Evanjelium Marka
7 Potom sa okolo neho zhromaždili farizeji a niektorí znalci Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema.+ 2 Videli, ako niektorí z jeho učeníkov jedia poškvrnenými, čiže neumytými rukami.* 3 (Lebo farizeji a všetci Židia sa pridržiavajú tradície predkov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po lakeť. 4 Keď sa vrátia z trhu, nejedia, kým sa neočistia. Je ešte mnoho iných tradícií, ktoré prijali a ktorých sa držia, napríklad krsty pohárov, džbánov a medených nádob.)+ 5 Títo farizeji a znalci Zákona sa ho teda spýtali: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradíciu predkov, ale jedia poškvrnenými rukami?“+ 6 Povedal im: „Výstižne o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko.+ 7 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘+ 8 Opustili ste Božie prikázania a pridržiavate sa ľudských tradícií.“+
9 Ďalej im povedal: „Šikovne obchádzate Božie prikázania, aby ste zachovali svoje tradície.+ 10 Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘+ a ‚ten, kto uráža svojho otca alebo matku,* musí zomrieť‘.+ 11 Ale vy hovoríte, že ak niekto povie svojmu otcovi alebo svojej matke: ‚Všetko, čo mám a čím by som ti mohol pomôcť, je korban (čiže dar zasvätený Bohu),‘ 12 tak už podľa vás nemusí nič urobiť pre svojho otca alebo matku.+ 13 Tak svojimi tradíciami, ktoré ste zaviedli, robíte Božie slovo neplatným.+ A robíte mnohé podobné veci.“+ 14 Potom si k sebe znovu zavolal zástup a povedal: „Všetci ma počúvajte a pochopte.+ 15 Nič z toho, čo vchádza do človeka zvonku, ho nemôže poškvrniť, ale poškvrňuje ho to, čo z neho vychádza.“+ 16 *––
17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho opýtali na ten výrok.*+ 18 A on im odpovedal: „Ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo do neho vchádza zvonku, 19 lebo to nevchádza do srdca, ale do žalúdka a vychádza to do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20 Potom povedal: „Čo vychádza z človeka, to ho poškvrňuje,+ 21 lebo zvnútra, z ľudského srdca,+ vychádzajú škodlivé myšlienky, ktoré vedú k nemravnosti,* krádežiam, vraždám, 22 cudzoložstvám, chamtivosti, zlým skutkom, podvodu, bezočivému správaniu,* závisti,* urážkam,* povýšenosti a nerozumnosti. 23 Všetky tieto zlé veci vychádzajú zvnútra a poškvrňujú človeka.“
24 Potom vstal a odišiel odtiaľ na územie Týru a Sidónu.+ Tam vstúpil do jedného domu a nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel, ale nepodarilo sa mu to utajiť. 25 Len čo prišiel, dopočula sa o ňom žena, ktorej dcérka bola posadnutá zlým* duchom. Prišla a padla mu k nohám.+ 26 Tá žena bola Sýrofeničanka gréckeho pôvodu* a prosila ho, aby vyhnal démona z jej dcéry. 27 Ale on jej povedal: „Nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psíkom.“+ 28 „To je pravda, Pane, ale aj psíky jedia omrvinky, ktoré padajú dieťatkám zo stola,“ odpovedala mu. 29 Nato jej povedal: „Preto, že si to povedala, choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry.“+ 30 Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli, a démon bol preč.+
31 Keď sa Ježiš vracal z oblasti Týru, prešiel Sidónom ku Galilejskému moru cez oblasť Dekapolisu.*+ 32 Tam mu priviedli hluchého, ktorý zle rozprával,+ a veľmi ho prosili, aby naňho položil ruku. 33 Vzal ho nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, napľul a dotkol sa jeho jazyka.+ 34 A s pohľadom do neba hlboko vzdychol a povedal mu: „Effata,“ čo znamená: „Otvor sa.“ 35 V tej chvíli sa mu otvorili uši,+ reč sa mu napravila a začal správne hovoriť. 36 Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nerozprávali,+ ale čím viac im to prikazoval, tým viac to rozhlasovali.+ 37 Nesmierne žasli+ a hovorili: „Všetko, čo robí, je dobré. Dokonca aj hluchým vracia sluch a nemým reč.“+