Kazateľ

4 A obrátil som sa, aby som videl všetky skutky útlaku+, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní,+ ale nemali žiadneho utešiteľa;+ a na strane ich utlačovateľov bola moc, takže nemali žiadneho utešiteľa. 2 A blahoželal som skôr mŕtvym, ktorí už zomreli, ako živým, ktorí boli ešte nažive.+ 3 Takže lepšie než týmto dvom [je] tomu, ktorý ešte nezačal jestvovať,+ ktorý nevidel tú biednu prácu konanú pod slnkom.+

4 A videl som všetku tú tvrdú prácu a všetku tú šikovnosť v práci,+ že to znamená vzájomné súperenie;+ a aj to je márnosť a honba za vetrom.

5 Hlupák si zakladá ruky+ a je svoje vlastné telo.+

6 Lepšia je hrsť odpočinku ako dvojitá hrsť tvrdej práce a honba za vetrom.+

7 Obrátil som sa, aby som videl márnosť pod slnkom: 8 je jeden, a niet druhého;+ nemá ani syna ani brata,+ ale nemá koniec všetka jeho tvrdá práca. Ani samotné jeho oči sa nenasýtia bohatstva:+ „Pre koho sa vlastne namáham a ochudobňujem svoju dušu o dobré veci?“+ Aj to je márnosť a je to biedne zamestnanie.+

9 Dvaja sú lepší ako jeden,+ pretože majú dobrú odmenu za svoju tvrdú prácu.+ 10 Lebo keby snáď jeden z nich spadol, druhý môže zdvihnúť svojho spoločníka.+ Ale ako to bude s tým, ktorý je sám a padá, keď niet druhého, aby ho zdvihol?+

11 A ak si dvaja ľahnú spolu, určite sa zohrejú, ale ako si môže jediný človek udržať teplo?+ 12 A ak by niekto mohol premôcť jedného samotného, dvaja by mohli proti nemu obstáť.+ A trojnásobný povraz sa nedá rýchlo pretrhnúť.

13 Lepšie je chudobné, ale múdre dieťa,+ ako starý, ale hlúpy kráľ,+ ktorý nespoznal dosť, aby sa ešte dal varovať.+ 14 Lebo vyšiel zo samotného väzenia, aby sa stal kráľom,+ hoci za kraľovania tohto sa narodil ako [človek] s malými prostriedkami.+ 15 Videl som všetkých žijúcich, ktorí chodia sem a tam pod slnkom, [ako je to] s dieťaťom, ktoré je druhé a stavia sa na miesto iného.+ 16 Niet konca všetkému ľudu, všetkým tým, pred ktorými bol on;+ a nebudú sa z neho radovať ani ľudia po ňom,+ lebo to je tiež márnosť a honba za vetrom.+