Dobrota – ako si ju môžeme rozvíjať?

KAŽDÝ z nás si praje, aby ho druhí považovali za dobrého človeka. Je to úplne prirodzené. Prejavovať dobrotu však nie je jednoduché, pretože mnohí ľudia sú „bez lásky k dobru“. (2. Tim. 3:3) Niektorí sa riadia vlastnými meradlami toho, čo je dobré a čo zlé. Tým v skutočnosti hovoria, že „dobré je zlé a zlé je dobré“. (Iz. 5:20) A okrem toho bojujeme s vlastnou nedokonalosťou a možno nás negatívne ovplyvňuje niečo, čo sme zažili v minulosti. Môžeme mať podobné pocity ako Annaa, ktorá napriek tomu, že slúži Jehovovi už desaťročia, priznáva: „Nemôžem uveriť tomu, že by som mohla byť dobrým človekom.“

Dobrou správou je, že každý z nás si môže rozvíjať dobrotu! Túto vlastnosť môžeme prejavovať, len ak na nás pôsobí Boží svätý duch. A ten je mocnejší než akákoľvek prekážka, ktorá nám to niekedy sťažuje. V tomto článku preskúmame túto vlastnosť podrobnejšie a dozvieme sa, čo nám pomôže, aby sme si ju rozvíjali.

Dobrota je vlastnosť alebo stav niekoho, kto je dobrý. Zahŕňa mravnú znamenitosť alebo cnosť a nie je v nej žiadne zlo či skazenosť. Prejavuje sa užitočnými skutkami. Dobrý človek vždy hľadá spôsob, ako pomôcť druhým a robiť pre nich niečo dobré.

Zrejme poznáš ľudí, ktorí robia dobré veci pre rodinu a pre priateľov. Ale to nestačí, ak chceme, aby nás Jehova považoval za dobrých. Je pravda, že naša schopnosť prejavovať túto vlastnosť je obmedzená. V Biblii čítame, že „niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší“. (Kaz. 7:20) Apoštol Pavol úprimne priznal: „Viem, že vo mne, totiž v mojom tele, nebýva nič dobré.“ (Rim. 7:18) Preto ak chceme prejavovať dobrotu, je rozumné hľadať pomoc u Jehovu, ktorý je Zdrojom dobroty.

Jehova je vzorom dobroty. V Biblii sa o ňom píše: „Si dobrý a konáš dobro. Vyučuj ma svoje predpisy.“ (Žalm 119:68) Teraz preskúmajme dve stránky Jehovovej dobroty, o ktorých sa píše v tomto verši.

Jehova je dobrý. Dobrota je neoddeliteľnou súčasťou Jehovovej osobnosti. Raz Jehova povedal Mojžišovi: „Sám nechám, aby pred tvojou tvárou prešla všetka moja dobrota.“ Keď Jehova ukázal Mojžišovi svoju slávu vrátane dobroty, Mojžiš počul tieto slová: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech, ale určite neponecháva bez trestu.“ (2. Mojž. 33:19; 34:6, 7) Z toho je zjavné, že Jehova je dobrý v každom ohľade. Dokonca aj Ježiš, ktorý bol ľudským stelesnením dobroty, povedal: „Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ (Luk. 18:19)

Jehova koná dobro. Dobrota je zjavná vo všetkom, čo Boh robí. „Jehova je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvá sú nad všetkými jeho dielami.“ (Žalm 145:9) Jehova prejavuje dobrotu bez predsudkov. Všetkým ľuďom totiž dáva život a to, čo pre život potrebujú. (Sk. 14:17) Jeho dobrotu vidno aj z toho, že nám odpúšťa. Žalmista napísal: „Ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať.“ (Žalm 86:5) Môžeme si byť istí, že „Jehova nezadrží nič dobré tým, ktorí chodia bezchybne“. (Žalm 84:11)

Boh nás vytvoril na svoj obraz. To znamená, že môžeme byť dobrými ľuďmi a robiť dobré skutky. (1. Mojž. 1:27) Neznamená to však, že budeme dobrí automaticky. Jehova nás nabáda: „Učte sa konať dobré.“ (Iz. 1:17) Ako sa môžeme naučiť prejavovať túto krásnu vlastnosť? Rozoberieme si tri spôsoby.

Po prvé, modlime sa o svätého ducha, ktorý nám pomôže správať sa tak, aby nás Jehova považoval za dobrých. (Gal. 5:22) Pomôže nám naučiť sa milovať to, čo je dobré, a sprotiviť si to, čo je zlé. (Rim. 12:9) V Biblii sa píše, že Jehova nás „upevní v každom dobrom skutku a slove“. (2. Tes. 2:16, 17)

Po druhé, čítajme si Božie inšpirované Slovo. Keď to robíme, Jehova nás môže poučovať o všetkom, „čo je dobré“, a vyzbrojiť nás „pre každé dobré dielo“. (Prísl. 2:9; 2. Tim. 3:17) Naše srdce môžeme prirovnať k pokladnici. Keď si čítame Bibliu a premýšľame o tom, čo sme si prečítali, napĺňame si srdce dobrými myšlienkami o Bohu a o jeho vôli. Je to, akoby sme vkladali do pokladnice vzácne veci, ktoré môžeme neskôr použiť. (Luk. 6:45; Ef. 5:9)

Po tretie, snažme sa čo najlepšie napodobňovať dobré príklady. (3. Jána 11) Takéto príklady nachádzame v Biblii. Samozrejme, tými najlepšími príkladmi sú Jehova a Ježiš. Ale môžeme premýšľať aj o iných, ktorí boli známi svojou dobrotou. Možno ti príde na myseľ Tabita alebo Barnabáš. (Sk. 9:36; 11:22–24) Keď si o nich čítaš, všímaj si, čo robili pre druhých. Zamysli sa, čo môžeš urobiť pre niekoho z rodiny alebo zo zboru. Všímaj si tiež, čo Tabita a Barnabáš vďaka svojej dobrote zažili. Môžeš zažiť niečo podobné.

Môžeme premýšľať aj o dobrých ľuďoch zo súčasnosti. Zamysli sa napríklad nad staršími, ktorí sa v zbore namáhajú a „milujú dobrotu“. Pamätajme aj na verné sestry, ktoré sú vďaka svojim slovám a skutkom „učiteľkami dobrého“. (Tít. 1:8; 2:3) Sestra, ktorá sa volá Roslyn, povedala: „Moja kamarátka obetavo pomáha ľuďom v zbore a povzbudzuje ich. Premýšľa o nich a často im dá nejaký darček alebo im pomôže nejako inak. Považujem ju za skutočne dobrého človeka.“

Jehova nás povzbudzuje, aby sme „hľadali to, čo je dobré“. (Ámos 5:14) Tak si nielenže zamilujeme jeho normy, ale budeme ešte viac túžiť robiť to, čo je dobré.

Nemali by sme si myslieť, že si to vyžaduje veľké gestá či obete. Uveďme si prirovnanie: Maliar nevytvorí portrét len jedným alebo dvomi ťahmi štetcom, ale skôr mnohými drobnými ťahmi. Podobne aj my dokážeme, že sme dobrí, keď budeme robiť mnoho malých dobrých skutkov.

Biblia nás povzbudzuje, aby sme boli pripravení robiť dobro. (2. Tim. 2:21; Tít. 3:1) Keď sa budeme zaujímať o to, čo druhí prežívajú, možno zistíme, ako im môžeme pomôcť. (Rim. 15:2) Môžeme im niečo podarovať, pozvať ich k nám na návštevu alebo na nejaké jedlo. (Prísl. 3:27) Keď je niekto chorý, môžeme mu napísať, navštíviť ho alebo mu zavolať. Na to, aby sme niekomu povedali niečo pekné a povzbudzujúce, máme skutočne veľa príležitostí. (Ef. 4:29)

Podobne ako Jehova, aj my hľadáme príležitosti, ako prejaviť dobrotu všetkým ľuďom. Preto sa k nim správame bez predsudkov. Vynikajúci spôsob, ako to môžeme robiť, je so všetkými hovoriť o dobrej správe o Kráľovstve. Poslúchame Ježišov príkaz, aby sme robili dobro aj tým, ktorí nás nenávidia. (Luk. 6:27) Keď budeme láskaví a budeme robiť dobré skutky, nikdy tým nič nepokazíme, pretože „proti tomu niet zákona“. (Gal. 5:22, 23) Keď sme k druhým dobrí, aj keď s nami zle zaobchádzajú alebo keď sami zažívame nejaké trápenie, možno budú chcieť spoznať pravdu o Bohu. Takým správaním oslavujeme Jehovu. (1. Petra 3:16, 17)

„Dobrý muž [sa nasýti] výsledkami svojho konania.“ (Prísl. 14:14) Ako budeme za dobrotu odmenení? Keď sme k druhým dobrí, väčšinou ich to podnieti, aby aj oni boli dobrí k nám. (Prísl. 14:22) A aj keby to tak nebolo, nemali by sme sa vzdávať. Časom môžu zmeniť svoj postoj a správať sa k nám lepšie. (Rim. 12:20)

Mnohí môžu dosvedčiť, že aj im veľmi pomohlo, keď prestali konať to, čo je zlé, a začali robiť to, čo je dobré. Zamysli sa nad tým, čo zažila Nancy. Hovorí: „Keď som vyrastala, bola som ľahkovážna, neúctivá a žila som nemravne. Ale odvtedy, čo poznám Božie normy toho, čo je dobré, a uplatňujem ich, som šťastnejšia. Teraz si vážim samu seba.“

Najdôležitejší dôvod, prečo by sme si mali rozvíjať dobrotu, je, že keď to robíme, Jehova má z nás radosť. Vie o každom našom dobrom skutku a myšlienke, aj keby si to nikto iný nevšimol. (Ef. 6:7, 8) Ako nás odmeňuje? V Biblii čítame: „Ten, kto je dobrý, získava schválenie od Jehovu.“ (Prísl. 12:2) Preto si naďalej rozvíjajme dobrotu. Jehova sľubuje „slávu a česť a pokoj každému, kto koná dobro“. (Rim. 2:10)