Evanjelium Marka
8 V tých dňoch tam bol opäť veľký zástup ľudí a nemali nič na jedenie. Zavolal teda učeníkov a povedal im: 2 „Je mi ľúto zástupu,+ lebo sú tu so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie.+ 3 Ak ich pošlem domov hladných, cestou sa vyčerpajú, lebo niektorí sú zďaleka.“ 4 Učeníci mu však odpovedali: „Kde na tomto odľahlom mieste vezmeme dosť chleba pre všetkých?“ 5 Spýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Povedali: „Sedem.“+ 6 A vyzval ľudí, aby si posadali na zem. Potom vzal sedem chlebov, poďakoval Bohu, začal ich lámať a dávať svojim učeníkom a oni ich podávali zástupu.+ 7 Mali aj niekoľko rybiek. Keď vyslovil modlitbu, povedal učeníkom, aby podávali aj tie. 8 Tak sa všetci najedli dosýta a zvyšnými úlomkami chleba naplnili sedem veľkých košov.*+ 9 Bolo tam okolo 4 000 mužov. Potom ich poslal domov.
10 A hneď nastúpil s učeníkmi do člna a prišiel do dalmanutského kraja.+ 11 Tu za ním prišli farizeji a začali sa s ním dohadovať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho skúšali.+ 12 Zhlboka si vzdychol a povedal: „Prečo táto generácia žiada znamenie?+ Uisťujem vás, že táto generácia nedostane nijaké znamenie.“+ 13 S tým od nich odišiel, znovu nastúpil do člna a preplavil sa na protiľahlý breh.
14 Zabudli však zobrať so sebou chlieb a nemali v člne nič okrem jedného bochníka.+ 15 Ježiš ich dôrazne upozorňoval: „Majte oči otvorené, dávajte si pozor na kvas farizejov a kvas Herodesa.“+ 16 Začali sa teda dohadovať o tom, že nemajú chlieb. 17 Všimol si to a povedal im: „Prečo sa dohadujete o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Je vaša myseľ* stále zahalená? 18 ‚Hoci máte oči, nevidíte, a hoci máte uši, nepočujete?‘ Nepamätáte sa, 19 ako to bolo, keď som lámal päť chlebov+ pre 5 000 mužov? Koľko plných košov úlomkov ste pozbierali?“ „Dvanásť,“+ odpovedali mu. 20 „A keď som lámal sedem chlebov pre 4 000 mužov, koľko veľkých košov* ste naplnili úlomkami?“ „Sedem,“+ odpovedali. 21 Nato sa ich spýtal: „Ešte stále nerozumiete?“
22 Potom prišli do Betsaidy. Tam k Ježišovi priviedli slepého a veľmi ho prosili, aby sa ho dotkol.+ 23 Vzal teda slepého za ruku a vyviedol ho z dediny. Pľuvol mu na oči,+ položil naňho ruky a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24 Muž dvihol zrak a povedal: „Vidím ľudí, ale vyzerajú ako stromy, ktoré chodia.“ 25 Znovu položil ruky na jeho oči a muž uvidel jasne. Vrátil sa mu zrak a videl všetko zreteľne. 26 Poslal ho domov a povedal mu: „Nechoď do dediny.“
27 Ježiš a jeho učeníci potom odišli do dedín v okolí Filipovej Cézarey. Cestou sa učeníkov spýtal: „Za koho ma ľudia považujú?“+ 28 Odpovedali mu: „Niektorí za Jána Krstiteľa,+ iní za Eliáša+ a ďalší zase za jedného z prorokov.“ 29 Opýtal sa ich: „A za koho ma považujete vy?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus.“+ 30 Nato im prísne prikázal, aby to o ňom nikomu nehovorili.+ 31 A začal im vysvetľovať, že Syn človeka musí mnoho vytrpieť, musí byť zavrhnutý staršími, hlavnými kňazmi a znalcami Zákona a musí byť zabitý+ a o tri dni vstať z mŕtvych.+ 32 Hovoril o tom otvorene. Ale Peter ho vzal nabok a začal mu dohovárať.+ 33 Vtedy sa Ježiš obrátil, pozrel sa na učeníkov a pokarhal Petra slovami: „Choď za mňa, Satan! Nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“+
34 Potom si k sebe zavolal zástup a svojich učeníkov a povedal im: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl* a nasleduje ma.+ 35 Lebo kto si chce zachrániť život,* príde oň, ale kto príde o život* pre mňa a pre dobrú správu, zachráni si ho.+ 36 Veď čo má človek z toho, keď získa aj celý svet, ale príde o život?*+ 37 A čo by bol človek ochotný dať za svoj život?*+ 38 Kto sa hanbí za mňa a za moje slová pred touto nevernou* a hriešnou generáciou, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka,+ keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“+