec znamená odstránenie rozvratníckej, bezbožnej politickej nadvlády nad ľudstvom. Ale čo kráľovná smilnica jazdiaca na zvierati?

Boží anjel vysvetľuje: „Tých desať rohov, ktoré si videl, a divé zviera, tí znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia ju a zjedia jej mäsité časti a celkom ju spália ohňom. Lebo to Boh vložil do ich sŕdc, aby uskutočnili jeho úmysel, áno, aby uskutočnili svoj úmysel tým, že dajú svoje kráľovstvo divému zvieraťu, dokiaľ sa nesplnia Božie slová.“ — Zjavenie 17:16, 17.

Teda proroctvo ukazuje, že krátko predtým ako politické divé zviera odíde do zničenia, znenávidí svoju jazdkyňu a obráti sa proti nej. Prečo? Vládcovia a vlády budú jednoznačne cítiť, že ich moc a autorita je ohrozená organizovaným náboženstvom, ktoré pôsobí na ich území. Náhle, podnietení nejakou hnacou silou, uskutočnia Boží „úmysel“, jeho rozhodnutie, tak, že vykonajú jeho rozsudok nad cudzoložnou svetovou ríšou falošného náboženstva poškvrneného krvou.a — Porovnaj Jeremiáša 7:8–11, 34.

Koniec týchto falošných náboženstiev sveta príde, aj keď sú stále zdanlivo silné a vplyvné. Áno, proroctvo ukazuje, že tesne predtým ako bude smilnica zničená, bude si v svojom srdci stále hovoriť: „Sedím ako kráľovná a nie som vdova a nikdy neuvidím smútok.“ (Zjavenie 18:7) Ale jej zničenie príde ako prekvapenie pre miliardy jej poddaných. Bude to jedna z najnečakanejších a najkatastrofickejších udalostí ľudských dejín.

Už od vzniku starovekého Babylona majú falošné náboženstvá na ľudstvo obrovský vplyv cez svojich vodcov a prívržencov; cez svoje náuky, tradície a zvyky; cez svoje nespočetné impozantné budovy na uctievanie; a cez svoje neuveriteľné bohatstvo. Určite nezmiznú bez povšimnutia. Preto anjel poverený doručením posolstva súdu nad smilnicou vyhlasuje otvorene: „V jednom dni prídu jeho rany, smrť a smútok a hlad, a bude úplne spálený ohňom, lebo je silný Boh Jehova, ktorý ho odsúdil.“ Teda koniec Veľkého Babylona príde ako blesk z jasného neba a uskutoční sa rýchlo, akoby „v jednom dni“. — Zjavenie 18:8; Izaiáš 47:8, 9, 11.

Anjelove silné slová vedú k otázkam: Bude vôbec ponechané nejaké náboženstvo, a ak áno, ktoré a prečo? Čo ukazuje proroctvo? Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

Krvná vina kresťanstva v Afrike

V Zjavení 18:24 Biblia hovorí, že vo Veľkom Babylone sa našla krv „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. Zamyslite sa nad vojnami, v ktorých sa bojovalo pre náboženské rozdiely a preto, že náboženskí vodcovia im neboli schopní zabrániť. Nedávny príklad toho bolo jasne vidieť na genocíde v Rwande, kde bolo zabitých asi 500 000 ľudí — z toho bola jedna tretina detí.

Kanadský autor Hugh McCullum v správe z Rwandy píše: „Kňaz z kmeňa Hutu v Kigali [Rwanda] hovorí, že neschopnosť cirkvi zabezpečiť mravné vedenie je nevysvetliteľná. Postavenie biskupov v rwandskej spoločnosti malo byť mimoriadne dôležité. Vedeli o blížiacej sa katastrofe dlho predtým, než sa zabíjanie rozpútalo. Cirkevné kazateľnice mohli poskytnúť príležitosť takmer všetkým obyvateľom, aby počuli silné posolstvo, ktoré mohlo genocíde zabrániť. Namiesto toho vodcovia zostali ticho.“

Po najhoršej masakre v roku 1994 Justin Hakizimana, cirkevný starší, na malom zhromaždení v presbyteriánskom kostole v Kigali povedal: „Cirkev šla ruka v ruke s politikmi Habyarimanu [rwandského prezidenta]. Neodsúdili sme to, čo prebiehalo, pretože sme boli skorumpovaní. Žiadna z našich cirkví, najmä nie katolíci, neodsúdila masakry.“

Aaron Mugemera, pastor jednej cirkvi, na inom zhromaždení v Rwande po genocíde povedal: „Cirkev je v hanbe... Zabíjanie je tu od roku 1959. Nikto ho neodsúdil... Nehovorili sme otvorene, pretože sme sa báli a pretože sme boli pohodlní.“

[Obrázok na strane 7]

Táto „smilnica“ ovplyvňuje celý svet

[Prameň ilustrácie]

Zemeguľa: Mountain High Maps® Copyright © 1995 Digital Wisdom, Inc.