Izaiáš
52 Prebuď sa, prebuď sa, obleč si svoju silu,+ ó, Sion! Obleč si svoje krásne odevy,+ ó, Jeruzalem, sväté mesto!+ Veď už do teba nevojde neobrezaný a nečistý.+ 2 Stras zo seba prach,+ vstaň, posaď sa, Jeruzalem. Uvoľni si putá na šiji, zajatá dcéra Siona.+
3 Veď toto povedal Jehova: „Zadarmo ste boli predaní+ a bez peňazí budete vyplatení.“+
4 Lebo toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: „Najprv šiel môj ľud do Egypta, aby tam býval ako cudzí usadlík;+ a Asýria, tá ich utláčala bez príčiny.“
5 „A teraz, aký tu mám záujem?“ je Jehovov výrok. „Lebo môj ľud bol vzatý zadarmo.+ Tí, ktorí panovali nad ním, kvílili,“+ je Jehovov výrok, „a s mojím menom sa zaobchádzalo s neúctou stále, celý deň.+ 6 Preto môj ľud spozná moje meno,+ áno, preto v ten deň, lebo ja som Ten, ktorý hovorí.+ Hľa, to som ja.“
7 Aké pôvabné sú na vrchoch nohy+ toho, ktorý prináša dobré posolstvo,+ ktorý zvestuje pokoj,+ ktorý prináša dobré posolstvo o niečom lepšom,+ ktorý zvestuje záchranu,+ hovoriac Sionu: „Tvoj Boh sa stal kráľom!“+
8 Počúvaj! Tvoji strážni+ zodvihli hlas.+ Stále jednohlasne radostne kričia; veď zoči-voči+ uvidia, keď Jehova opäť zhromaždí Sion.+
9 Rozveseľte sa, jednohlasne radostne kričte, spustošené miesta Jeruzalema,+ veď Jehova utešil svoj ľud;+ vyplatil Jeruzalem.+ 10 Jehova obnažil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov;+ a všetky konce zeme uvidia záchranu nášho Boha.+
11 Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ,+ nedotýkajte sa ničoho nečistého;+ vyjdite z jeho stredu,+ zachovajte sa čistí, vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie.+ 12 Lebo nevyjdete v panike a nebudete utekať.+ Veď Jehova pôjde pred vami+ a Boh Izraela bude vašou zadnou strážou.+
13 Hľa, môj sluha+ bude konať s pochopením+. Bude vo vysokom postavení a istotne bude povznesený a veľmi vyvýšený.+ 14 Tak ako mnohí pozerali naňho v údive+ – také veľké bolo znetvorenie jeho vzhľadu,+ väčšie ako u ktoréhokoľvek iného človeka, a jeho dôstojnej podoby,+ väčšie ako synov ľudí – 15 podobne poľaká mnoho národov.+ Králi pred ním zavrú ústa,+ lebo skutočne uvidia, čo sa im nehovorilo, a obrátia svoje úvahy na to, čo nepočuli.+