Ako sa táto predstava dostala do východných náboženstiev
„Vždy som si myslel, že nesmrteľnosť duše je univerzálna pravda, ktorú uznáva každý. Preto som bol naozaj prekvapený, keď som sa dozvedel, že niektorí veľkí myslitelia Východu i Západu zanietene protirečili tomuto presvedčeniu. Teraz sa zamýšľam, ako sa predstava o nesmrteľnosti dostala do hinduistického povedomia.“ — VYSOKOŠKOLSKÝ ŠTUDENT, KTORÝ BOL VYCHOVANÝ AKO HINDUISTA.
1. Prečo je pre nás zaujímavé vedieť, ako sa v rôznych náboženstvách vyvíjala a rozširovala náuka o nesmrteľnosti človeka?
AKO sa predstava, že človek má dušu, ktorá je nesmrteľná, dostala do hinduizmu a do ďalších východných náboženstiev? Táto otázka je zaujímavá aj pre ľudí na Západe, ktorí možno tieto náboženstvá dobre nepoznajú, pretože tento názor ovplyvňuje náhľad na budúcnosť u každého človeka. Keďže náuka o ľudskej nesmrteľnosti je spoločným menovateľom väčšiny súčasných náboženstiev, poznanie o tom, ako sa táto predstava vyvinula, môže skutočne prispieť k lepšiemu porozumeniu a k lepšej komunikácii.
2. Prečo je India pozoruhodným zdrojom náboženského vplyvu v Ázii?
2 Ninian Smart, profesor náboženských štúdií na Lancasterskej univerzite vo Veľkej Británii, poznamenáva: „Najvýznamnejším centrom náboženského vplyvu v Ázii je India. Nie je to iba preto, že v Indii samej vznikli viaceré náboženstvá — hinduizmus, budhizmus, džinizmus, sikhizmus atď. —, ale aj preto, že jedno z nich, budhizmus, značne ovplyvnilo kultúru takmer celej východnej Ázie.“ Mnohé kultúry, ktoré boli takto ovplyvnené, „stále považujú Indiu za svoju duchovnú domovinu,“ hovorí hinduistický učenec Nikhilananda. Teda ako sa táto náuka o nesmrteľnosti dostala do Indie a do ďalších častí Ázie?
Hinduistické učenie o reinkarnácii
3. Kto podľa jedného historika možno priniesol do Indie predstavu o sťahovaní duší?
3 V šiestom storočí pred n. l., keď Pytagoras a jeho nasledovníci v Grécku obhajovali teóriu sťahovania duší, hinduistickí mudrci žijúci v Indii pri brehoch riek Indus a Ganga rozvíjali rovnakú predstavu. Súčasné objavenie sa tejto viery „v gréckom svete a v Indii sotva mohlo byť náhodné,“ hovorí historik Arnold Toynbee. „Jedným možným spoločným zdrojom [vplyvu],“ poznamenáva Toynbee, „je eurázijské nomádske spoločenstvo, ktoré v 8. a 7. storočí pred n. l. prišlo do Indie, do juhozápadnej Ázie, do stepnej oblasti pri severnom pobreží Čierneho mora a na Balkánsky a Anatólsky polostrov.“ Premiestňujúce sa eurázijské kmene zjavne priniesli so sebou do Indie predstavu o prevteľovaní.
4. Prečo predstava o sťahovaní duší priťahovala hinduistických mudrcov?
4 Hinduizmus vznikol v Indii oveľa skôr — už keď tam okolo roku 1500 pred n. l. prišli Árijci. Od samého začiatku zastával názor, že duša je odlišná od tela a že prežíva smrť. Preto hinduisti uctievali predkov a dušiam svojich zomrelých predkladali pokrm na jedenie. O stáročia neskôr, keď sa do Indie dostala predstava o sťahovaní duší, určite sa páčila hinduistickým mudrcom, ktorí sa zaoberali univerzálnym problémom ľudského zla a utrpenia. Spojením tejto predstavy s tým, čo sa nazýva zákon karmy, zákon príčiny a následku, vytvorili hinduistickí mudrci teóriu reinkarnácie, podľa ktorej sú zásluhy a previnenia v jednom živote odmeňované alebo trestané v ďalšom živote.
5. Čo je podľa hinduizmu konečným cieľom duše?
5 Ale hinduistickú náuku o duši ovplyvnila ešte jedna predstava. „Zdá sa, že skutočne práve v čase, keď sa formovala teória o prevteľovaní a karme, alebo ešte skôr,“ uvádza Encyclopædia of Religion and Ethics, „v úzkom kruhu intelektuálov v sev. Indii postupne nadobúdala svoju podobu... ďalšia predstava — filozofická predstava o brahma-átmane [najvyššom a večnom brahma, konečnej realite].“ Túto predstavu spojili s teóriou o reinkarnácii, čím bol definovaný konečný cieľ hinduistov — oslobodenie z kolobehu prevteľovania s cieľom zjednotiť sa s konečnou realitou. To sa podľa viery hinduistov dosahuje úsilím o spoločensky prijateľné správanie a zvláštne hinduistické poznanie.
6, 7. Akú predstavu o posmrtnom živote má súčasný hinduizmus?
6 Teda hinduistickí mudrci vytvorili z predstavy o sťahovaní duší náuku o reinkarnácii tak, že ju spojili so zákonom karmy a s koncepciou brahma. Octavio Paz, básnik, ktorý získal Nobelovu cenu a bol veľvyslancom v Indii, píše: „Ako sa šíril hinduizmus, šírila sa aj predstava... ktorá je kľúčová v brahmanizme, budhizme a v ďalších ázijských náboženstvách: metempsychóza, sťahovanie duší do existencií idúcich za sebou.“
7 Náuka o reinkarnácii je hlavnou oporou súčasného hinduizmu. Hinduistický filozof Nikhilananda hovorí: „To, že dosiahnutie nesmrteľnosti nie je zvláštna výsada niekoľkých vyvolených, ale prirodzené právo každého, je presvedčením každého dobrého hinduistu.“
Kolobeh znovuzrodení v budhizme
8–10. a) Ako budhizmus definuje existenciu? b) Ako vysvetľuje znovuzrodenie jeden budhistický učenec?
8 Budhizmus bol založený v Indii okolo roku 500 pred n. l. Podľa budhistickej tradície ho založil indický princ Siddhárta Gautama, ktorý sa po osvietení stal známym ako Budha. Keďže budhizmus má pôvod v hinduizme, jeho náuky sú v niektorých ohľadoch podobné náukám hinduizmu. Podľa budhizmu je existencia pokračujúcim kolobehom znovuzrodenia a smrti a takisto ako v hinduizme je postavenie každého jednotlivca v jeho súčasnom živote určené jeho skutkami v predchádzajúcom živote.
9 Budhizmus však nevysvetľuje existenciu pojmami osobnej duše, ktorá prežíva smrť. „[Budha] videl v ľudskej psyché iba prchavý rad nespojitých psychologických stavov, ktoré drží pohromade iba túžba,“ poznamenal Arnold Toynbee. Napriek tomu Budha veril, že niečo — nejaký stav alebo sila — prechádza z jedného života do ďalšieho. Dr. Walpola Rahula, budhistický učenec, vysvetľuje:
10 „Bytosť nie je nič iné, len kombinácia fyzických a duševných síl alebo energií. To, čo nazývame smrť, je úplné vyradenie fyzického tela. Ustávajú celkom všetky tieto sily a energie vyradením tela? Budhizmus hovorí: ‚Nie.‘ Vôľa, rozhodovanie, túžba, smäd po bytí, pokračovaní, stávaní sa čímsi viac je obrovskou silou, ktorá poháňa celé životy, celé bytia, ktorá poháňa dokonca celý svet. Je to najväčšia sila, najväčšia energia na svete. Podľa budhizmu táto sila neustáva vyradením tela, čo znamená smrť; ale ďalej sa prejavuje v inej forme a vytvára nové bytie, čo sa nazýva znovuzrodenie.“
11. Aký názor na posmrtný život má budhizmus?
11 Budhistický názor na posmrtný život je takýto: Bytie je večné, ak jednotlivec nedosiahne konečný cieľ, nirvánu, oslobodenie z kolobehu znovuzrodení. Nirvána nie je stav večnej blaženosti ani stav jednoty s konečnou realitou. Je to jednoducho stav neexistencie — „miesto, kde niet smrti“, miesto mimo individuálneho bytia. Slovník Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary definuje „nirvánu“ ako „miesto alebo stav zabudnutia na starosti, bolesť či vonkajšiu realitu“. Budhisti sú namiesto úsilia o dosiahnutie nesmrteľnosti povzbudzovaní prevýšiť ju dosiahnutím nirvány.
12–14. Ako rôzne formy budhizmu vyjadrujú predstavu o nesmrteľnosti?
12 Ako sa budhizmus šíril na rôzne miesta Ázie, modifikoval svoje náuky, aby sa prispôsobil miestnym predstavám. Napríklad mahájánová forma budhizmu, ktorá prevláda v Číne a Japonsku, verí v nebeských bódhisattvov čiže budúcich Budhov. Bódhisattvovia odkladajú svoju nirvánu na obdobie nespočetných životov, aby slúžili druhým a pomohli im dosiahnuť nirvánu. Teda aj po dosiahnutí nirvány sa niekto môže rozhodnúť pre pokračovanie v kolobehu znovuzrodení.
13 Ďalším prispôsobením, ktoré nadobudlo mimoriadny vplyv v Číne a Japonsku, je učenie o Čistej zemi na západe, ktorú vytvoril Budha Amitábha čiže Amida. Tí, ktorí vo viere vzývajú meno Budhu, sú znovuzrodení do Čistej zeme čiže do raja, kde sú podmienky, ktoré vo väčšej miere prispievajú k dosiahnutiu konečného osvietenia. Čo sa vyvinulo z tohto učenia? Profesor Smart, o ktorom už bola zmienka, vysvetľuje: „Nie je to nič zvláštne, že nádhera raja, živo opisovaného v niektorých mahájánových spisoch, v ľudových predstavách nahradila nirvánu ako najvyšší cieľ.“
14 Tibetský budhizmus preberá aj ďalšie miestne prvky. Napríklad tibetská kniha mŕtvych opisuje osud jednotlivca v prechodnom stave pred znovuzrodením. Zomrelí sú údajne vystavení jasnému svetlu konečnej reality a tí, ktorí to svetlo nedokážu zniesť, nedosiahnu oslobodenie, ale sa narodia znova. Je jasné, že budhizmus vo svojich rôznych formách vyjadruje myšlienku nesmrteľnosti.
Uctievanie predkov v japonskom šintoizme
15–17. a) Ako sa v šintoizme vyvinulo uctievanie duchov predkov? b) Prečo je viera v nesmrteľnosť duše v šintoizme podstatná?
15 V Japonsku existovalo náboženstvo už pred príchodom budhizmu v šiestom storočí n. l. Bolo to náboženstvo bez názvu, pozostávajúce z prvkov viery súvisiacich s morálkou a zvykmi ľudu. S príchodom budhizmu však vznikla potreba odlíšiť japonské náboženstvo od toho cudzieho. A tak vzniklo označenie „šintoizmus“, čo znamená „cesta bohov“.
16 Akú predstavu o posmrtnom živote mal pôvodný šintoizmus? Keď sa zaviedlo pestovanie ryže na močaristých pôdach, „poľnohospodárstvo na močaristej pôde si vynútilo dobre organizované a stabilné komunity,“ vysvetľuje Kodansha Encyclopedia of Japan, „a tak sa vyvinuli poľnohospodárske rituály, ktoré neskôr hrali v šintoizme dôležitú úlohu.“ Strach z duší zomrelých priviedol týchto ľudí staroveku k vytvoreniu rituálov na ich uzmierenie. Z toho sa vyvinulo uctievanie duchov predkov.
17 Podľa šintoistickej viery má duša, ktorá „odišla“, stále svoju osobnosť, ale smrťou je poškvrnená. Keď pozostalí konajú spomienkové obrady, duša sa očistí natoľko, že sa odstráni všetka zloba a duša získa pokojnú a vľúdnu povahu. Časom duch predka nadobudne postavenie rodového božstva — ochrancu. Keďže šintoizmus existoval súčasne s budhizmom, prevzal niektoré budhistické náuky vrátane učenia o raji. Vidíme teda, že viera v nesmrteľnosť je v šintoizme podstatná.
Nesmrteľnosť v taoizme, uctievanie predkov v konfucianizme
18. Aké je taoistické zmýšľanie o nesmrteľnosti?
18 Taoizmus založil Lao-c’, ktorý údajne žil v Číne v šiestom storočí pred n. l. Podľa taoizmu cieľom života je zosúladiť ľudskú činnosť s taom — s cestou prírody. Taoistické zmýšľanie o nesmrteľnosti možno zhrnúť takto: tao je riadiacim princípom vesmíru. Tao nemá začiatok ani koniec. Keď jednotlivec žije v súlade s taom, má na ňom podiel a stáva sa večným.
19–21. K akým snahám viedli úvahy taoistov?
19 Po čase sa taoisti vo svojej snahe byť v jednote s prírodou začali mimoriadne zaujímať o jej večnosť a schopnosť regenerácie. Uvažovali, že životom v súlade s taom čiže cestou prírody by človek azda mohol nejako preniknúť do tajov prírody a stať sa imúnnym voči telesnej ujme, chorobám, ba aj smrti.
20 Taoisti začali experimentovať s meditáciou, diétou a dychovými cvikmi, ktoré údajne môžu oddialiť telesný rozklad a smrť. Čoskoro začali kolovať legendy o nesmrteľných, ktorí dokážu lietať na oblakoch, ľubovoľne sa zjavujú a miznú a ktorí po dlhé a nespočítateľné roky žijú na posvätných vrchoch alebo na odľahlých ostrovoch a živia sa rosou alebo čarovným ovocím. Čínske dejiny uvádzajú, že v roku 219 pred n. l. cisár Š-chuang-ti z dynastie Čchin vyslal flotilu lodí s tritisíc chlapcami a dievčatami, aby našli bájny ostrov Pcheng-laj, sídlo nesmrteľných, a priviezli bylinu nesmrteľnosti. Netreba hovoriť, že sa s elixírom nevrátili.
21 Hľadanie večného života priviedlo taoistov k experimentovaniu s alchymistickou výrobou piluliek nesmrteľnosti. Podľa názoru taoistov život vzniká kombináciou protichodných síl jin a jang (ženskej a mužskej). Preto alchymisti napodobňovali prírodný proces zlučovaním olova (tmavého čiže jin) a ortute (svetlej čiže jang) a domnievali sa, že výsledkom bude pilulka nesmrteľnosti.
22. Čo bolo výsledkom budhistického vplyvu na náboženský život v Číne?
22 V siedmom storočí n. l. prenikol do čínskeho náboženského života budhizmus. Tak vznikla zmes spájajúca prvky budhizmu, špiritizmu a uctievania predkov. „Budhizmus i taoizmus,“ hovorí profesor Smart, „dodali formu i základ predstavám o posmrtnom živote, ktoré v starovekom čínskom uctievaní predkov boli dosť nevýrazné.“
23. Aký bol Konfuciov postoj k uctievaniu predkov?
23 Konfucius, ďalší významný čínsky mudrc šiesteho storočia pred n. l., ktorého filozofia sa stala základom konfucianizmu, nehovoril veľa o posmrtnom živote. Skôr zdôrazňoval dôležitosť mravnej dobroty a spoločensky prijateľného správania. Mal však priaznivý postoj k uctievaniu predkov a veľký dôraz kládol na zachovávanie rituálov a obradov týkajúcich sa duchov zomrelých predkov.
Ďalšie východné náboženstvá
24. Čo učí džinizmus o duši?
24 V šiestom storočí pred n. l. bol v Indii založený džinizmus. Jeho zakladateľ Mahávíra učil, že všetko živé má večnú dušu a že záchrana duše z otroctva karmy je možná len pomocou krajného sebazaprenia a sebadisciplíny a nekompromisného uplatňovania nenásilia voči všetkým tvorom. Džinisti sa dodnes držia tohto presvedčenia.
25, 26. Aké hinduistické prvky viery sa nachádzajú aj v sikhizme?
25 India je aj miestom zrodu sikhizmu, náboženstva, ktoré praktizuje 19 miliónov ľudí. Toto náboženstvo malo svoj začiatok v 16. storočí, keď sa guru Nának rozhodol zlúčiť to najlepšie z hinduizmu a islamu a vytvoriť zjednotené náboženstvo. Sikhizmus prevzal hinduistickú vieru v nesmrteľnosť duše, v reinkarnáciu a v karmu.
26 Je jasné, že viera v pokračovanie života po smrti tela je neoddeliteľnou súčasťou väčšiny východných náboženstiev. Ako je to však v kresťanstve, judaizme a islame?
[Mapa na strane 10]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
STREDNÁ ÁZIA
KAŠMÍR
TIBET
ČÍNA
KÓREA
JAPONSKO
Benáres
INDIA
Bódhgaja
MYANMAR
THAJSKO
KAMBODŽA
SRÍ LANKA
JÁVA
3. STOROČIE PRED N. L.
1. STOROČIE PRED N. L.
1. STOROČIE N. L.
4. STOROČIE N. L.
6. STOROČIE N. L.
7. STOROČIE N. L.
Budhizmus ovplyvnil celú východnú Áziu
[Obrázok na strane 9]
Reinkarnácia je hlavnou oporou hinduizmu
[Obrázok na strane 11]
Životom v súlade s prírodou sa taoista snaží dosiahnuť večnosť
[Obrázok na strane 12]
Konfucius mal priaznivý postoj k uctievaniu predkov