Prinášame svetlo do vzdialených miest v Bolívii

NA severe a na východe od vysokých hôr Bolívie ležia ploché tropické nížiny s bujnou vegetáciou. Sú popretkávané divokými riekami, ktoré sa vinú džungľami a pampami. Ako asi vyzerá zvestovanie dobrého posolstva o Kráľovstve v týchto vzdialených oblastiach?

Predstavte si, že ste vo veľkom kanoe vyrobenom z kmeňa stromu a poháňanom motorom vzadu. Takýto zážitok malo šesť služobníkov celým časom z Trinidadu, z mesta v oblasti El Beni v Bolívii. Túto cestu si naplánovali tak, aby mohli svedčiť v osadách pri rieke, do ktorých sa ešte nikdy predtým nedostalo „dobré posolstvo o Kráľovstve“. (Matúš 24:14) Keď preplávali značnú vzdialenosť po rozvírenej vode, ich loďka zamierila do úzkeho potoka smerom k rieke Mamoré.

Jeden zo skupiny spomína: „Už sme Mamoré skoro dosiahli, keď sme zistili, že posledná časť potoka bola suchá. Keď sme vystúpili z člna, zapadali sme do bahna až po pás. Moja žena stratila topánky, keď sa snažila vyslobodiť. No s pomocou okoloidúcich sme boli schopní vytiahnuť ťažké kanoe z bahna a ťahať ho po pevnejšej zemi. Po dvoch hodinách lopotenia sme sa dostali na rieku Mamoré.

Potom sme už hladko plávali hore riekou, ktorá bola lemovaná vysokými brehmi s bohatou tropickou vegetáciou. Veľké korytnačky sa na zvuk motora zošmykovali z plávajúceho dreva a elegantné delfíny z času na čas vyskakovali z vody. Našu prvú zastávku určil pás dymu z ohňa založeného na odháňanie hmyzu. Potom, ako sme pristáli uprostred spleti vetiev, rozprávali sme sa s priateľskými ľuďmi o prichádzajúcich požehnaniach Kráľovstva. Prijali to s ocenením a nabalili nás ovocím a vajíčkami.

V priebehu dňa sme urobili ďalšiu zastávku, aby sme zasiali viac semien pravdy. Keď sme dorazili do San Antonio, bola už tma. Dedinčania už šli spať. No ako sa rozšírilo, že budeme premietať film, lampy sa začali rozsvecovať. Zapriahli koňa do voza, aby nám priviezli zariadenie do mestečka. S Jehovovými svedkami sa zoznámilo mnoho ľudí, jednak prostredníctvom filmu, no i osobne.

Na druhý deň sme pokračovali v návšteve ďalších miest. Na vysokom brehu prali ženy vo veľkých pancieroch korytnačiek, a dokonca v tom kúpali aj malé dieťa. Nikdy predtým nepočuli o posolstve Biblie. Na jednom mieste malé rybky vyskakovali vysoko z vody blízko člnu a mnohé padli do člna. Preto po skončení filmu sme si pred spánkom upiekli ryby. V tejto vzdialenej oblasti sme do konca našej plavby rozdali veľa literatúry a boli sme spokojní, že sme mnohým pomohli, aby počuli dobré posolstvo. — Porovnaj Rimanom 15:20, 21.

Dôkaz anjelského usmernenia

Predstavte si, že máte nájsť jednu ženu v meste s 12 000 obyvateľmi, do ktorého idete po prvý raz. Neviete o nej takmer nič okrem mena. To bola situácia, pred ktorou stáli dvaja služobníci celým časom, ktorí prišli do Guayaramerína dúfajúc, že nájdu túto ženu, ktorá predtým študovala Bibliu a navštevovala zhromaždenia v inom meste, ale teraz sa presťahovala do tohto mesta. Keď sa dvojica ubytovala, rozhodli sa prejsť po námestí, kde boli zástupy ľudí, ktoré buď jedli pri stoloch alebo sa len rozprávali. Takmer hneď sa k nim priblížil nejaký muž a začal s nimi rozhovor. Opýtali sa ho, či nepozná ženu, ktorú hľadajú. „Nie,“ odpovedal, „ale moja svokra je jedna z Jehovových svedkov.“ Keďže nebolo známe, že by v meste boli svedkovia, mysleli si, že sa azda splietol.

No priekopníci na druhý deň navštívili túto staršiu pani, ktorá mala zlomenú nohu, a preto bola pripútaná na lôžko. Povedala: „Som jedna z Jehovových svedkov, ale ešte nie som pokrstená.“ Opýtali sa jej, kto ju vyučuje pravdu. Ukázala na obrázok vnučky na stene a povedala: „Ona.“ Sotva uverili vlastným očiam! Bola to práve tá žena, ktorú hľadali! „Ale prečo váš zať poprel, že ju pozná?“ spýtali sa jej. Odpovedala: „Nuž, ona je teraz vydatá a on pozná len jej meno za slobodna.“ Vnučka bola v tom čase preč, ale biblické štúdium sa uskutočňovalo prostredníctvom listov. Aký bol výsledok? Aj stará pani, aj jej vnučka robili pokroky a dali sa pokrstiť. Ich dom slúžil ako sála kráľovstva pre rastúci zbor a mladá žena, ako služobníčka celým časom, priviedla mnohých do Jehovovej organizácie.

Zvestovanie v tropickej oblasti

Predstavte si teraz, že vaše lietadlo práve pristáva na trávnatej pristávacej ploche v San Joaquín, hlboko v srdci bolívijských trópov. Máte nepríjemný pocit, keď si pomyslíte na záhadnú epidémiu, ktorá pred dvoma rokmi vyhubila pätinu obyvateľov mesta.

Priekopnícka dvojica prichádzajúca v lietadle z Trinidadu už pocítila pohostinnosť obyvateľov. Manžel spomína: „Biblický rozhovor počas letu skončil pozvaním na pobyt v súkromnom dome, a to bez nájomného. Naši hostitelia nám dokonca dodávali jedlo za nízku cenu, čím nám umožnili, aby sme mohli venovať celý náš čas zvestovateľskej práci. Krátko po našom prílete nám oznámili, aby sme sa hlásili v kasárňach vedľa letiska. Keď sa úradník dozvedel, že nie sme revolucionári, ale Jehovovi svedkovia, prejavil mimoriadny záujem, pýtal si Bibliu a biblickú literatúru a predplatil si časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Neskôr v meste skoro každý počúval biblické sľuby o dokonalom zdraví v blízkej budúcnosti.“ — Zjavenie 21:4.

Štyria služobníci celým časom sa chceli dostať zo San Joaquín do San Ramón, ale jediný spôsob dopravy bol volský záprah. Ako sedadlá použili kartóny od literatúry. No čoskoro boli pokrčené, lebo dvojkolesový voz s veľkými drevenými kolesami nadskakoval a strašne sa natriasal. Dokonca aj kurčatá na voze viditeľne mali závraty a bolo im z toho zle.

Po desiatich hodinách ťažkopádnej cesty hustým porastom sa dostali na miesto, kde cestu nenaznačovala už ani len stopa, a k tomu všetkému sa ešte aj zotmelo. Pohonič skupinu znepokojil, keď povedal: „Zdá sa, že sme zablúdili!“ Práve sme začali uvažovať: ‚Ako môžeme zostať tu, v tejto húštine plnej hadov a nebezpečných divých zvierat?‘, keď pohonič dodal: „Ale nebojte sa! Voly už išli touto cestou.“ A tak aj bolo. Asi za hodinu sme vyšli z porastu priamo pri San Ramóne.

Tu sme strávili mnoho dní oznamovaním blížiaceho sa raja ušiam, ktoré o tom nikdy predtým nepočuli. Nebýval tu žiaden svedok; ale prihodilo sa niečo, čo viedlo k zmene.

Katolícka misionárka sledovala svedkov v ich službe z domu do domu. Akosi sa im prekrížili cesty a v ďalšom dome, ktorý navštívili, sa stretli. Prekvapila ich jej priateľskosť a nechali jej knihu Pravda, ktorá vedie k večnému životu. Hoci ona sama neprejavila skutočný záujem, dala knihu svojej švagrinej, ktorá ju doslova zhltla, ďalej študovala a neskôr sa stala pokrstenou svedkyňou.

Napätie na riekach trópov

A teraz si predstavte, že ste pri kormidle motorového člna a plávate nebezpečnými, rozbúrenými vodami. Skryté skaly, bahnisté plytčiny, kmene stromov a náhle sa objavujúce víry sú len niektoré z nebezpečenstiev. Pirane, elektrické úhory a raje sú v týchto vodách hojné. Pred takými prekážkami stáli bratia v Riberalte, ktorí v tej oblasti vykonávali svedecké dielo medzi obyvateľmi pozdĺž rieky.

Aby mohli dosiahnuť odľahlé miesta, postavili si motorový čln a nazvali ho Luz de los Ríos (Svetlo riek). Počas návštevy oblastného a krajského dozorcu sa rozhodlo, že sa uskutoční skúšobná plavba. Všetko bolo v poriadku, až kým sa strecha člna nezachytila o vyčnievajúci konár. Silný prúd otočil čln oproti padnutému stromu. Zlomená vetva prerazila bok člna ako meč — a skoro prepichla manželku oblastného dozorcu! Voda sa valila dovnútra, čln sa prevrátil a cestujúci padli do vody. Pritom ani oblastný dozorca, ani jeho manželka nevedeli plávať! S pomocou ostatných sa dostali bezpečne na breh. No čln úplne zmizol. Po niekoľkých dňoch ho našli asi 5 kilometrov nižšie. Všetky veci, vrátane 20 balíkov literatúry, sa stratili.

Bolívijské námorníctvo pomohlo potopený čln zdvihnúť a po týždňoch opráv bol čln znova pripravený dokončiť svoju prvú plavbu. Cesta plná napätia sa začala v zlom počasí a s poruchami motora.

Na prvom mieste, kde pristáli, čelili skupine evanjelistov, ktorí sa im posmievali: „Váš malý čln nie je vhodný na túto rieku!“ Pokus ukázať diapozitívy zlyhal pre chybný generátor. Keď sa svedkovia vrátili k rieke, zistili, že prišli ďalšie člny s reproduktormi varujúcimi pred prichádzajúcimi „falošnými prorokmi“. Bolo jasné, že to bola práca evanjelistov. No to len zvýšilo zvedavosť ľudí.

Hoci táto návšteva ukončila falošnú propagandu od skutočne falošných prorokov, bratia pociťovali napätie, lebo mali pred sebou ešte 21–dňovú cestu do Fortalezy.

Po ceste vydali svedectvo náčelníkovi odľahlého kmeňa; počúval pozorne. Istý priekopník poskytol prostredníctvom biblického rozhovoru skupine trúchliacich pozostalých na vzdialenej čistinke útechu pravou nádejou pre mŕtvych. Starší muž s dlhou bielou bradou vyjadril úprimné ocenenie a opýtal sa, ako by si mohol objednať naše časopisy na desať rokov! Vo Fortaleze malo 120 osôb úžitok z programu s diapozitívmi od Spoločnosti.

Aké uspokojenie cítia títo priekopníci, ktorí prinášajú svetlo na tieto vzdialené miesta! Určite nie je bezpečnejší a uspokojujúcejší spôsob ako používať život, než slúžiť Stvoriteľovi života, Bohu Jehovovi. — Žalm 63:3, 4; 63:4, 5, RP.

[Mapa/obrázky na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BOLÍVIA

Guayaramerín

Riberalta

Fortaleza

San Joaquín

San Ramón

Trinidad

San Antonio