Evanjelium Matúša
21 Keď sa blížili k Jeruzalemu a prichádzali k Betfage na Olivovom vrchu, Ježiš povedal dvom učeníkom:+ 2 „Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď ako do nej vojdete, nájdete priviazanú oslicu a pri nej osliatko. Odviažte ich a priveďte ku mne. 3 Keby niekto niečo namietal, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A on vám ich hneď dovolí vziať.“
4 To sa stalo, aby sa splnili slová proroka: 5 „Povedzte dcére Sionu: ‚Pozri, prichádza k tebe tvoj kráľ,+ je mierny+ a sedí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.‘“+
6 A tak učeníci šli a urobili, čo im Ježiš prikázal.+ 7 A priviedli oslicu s osliatkom, položili na ne svoje plášte a on si na ne sadol.+ 8 Mnohí ľudia zo zástupu rozprestierali svoje plášte na cestu+ a iní odrezávali vetvy stromov a kládli ich pred neho. 9 Zástupy ľudí, ktoré išli pred ním a za ním, volali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!+ Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene!+ Zachráň ho, prosíme, ty, ktorý si hore vo výšinách!“+
10 Keď vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch a ľudia sa pýtali: „Kto je to?“ 11 Zástup hovoril: „To je Ježiš, ten prorok+ z Nazareta v Galilei!“
12 Potom Ježiš vstúpil do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tam predávali a kupovali, a poprevracal stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávali holuby.+ 13 Povedal im: „Je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby,‘+ ale vy z neho robíte skrýšu lupičov.“+ 14 V chráme k nemu prichádzali slepí a chromí a on ich uzdravoval.
15 Keď hlavní kňazi a znalci Zákona videli obdivuhodné skutky, ktoré robil, a deti, ktoré v chráme volali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!“,+ nahnevali sa.+ 16 Povedali mu: „Počuješ, čo hovoria?“ Ježiš im odpovedal: „Áno. Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“+ 17 Potom od nich odišiel, vyšiel z mesta a prenocoval v Betánii.+
18 Keď sa skoro ráno vracal do mesta, vyhladol.+ 19 Pri ceste zazrel figovník, podišiel k nemu, ale okrem listov na ňom nič nenašiel.+ Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“+ A figovník ihneď uschol. 20 Keď to učeníci videli, čudovali sa: „Ako to, že ten figovník hneď uschol?“+ 21 Ježiš im odpovedal: „Uisťujem vás, že keď budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete tomuto vrchu: ‚Zodvihni sa a zrúť sa do mora,‘ stane sa to.+ 22 Ak sa budete modliť s vierou, dostanete všetko, o čo budete prosiť.“+
23 Potom vošiel do chrámu. Kým tam vyučoval, prišli k nemu hlavní kňazi a starší ľudu a spýtali sa: „Akým právom robíš tie veci? Kto ti na to dal oprávnenie?“+ 24 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás niečo spýtam. Ak mi odpoviete, poviem vám, akým právom to robím: 25 Odkiaľ mal Ján poverenie krstiť? Z neba alebo od ľudí?“ Hovorili si medzi sebou: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘+ 26 Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ poštveme proti sebe zástup, lebo všetci považujú Jána za proroka.“ 27 A tak Ježišovi odpovedali: „Nevieme.“ On im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tie veci.
28 Čo by ste povedali na toto? Istý človek mal dvoch synov. Šiel k prvému a povedal: ‚Choď dnes pracovať do vinice.‘ 29 Ten odpovedal: ‚Nechce sa mi,‘ no neskôr to oľutoval a šiel. 30 Potom šiel za druhým a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Pôjdem,‘ ale nešiel. 31 Ktorý z týchto dvoch urobil, čo si otec prial?“* „Ten prvý,“ odpovedali. Ježiš im povedal: „Uisťujem vás, že vyberači daní a prostitútky sú k Božiemu Kráľovstvu bližšie než vy.* 32 Lebo Ján vám prišiel ukázať správnu cestu,* no neuverili ste mu. Ale vyberači daní a prostitútky mu uverili.+ Vy ste to videli, ale ani potom ste to neľutovali a neuverili ste mu.
33 Vypočujte si iné podobenstvo: Bol jeden hospodár, ktorý vysadil vinicu,+ oplotil ju, vykopal v nej vínny lis a postavil vežu.+ Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval do cudziny.+ 34 Keď prišiel čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich otrokov, aby prevzali jeho diel úrody. 35 Ale vinohradníci chytili otrokov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali.+ 36 Poslal ďalších otrokov, viacerých než prvý raz, ale urobili im to isté.+ 37 Nakoniec k nim poslal svojho syna. Povedal: ‚Môjho syna si budú vážiť.‘ 38 Keď vinohradníci uvideli syna, povedali si: ‚To je dedič.+ Poďme, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ 39 Chytili ho, vyhodili z vinice a zabili.+ 40 Keď príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ 41 Odpovedali mu: „Pretože sú zlí, usmrtí ich a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu v určenom čase odovzdajú úrodu.“
42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme? ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom.*+ Pochádza od Jehovu* a je obdivuhodný v našich očiach.‘+ 43 Preto vám hovorím: Božie Kráľovstvo sa vám vezme a dostane ho národ, ktorý prináša jeho ovocie. 44 Kto spadne na ten kameň, doláme sa.+ A na koho ten kameň spadne, toho rozdrví.“+
45 Keď hlavní kňazi a farizeji počuli jeho podobenstvá, uvedomili si, že hovorí o nich.+ 46 Chceli ho chytiť,* ale báli sa ľudí, lebo tí ho považovali za proroka.+