Môžeš získať svojho brata
„Choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.“ — MATÚŠ 18:15.
1, 2. Akú praktickú radu o riešení prípadov previnení dal Ježiš?
NECELÝ rok pred koncom svojej služby dal Ježiš učeníkom životne dôležité poučenia. Môžeš si ich prečítať v 18. kapitole Matúša. Jedno bolo o tom, aké je dôležité, aby sme boli pokorní ako deti. Potom zdôraznil, že musíme predísť potknutiu ‚jedného z týchto maličkých‘ a že by sme sa mali snažiť znovu získať blúdiacich „maličkých“, aby nezahynuli. Potom Ježiš dodal cennú praktickú radu o tom, ako urovnávať ťažkosti medzi kresťanmi.
2 Azda si spomínaš na jeho slová: „Ak zhreší tvoj brat, choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. Ale ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá vec bola potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Ak neposlúchne ich, povedz to zboru. Ak neposlúchne ani zbor, nech je pre teba ako človek z národov a ako vyberač dane.“ (Matúš 18:15–17) Kedy by sme mali uplatniť túto radu a aký by mal byť náš postoj, keď to robíme?
3. Aký prístup by sme mali mať vo všeobecnosti k chybám druhých?
3 Predchádzajúci článok zdôraznil, že potrebujeme pracovať na odpúšťaní, keďže všetci sme nedokonalí a máme sklon robiť chyby. Je to tak najmä vtedy, keď nám ublíži to, čo spolukresťan povedal alebo urobil. (1. Petra 4:8) Často je najlepšie jednoducho povzniesť sa nad urážku — odpustiť a zabudnúť. Také konanie môžeme považovať za prínos pre pokoj v kresťanskom zbore. (Žalm 133:1; Príslovia 19:11) Ale niekedy sa môže stať, že cítiš potrebu vyriešiť nejakú záležitosť so svojím bratom alebo sestrou, ktorí ti ublížili. V takom prípade nám poskytujú vedenie spomenuté Ježišove slová.
4. Ako môžeme Matúša 18:15 v zásade uplatniť na chyby druhých?
4 Ježiš radil: „Otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými.“ Také konanie je múdre. Niektoré nemecké preklady to vyjadrujú slovami: poukáž mu na jeho chybu „medzi štyrmi očami“, čo znamená tvojimi a jeho. Zvyčajne je ľahšie vyriešiť problém, ak sa o ňom láskavo zmieniš v súkromí. Brat, ktorý urobil alebo povedal niečo urážlivé alebo neláskavé, si možno ochotnejšie prizná chybu, ak budete sami. Ak by iní počúvali, mohla by ho nedokonalá ľudská povaha viesť k tomu, že by zaprel svoju chybu alebo by sa snažil ospravedlňovať to, čo urobil. Ale ak sa zmieniš o tejto veci „medzi štyrmi očami“, možno zistíš, že to bolo skôr nedorozumenie než urážka alebo úmyselná krivda. Keď obaja pochopíte, že to bolo nedorozumenie, môžete to urovnať a nedovoliť, aby triviálna vec narástla a otrávila váš vzťah. Zásadu z Matúša 18:15 môžeme uplatniť i pri každodenných drobných urážkach.
Čo tým myslel?
5, 6. Na aký druh chýb sa vzťahoval podľa kontextu Matúš 18:15 a čo to naznačuje?
5 Dôsledne vzaté, to, čo radil Ježiš, sa vzťahuje na vážnejšie záležitosti. Ježiš povedal: „Ak zhreší tvoj brat.“ V širšom zmysle môže byť „hriechom“ akákoľvek chyba alebo poklesok. (Jób 2:10; Príslovia 21:4; Jakub 4:17) Ale kontext naznačuje, že hriech, ktorý mal Ježiš na mysli, musí byť vážny. Musí byť dostatočne závažný, lebo by to mohlo viesť k tomu, že by previnilec bol pre nás „ako človek z národov a ako vyberač dane“. Čo zahŕňa toto vyjadrenie?
6 Ježišovi učeníci, ktorí počuli tieto slová, si uvedomovali, že ich krajania by sa nestýkali s pohanmi. (Ján 4:9; 18:28; Skutky 10:28) A rozhodne sa vyhýbali vyberačom daní, mužom, ktorí sa narodili ako Židia, ale stali sa z nich vykorisťovatelia národa. Preto prísne vzaté, táto zmienka v Matúšovi 18:15–17 sa týkala vážnych hriechov, nie osobných urážok alebo ublížení, ktoré môžeme jednoducho odpustiť a zabudnúť na ne. — Matúš 18:21, 22.a
7, 8. a) Akými hriechmi by sa mali zaoberať starší? b) Aké hriechy môžu vyriešiť dvaja kresťania sami v súlade s Matúšom 18:15–17?
7 Pod Zákonom si niektoré hriechy vyžadovali viac než len odpustenie urazenej osoby. Rúhanie, odpadlíctvo, modlárstvo a sexuálne priestupky ako smilstvo, cudzoložstvo a homosexualita sa mali oznámiť a mali sa nimi zaoberať starší (alebo kňazi). Platí to aj pre kresťanský zbor. (3. Mojžišova 5:1; 20:10–13; 4. Mojžišova 5:30; 35:12; 5. Mojžišova 17:9; 19:16–19; Príslovia 29:24) Všimni si však, že hriechy, o ktorých tu Ježiš hovoril, mohli urovnať dvaja kresťania medzi sebou. Príklady: Niekto vedený hnevom alebo závisťou ohovára svojho blížneho. Kresťan sa dohodne vykonať nejakú prácu s použitím určitého stavebného materiálu a dokončiť ju do určitého dátumu. Ďalší súhlasí, že vyplatí peniaze podľa splátkového kalendára alebo k záverečnému termínu. Iný kresťan dá čestné slovo, že ak ho jeho zamestnávateľ zaškolí, nebude mu (aj keď zmení zamestnanie) konkurovať alebo sa snažiť prebrať klientov počas dohodnutého obdobia alebo vo vymedzenej oblasti.b Ak by brat nedodržal slovo a neprejavil by pokánie za takéto previnenia, bolo by to iste závažné. (Zjavenie 21:8) Ale takéto priestupky môžu byť urovnané medzi tými dvoma bratmi, ktorých sa to týka.
8 Ako by si teda postupoval pri riešení tejto záležitosti? Často sme v Ježišových slovách videli tri kroky. Pouvažujme o každom z nich. Nesnažme sa ich vnímať ako fixné právne postupy, usilujme sa pochopiť ich zmysel a nikdy pritom nestraťme zo zreteľa svoj láskyplný cieľ.
Snaž sa získať svojho brata
9. Na čo by sme mali pamätať vzhľadom na uplatňovanie Matúša 18:15?
9 Ježiš začal: „Ak zhreší tvoj brat, choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.“ Je jasné, že to nie je krok založený na čírom podozrení. Mal by si mať dôkaz alebo presné informácie, ktoré môžeš použiť na pomoc svojmu bratovi, aby si uvedomil, že spáchal niečo zlé a potrebuje tieto záležitosti napraviť. Je dobré neodkladne konať, nenechať záležitosť rásť alebo dovoliť, aby sa brat zatvrdil vo svojom postoji. A nezabudni, že stále o tom premýšľať môže ublížiť aj tebe. Keďže rozhovor by mal prebiehať medzi vami samými, zdrž sa toho, aby si sa o tom vopred rozprával s druhými, aby si získal sympatie alebo si zlepšil reputáciu. (Príslovia 12:25; 17:9) Prečo? Pre tvoj cieľ.
10. Čo nám pomôže získať brata?
10 Tvojím cieľom by malo byť získať svojho brata, nie ho odsudzovať, ponižovať alebo drviť. Ak naozaj zhrešil, jeho vzťah s Jehovom je ohrozený. Určite mu chceš pomôcť, aby zostal tvojím kresťanským bratom. Pravdepodobnosť úspechu sa zväčší, ak pri súkromnom rozhovore budeš pokojný, vyhneš sa drsným slovám a obviňujúcemu tónu. Pri tejto láskyplnej výmene názorov pamätaj, že obaja ste nedokonalí, hriešni ľudia. (Rimanom 3:23, 24) Ak si uvedomí, že si o ňom neklebetil, a uvidí, že sa mu úprimne snažíš pomôcť, vyriešenie môže byť nájdené rýchlejšie. Tento láskavý, otvorený prístup bude odzrkadľovať múdrosť zvlášť vtedy, ak sa ukáže, že každý z vás má svoj podiel viny alebo že jadrom problému bolo skutočne nedorozumenie. — Príslovia 25:9, 10; 26:20; Jakub 3:5, 6.
11. Čo by sme mohli urobiť, aj keď nás previnilec nepočúva?
11 Ak mu pomôžeš pochopiť, že sa stalo niečo nevhodné a že je to vážne, možno ho to privedie k pokániu. Buďme však realistickí, pýcha môže byť prekážkou. (Príslovia 16:18; 17:19) Preto ak si aj spočiatku neprizná chybu a neprejaví pokánie, môžeš počkať, kým budeš v tejto záležitosti pokračovať. Ježiš nepovedal: ‚Choď len raz a poukáž mu na jeho chybu.‘ Keďže je to hriech, ktorý môžeš vyriešiť, skús svojho brata osloviť znova v duchu Galaťanom 6:1 a „medzi štyrmi očami“. Možno budeš mať úspech. (Porovnaj Júdu 22, 23.) Ale čo robiť, keď si presvedčený, že bol spáchaný hriech a že brat nezareaguje?
Ako dostať zrelú pomoc
12, 13. a) Aký druhý krok navrhol Ježiš pri riešení prípadov previnenia? b) Aké vhodné upozornenia máme v súvislosti s uplatňovaním tohto kroku?
12 Chcel by si, aby ťa iní hneď zavrhli, keď sa vážne previníš? Sotva. Podobne aj Ježiš ukázal, že po prvom kroku by si sa nemal vzdať úsilia získať svojho brata a pomôcť mu, aby zostal spolu s tebou a ďalšími zjednotený v prijateľnom uctievaní Boha. Ježiš vytýčil druhý krok: „Ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá vec bola potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.“
13 Povedal, aby si si vzal „jedného alebo dvoch“. Nepovedal, že po tom, čo si urobil prvý krok, môžeš sa o tom rozprávať s mnohými ďalšími, spojiť sa s cestujúcim dozorcom alebo napísať o tomto probléme bratom. Akokoľvek si presvedčený o vine, v skutočnosti ešte nebola plne dokázaná. Nechcel by si rozširovať negatívne informácie, ktoré by sa nakoniec mohli ukázať ako ohováranie z tvojej strany. (Príslovia 16:28; 18:8) Ale Ježiš povedal, aby si so sebou vzal jedného alebo ďalších dvoch. Prečo? A kto by to mohol byť?
14. Koho by sme mohli vziať so sebou pri druhom kroku?
14 Snažíš sa získať brata tým, že ho chceš presvedčiť, že bol spáchaný hriech, a priviesť ho k pokániu, aby sa zmieril s tebou a s Bohom. Na to, aby si to dosiahol, je najlepšie vziať „jedného alebo dvoch“, ktorí boli svedkami toho hriechu. Možno boli prítomní, keď sa to stalo, alebo majú dôveryhodné informácie o tom, čo sa urobilo (alebo čo sa neurobilo) v obchodnej záležitosti. Ak nie sú takí svedkovia k dispozícii, tí, ktorých privedieš, môžu mať skúsenosti v tejto oblasti, a preto budú schopní určiť, či to, čo sa stalo, bol naozaj hriech. Navyše, ak to neskôr bude potrebné, mohli by dosvedčiť, o čom ste sa rozprávali, potvrdiť fakty, ktoré boli predložené, a svedčiť o úsilí, ktoré bolo vynaložené. (4. Mojžišova 35:30; 5. Mojžišova 17:6) Preto nie sú jednoducho len nestrannými pozorovateľmi, posudzovateľmi; ale sú tam preto, aby pomohli získať tvojho a svojho brata.
15. Prečo môžu byť kresťanskí starší nápomocní, ak je potrebné urobiť druhý krok?
15 Nemysli si, že tí, ktorých privedieš, musia byť zboroví starší. Hoci zrelí muži, ktorí sú staršími, môžu byť schopní prispieť svojou duchovnou spôsobilosťou. Takí starší sú „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. (Izaiáš 32:1, 2) Majú skúsenosti s rozhovormi s bratmi a sestrami a s ich usmerňovaním. A previnilec má dobrý dôvod na preukázanie dôvery v také „dary v podobe ľudí“.c (Efezanom 4:8, 11, 12) Vyrozprávanie tejto záležitosti v prítomnosti takých zrelých kresťanov a účasť na modlitbe s nimi môže vytvoriť novú atmosféru a vyriešiť, čo sa zdalo nevyriešiteľné. — Porovnaj Jakuba 5:14, 15.
Záverečné úsilie získať ho
16. Aký tretí krok vytýčil Ježiš?
16 Ak zlyhá aj druhý krok na urovnanie záležitosti, do tretieho kroku sa bezpodmienečne musia zapojiť zboroví starší. „Ak neposlúchne [jedného alebo dvoch], povedz to zboru. Ak neposlúchne ani zbor, nech je pre teba ako človek z národov a ako vyberač dane.“ Aký to bude mať dosah?
17, 18. a) Aký vzor nám pomáha porozumieť významu slov „povedz to zboru“? b) Ako dnes uplatňujeme tento krok?
17 Nechápeme to ako pokyn na prednesenie hriechu alebo chyby na pravidelnom alebo zvláštnom zhromaždení celého zboru. Z Božieho Slova môžeme rozpoznať vhodný postup. Všimni si, čo sa malo urobiť v starovekom Izraeli v prípade vzbury, nenásytnosti a opilstva: „Ak má muž syna, ktorý je zatvrdilý a spurný, nepočúva hlas svojho otca ani hlas svojej matky, a oni ho naprávali, ale on ich nebude počúvať, jeho otec a jeho matka ho uchopia a vyvedú ho k starším mužom jeho mesta a k bráne jeho miesta a povedia starším mužom jeho mesta: ‚Tento náš syn je zatvrdilý a spurný; nepočúva na náš hlas, je žráč a pijan.‘ Potom ho všetci muži jeho mesta ukameňujú.“ — 5. Mojžišova 21:18–21.
18 Hriechy toho muža nepočul a nesúdil celý národ, ani všetci z jeho kmeňa. Skôr sa tým zaoberali uznávaní ‚starší muži‘ ako zástupcovia zboru. (Porovnaj 5. Mojžišovu 19:16, 17, kde sa hovorí o prípade, ktorým sa zaoberali ‚kňazi a sudcovia, ktorí pôsobili v tých dňoch‘.) Podobne je to dnes. Ak je nevyhnutné urobiť tretí krok, touto vecou sa zaoberajú starší, ktorí zastupujú zbor. Majú ten istý cieľ: získať kresťanského brata, ak je to len trocha možné. Prejavia to tým, že budú čestní, neposúdia prípad vopred a budú nestranní.
19. O čo sa budú snažiť starší poverení riešením tej záležitosti?
19 Budú sa snažiť zvážiť fakty a vypočuť si svedkov, aby bolo možné určiť, či bol naozaj spáchaný hriech (alebo či hriešne konanie naďalej pokračuje). Chcú chrániť zbor pred skazenosťou a pred duchom tohto sveta. (1. Korinťanom 2:12; 5:7) V súlade so svojou biblickou spôsobilosťou sa budú snažiť „nabádať zdravým učením, ako aj karhať tých, ktorí odporujú“. (Títovi 1:9) Dúfajme, že previnilec nebude ako Izraeliti, o ktorých Jehovov prorok napísal: „Volal som, ale neodpovedali ste, hovoril som, ale nepočúvali ste, a stále ste robili, čo je v mojich očiach zlé a vyvolili ste si to, v čom nemám potešenie.“ — Izaiáš 65:12.
20. Čo podľa Ježišových slov musí nasledovať, ak hriešnik odmieta počúvať a prejaviť pokánie?
20 No v relatívne málo prípadoch hriešnik prejavuje ten istý postoj. Ak prejaví takýto postoj, Ježišov pokyn je jasný: „Nech je pre teba ako človek z národov a ako vyberač dane.“ Pán neodporúčal, aby sme boli neľudskí alebo aby sme priali niekomu niečo zlé. Pavlov pokyn vylúčiť nekajúcneho hriešnika zo zboru je však jednoznačný. (1. Korinťanom 5:11–13) Dokonca aj to môže nakoniec viesť k tomu, že získame hriešnika.
21. Aká možnosť zostáva otvorená pre človeka vylúčeného zo zboru?
21 Túto možnosť môžeme vidieť z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi. Ako to Ježiš znázornil, tento hriešnik „sa spamätal“ po čase prežitom mimo láskyplného spoločenstva domu svojho otca. (Lukáš 15:11–18) Pavol sa zmienil Timotejovi, že niektorí hriešnici po čase prejavia pokánie a ‚vytriezvejú, aby sa dostali z Diablovho osídla‘. (2. Timotejovi 2:24–26) Určite dúfame, že ktokoľvek, kto nekajúcne hrešil a musí byť vylúčený zo zboru, pocíti stratu — stratu Božieho schválenia i vrúcneho priateľstva a spoločenského kontaktu s lojálnymi kresťanmi — a potom sa spamätá.
22. Ako môžeme predsa len získať nášho brata?
22 Ježiš nepovažoval ľudí z národov a vyberačov daní za stratených. Jeden z vyberačov daní, Lévita Matúš, prejavil pokánie, úprimne ‚nasledoval Ježiša‘ a bol dokonca vybratý za apoštola. (Marek 2:15; Lukáš 15:1) Podobne ak dnes hriešnik „neposlúchne ani zbor“ a je z neho vylúčený, môžeme čakať a uvidíme, či po čase neprejaví pokánie a nevyrovná cesty svojim nohám. Ak to urobí a stane sa znova členom zboru, budeme šťastní, že sme nášho brata získali späť do ovčinca pravého uctievania.
[Poznámky pod čiarou]
a McClintockova a Strongova Cyclopedia uvádza: „Publikáni [vyberači daní] v Novom zákone boli považovaní za zradcov a odpadlíkov, znečistených častým spoločenstvom s pohanmi, za dobrovoľné nástroje utláčateľa. Zaraďovali ich medzi hriešnikov... Boli ponechaní sami na seba, slušní ľudia si udržiavali od nich odstup, jediných priateľov alebo spoločníkov si nachádzali medzi tými, ktorí boli ako oni, vyvrheli.“
b Obchodné alebo finančné záležitosti, pri ktorých bola použitá určitá miera ľsti, podvodu alebo triku, môžeme zarátať do tej oblasti hriechov, ktoré mal Ježiš na mysli. Náznakom môže byť to, že Ježiš po tom, čo dal pokyny zaznamenané v Matúšovi 18:15–17, uviedol znázornenie o otrokoch (zamestnancoch), ktorí boli dlžní peniaze a nemohli ich splatiť.
c Jeden biblický učenec to komentoval: „Niekedy sa stáva, že previnilec bude skôr ochotný uvažovať pred dvoma alebo troma (najmä vtedy, keď sú to ľudia hodní úcty) než pred jedným, zvlášť ak ten jeden je človek, s ktorým má rozdielne názory.“
Spomínaš si?
◻ Najmä na aké hriechy sa vzťahuje Matúš 18:15–17?
◻ Na čo by sme mali pamätať, ak máme urobiť prvý krok?
◻ Kto môže pomôcť, ak musíme urobiť druhý krok?
◻ Kto je zapojený, keď sa robí tretí krok, a ako môžeme i vtedy získať nášho brata?
[Obrázok na strane 18]
Židia sa vyhýbali vyberačom daní. Matúš sa odvrátil od svojej cesty a nasledoval Ježiša
[Obrázok na strane 20]
Často môžeme vyriešiť záležitosť „medzi štyrmi očami“